Gerhard Bisovsky vysvetľuje koncept mediálnej gramotnosti a význam tohto konceptu vo vzdelávaní dospelých.

Význam tradičných médií a najmä moderných internetových médií je zjavný. Ovplyvňujú náš každodenný život, ako aj politiku a spoločnosť. Sociálne médiá dávajú všetkým používateľom možnosť vyjadriť sa, zdieľať obsah a komunikovať osobitým spôsobom. Každý používateľ má tvár a hlas, ktorý môže byť vnímaný a zdieľaný mnohými ľuďmi.

Sociálne médiá sú otvorené manipulácii a propagande

Navyše, sociálne médiá sú otvorené automatickému šíreniu propagandy a manipulácie. Oxfordská univerzita skúmala manipuláciu organizovanými sociálnymi médiami (externý odkaz), pričom do štúdie bolo zahrnutých 48 krajín. V každej z týchto krajín bol identifikovaný aspoň jeden prípad organizovanej manipulácie so sociálnymi médiami, ktorý vykonala politická strana alebo vláda.

Politické strany zvyčajne dezinformujú používateľov sociálnych médií počas volebných kampaní; čo podporuje nedôveru občanov v politické strany, polarizuje spoločnosť, a narúša integritu demokratických procesov. V histórii bolo zaznamenaných množstvo prípadov manipulácie a dezinformácie, sociálne médiá však vytvorili priestor, v ktorom je možné dezinformovať a manipulovať masy ľudí v extrémne krátkom čase. Rakúska štúdia dokázala, že väčšinu komentárov vytvára veľmi malá časť používateľov Facebooku, tzv. „hlasná menšina“ (externý odkaz). Jednou z mnohých odpovedí na tento trend sú „kontrolóri faktov“ (z anglického „fact checkers“). V Európe funguje viac ako 100 aktívnych skupín, medzi ktoré patria redakcie tradičných médií, mimovládne organizácie a mnohí aktivisti, uvádza správa Inštitútu Reuters pre štúdium žurnalistika (externý odkaz).

Médiálna gramotnosť je témou vo vzdelávaní dospelých

Informačné preťaženie, kyberšikana a obťažovanie postihujú ľudí všetkých vekových kategórií. Tieto fenomény majú na ľudí negatívny dopad, manipulujú s nimi a utláčajú ich. Preto žiadam o mediálnu gramotnosť, ktorá posilní ľudí.

Mediálna gramotnosť je definovaná ako "schopnosť kompetentne komunikovať vo všetkých mediálnych formách, ako aj prístup, pochopenie, analýza, hodnotenie a účasť na všetkom, čo tvorí našu súčasnú masmediálnu kultúru, vrátane obrázkov, slov a zvukových nahrávok", uviedli Tessa Jolls a Michele Johnsen v časopise Hastings Law Journal (externý odkaz).

Ľudia by mali byť schopní vyhodnotiť a prekonať všadeprítomné hrozby falošných správ, kyberšikany, radikalizácie, a ohrozenia kyber bezpečnosti a podvodov, uviedla Európska komisia v oznámení o Akčnom pláne digitálneho vzdelávania (externý odkaz). 

Mediálna gramotnosť sa opiera o kritické myslenie

Podľa môjho názoru je mediálna gramotnosť úzko spojená so schopnosťou kritickej a nezávislej analýzy a schopnosťou sebareflexie. Európska komisia v záverečnom vyhlásení (externý odkaz) spája tieto schopnosti a ich nedostatok najmä s mladými ľuďmi, avšak v skutočnosti sa týkajú celej populácie.

V analýze mediálnej gramotnosti v EÚ-28, (externý odkaz) ktorú vykonalo Európske audiovizuálne observatórium Rady Európy, je "kritické myslenie" najdôležitejším atribútom mediálnej gramotnosti, a bolo opísané nasledovne:

Pochopenie spôsobu fungovania mediálneho priemyslu a spôsobu vytvárania mediálnych správ; spochybňovanie motivácie tvorcov obsahu pri výbere a používaní obsahu; identifikácia rôznych typov mediálneho obsahu a posúdenie presnosti, spoľahlivosti a hodnoty obsahu; identifikácia a riadenie bezpečnostných rizík na internete.

Mediálna gramotnosť znamená myslieť kriticky

Kritické myslenie je široko akceptovaným cieľom vo vzdelávaní a ovplyvňuje všetky sektory vzdelávacieho systému; deti, mladých ľudí aj dospelých.

Napriek širokému konsenzu v otázke potreby kritického myslenia, mnohé otázky súvisiace s významom tohto konceptu nie sú zodpovedané. Môže sa kritické myslenie chápať ako všeobecný prístup alebo sa vzťahuje na predmet? Aké schopnosti zahŕňa kritické myslenie? Toto je len niekoľko otázok, ktoré úzko súvisia so vzdelávaním. Článok v Standfordskej encyklopédii filozofie (externý odkaz) sa venuje kritickému mysleniu zásadným a osviežujúcim spôsobom

Pre sektor vzdelávania je podstatný spôsob ako môžu byť mediálna gramotnosť a kritické myslenie implementované v procese učenia sa. Mediálna gramotnosť má viac spoločného so vzdelávaním ako s médiami. Výučba do ktorej sú zahrnuté médiá nie je mediálna gramotnosť, ale učenie sa z médií. Taktiež produkcia médií nie je mediálna gramotnosť; hoci mediálna gramotnosť by mala zahŕňať produkciu médií. Mediálna gramotnosť znamená kritické myslenie.

Podľa môjho názoru je cieľom posilnená a zodpovedná populácia, ktorá dokáže identifikovať dezinformácie a zabrániť ich šíreniu. Správy všetkých druhov médií treba chápať diferencovaným spôsobom a ľudia by mali byť schopní overiť, kto je autorom tvrdení a čo je ich účelom, s dôrazom na kontext mediálnych správ.

Nakoniec ide o zabezpečenie kontinuity a ďalšieho rozvoja demokracií. Silná demokracia je založená na vysokokvalitnom spravodajstve a informáciách z nezávislých médií, na pluralistickom kontexte názorov a schopnosti diskutovať o širokom konsenzu.

Gerhard Bisovsky pôsobí ako generálny tajomník Rakúskeho združenia stredísk vzdelávania dospelých (Volkshochschulen). V rokoch 1996-2012 bol riaditeľom Viedenského vzdelávacieho centra pre dospelých Meidling, a v rokoch 2009-2012 riaditeľ organizácie „Vzdelávanie a poradenstvo Viedeň.“ 2012 -2017 bol členom predstavenstva Európskej asociácie pre vzdelávanie dospelých (EAEA). Taktiež pôsobí ako vedúci redaktor Die Österreichische Volkshochschule (externý odkaz)

Kontakt: gerhard.bisovsky@vhs.or.at