Čo je jedinečne ľudské?

Pred niekoľkými rokmi, počas mojej doktorandskej cesty, som mal tú česť absolvovať prednášky Thomasa Schärtla-Trendela. Na prednáškach sa skúmala otázka, čo znamená byť človekom, povedané inými slovami, „byť človekom – byť osobou – sebauvedomenie“ (Menschsein – Personsein – Selbstbewusstsein). Jednou z vecí, ktoré som sa naučil, bolo, že neexistuje nič také ako základná alebo určujúca charakteristika (Wesensmerkmal) ľudského bytia, ktorú by nemala žiadna iná živá bytosť. Zaujímavé bolo skúmať demarkačnú líniu (Demarkationslinie) medzi ľudským a neľudským. Práve táto hranica a otázka, čo je jedinečne ľudské, sa mi vracia ako vzdelávateľovi dospelých, terapeutovi a koučovi pracujúcemu s AI.

V októbri budúceho roka bude Kolumbijská univerzita organizovať konferenciu o koučovaní, na ktorej sa budú riešiť otázky týkajúce sa umelej inteligencie a koučovania, z ktorých jedna znie: „Čo je na koučovaní jedinečne ľudské?“ Táto otázka nás vyzýva, aby sme nanovo definovali, čo znamená byť človekom vo svetle umelej inteligencie; nanovo spochybňuje ľudskú prirodzenosť.

Výzva na účasť na konferencii ponúka podnety na zamyslenie a pýta sa na jedinečné ľudské schopnosti (aspekty, ktoré umelá inteligencia zatiaľ nedokáže replikovať) a príklady základných ľudských atribútov, ako je napríklad empatia. Keď sa spätne pozriem na to, čo som sa naučil pred rokmi, otázka, čo je jedinečné ľudské, nemusí viesť ku konsolidovanej odpovedi, alebo vôbec k žiadnej odpovedi - aspoň zatiaľ. Namiesto toho by mohlo byť sľubnejšie naučiť sa žiť túto otázku - ako navrhuje Rilke, aj keď to znamená žiť s neistotou a zvedavosťou (Rilke, R. M. (1929/2018). Listy mladému básnikovi. Suhrkamp Verlag).

Čo to však presne znamená a ako sa to premieta do našej praxe, pokiaľ ide o koučing?

Koučovanie vo veľkom

Napríklad Coach Vici od Nickyho Terblancheho tvrdí, že je rovnako účinný ako ľudskí kouči, pokiaľ ide o pomoc pri dosahovaní vašich cieľov a zlepšovaní vašej výkonnosti v práci, pričom je k dispozícii 24 hodín denne 7 dní v týždni za nízke náklady pre vášho zamestnávateľa. To má dôsledky nielen pre učenie v pracovnom prostredí, ale aj v iných oblastiach nášho života, napríklad pri zoznamovaní: Matthew Hussey, kouč v oblasti zoznamovania, ponúka avatara, verziu seba samého s umelou inteligenciou, založenú na jeho vlastných skúsenostiach a expertíze. Za členský poplatok mu môžete klásť otázky alebo nechať AI analyzovať fotografie, ktoré sa chystáte nahrať do svojho profilu na zoznamke.

AI je vynikajúca v rozpoznávaní vzorov, ktoré sú základom koučovania, a nemá skúsenosti jediného človeka (pretože AI bola vyškolená na základe skúseností miliónov ľudí). Ako kouči - a ako vzdelávatelia dospelých a učiaci sa vo všeobecnosti - vnímame, chápeme, interpretujeme a dávame zmysel tomu, čo počujeme, z hľadiska našich zažitých skúseností. Zdieľať s koučom svoje najväčšie nádeje a najhlbšie obavy si vyžaduje odvahu a bezprostrednosť. Nie je prekvapujúce, že sa človek môže obrátiť na ChatGPT a hľadať odpovede v anonymite internetu - alebo skôr vo vnímaní anonymity. Vzhľadom na obrovské problémy s ochranou súkromia, ktoré ešte neboli vyriešené, sa možno klameme, pretože na internete neexistuje nič také ako anonymita. Výhody sú však zrejmé: koučovanie sa stáva prístupnejšie širšiemu publiku.

Existuje však temnejšia stránka tejto neľudskej formy koučovania. Esther Perelová, vzťahová a sexuálna terapeutka, poukazuje na inú umelú inteligenciu - umelú intimitu - "všetky skúsenosti, ktoré v súčasnosti máme, sú pseudoskúsenosti. Mali by nám dať pocit niečoho skutočného, ale nie je to tak." Perelová hovorí o potrebe spojenia a komunity a "prekonávaní bremena vlastného ja, ktoré nikdy nebolo ťažšie, o slobode, ktorá je bezprecedentná, ale aj o živote s tyraniou pochybností a neistoty, ktorá je bezprecedentná." V tomto prípade môže vzostup AI v koučingu aspoň do určitej miery prispieť k tomu, čo nás núti hľadať podporu v prvom rade, pokiaľ ide o modernú osamelosť. Výzva byť zraniteľný v spoločnosti iných ľudí, ako je kouč, spĺňa potrebu a túžbu po spojení. V takom prípade môže byť prežívanie skúseností druhých jednou z najväčších devíz ako zdroj empatie a pocitu spolupatričnosti.

Žiť otázku

Jednou z nezodpovedaných otázok, s ktorou budeme musieť žiť, je, či AI bude, alebo už čiastočne je, lepším trénerom. Alebo, v rortyovskom zmysle (Rorty, R. (1989). Náhodnosť, irónia a solidarita. Cambridge University Press), by sme si mohli položiť ďalšiu otázku, ktorú nastolili kolegovia organizujúci konferenciu o koučovaní, a to, ako možno efektívne skombinovať AI a ľudské koučovanie. Ako by táto potenciálna hybridná budúcnosť vyzerala? Skôr než si budú AI a ľudský koučing konkurovať, mohli by sa navzájom dopĺňať. 

Jedným zo spôsobov, ako si predstaviť a vytvoriť toto partnerstvo, by mohla byť umelá inteligencia, ktorá by podporovala koučovací vzťah poskytovaním poznatkov založených na dátach o zákonitostiach a aspektoch, ktoré by ľudskému koučovi mohli uniknúť, ponúkaním návrhov intervencií založených na dôkazoch, spracovaním administratívnych úloh, ako je plánovanie a pripomínanie následných aktivít, alebo poskytovaním podpory medzi sedeniami.

Ľudský kouč by sa medzitým mohol viac zamerať na svoju fyzickú prítomnosť, intuitívne vnímanie neverbálnej komunikácie, chápanie súvislostí na základe prežitých skúseností a prítomnosť pri nepríjemných emóciách, ktoré môžu byť súčasťou koučovania.

Ak budeme žiť týmito otázkami, možno jedného dňa budeme žiť aj odpoveďami, ak má Rilke pravdu, a možno zistíme, že odpoveďou nie je súperenie so strojmi, ale hlbšie prijatie našej ľudskosti.