Toto je citát, ktorý uviedol profesor Luc Sels, rektor Katolíckej univerzity v Leuvene, vo svojom prejave na konferencii Lifelong Learning Conference: Fostering a learning culture, ktorá sa konala v dňoch 17. - 18. apríla 2024 v Bruseli. Jeho vynikajúcu prezentáciu možno zhrnúť do jednej vety: „Úspech budúcnosti spočíva v spolupráci, nie v súťažení“. 

Katolícka univerzita v Leuvene sa týmto princípom riadi už od roku 1990, kedy odštartovala proces transformácie akademickej inštitúcie na centrum celoživotného vzdelávania. Profesor Sels zhrnul tento vývoj do 8 základných krokov: 

• je potrebné začať vnímať univerzitu ako miesto komunikácie, spolupráce a prepájania teórie s praxou,
• v spolupráci so zamestnávateľmi ponúkať vzdelávacie kurzy, ktoré umožnia zamestnancom rekvalifikovať sa alebo zvyšovať svoje zručnosti,
• „otvoriť dvere“ univerzity odborníkom najvyššej kvality,
• investovať do špecializovaných tréningov, určených lídrom z akademického a business prostredia, ktorí chcú reštrukturalizovať svoje inštitúcie a podniky,
• ponúkať možnosť získať mikroosvedčenia v rôznych oblastiach prostredníctvom online alebo hybridných kurzov, ktoré umožnia dospelým študovať vo vlastnom tempe,
• zvyšovať zručnosti profesionálov, napr. lekárov, prostredníctvom hybridnej formy „peer-learning“ vzdelávania,
• ponúkať MOOCs - kvalitné a voľne dostupné online vzdelávacie kurzy pre záujemcov z celého sveta,
• podporovať výskum v oblasti celoživotného vzdelávania vrátane využívania umelej inteligencie pri vzdelávaní lektorov a školiteľov.

Katolícka univerzita spolu s ďalšími univerzitami Flámska vytvorila asociáciu, ktorá vybudovala a prevádzkuje spoločnú vzdelávaciu platformu. Ide o výborný príklad pochopenia súčasných výziev, akými sú:

• demografický vývoj: 4 miliardy ekonomicky aktívnych verzus 4 miliardy ekonomicky neaktívnych obyvateľov Zeme a viac ako 8 miliónov mladých ľudí, ktorí neštudujú ani nie sú zamestnaní, 
• dvojitá tranzícia ekonomiky a s ňou súvisiaci dopyt po digitálnych a zelených zručnostiach,
• nástup umelej inteligencie: v roku 2027 bude 6 z 10 ľudí potrebovať preškolenie či rekvalifikáciu; 
• trendy de-globalizácie: občianska angažovanosť verzus populizmus a protidemokratické nálady; digitálna gramotnosť, ktorá človeku umožní plnohodnotne sa zapojiť do života spoločnosti verzus „fake news“ a konšpirácie; príležitosti, ktoré umelá inteligencia ponúka verzus jej limity. 

Z ďalších príspevkov konferencie vyplynulo viacero zaujímavých postrehov. Hoci celoživotné vzdelávanie už dnes považujeme za štandard, kultúru jeho rozvoja sa nám stále nedarí posilňovať. Na európskej úrovni existuje množstvo iniciatív a nástrojov, ktoré by k tomu mali prispieť: individuálne vzdelávacie účty pomáhajúce odbúravať finančnú bariéru, ktorá dospelým bráni vzdelávať sa; mikroosvedčenia umožňujúce nadobudnúť v krátkom čase požadované zručnosti a dôveryhodný doklad o nich; iniciatíva Pakt pre zručnosti, v rámci ktorej vzniklo v EÚ už 20 veľkých partnerstiev v 15 ekonomických odvetviach, poskytujúcich príležitosti zvyšovať si zručnosti alebo sa rekvalifikovať. 

A ako by sme mohli kultúru celoživotného vzdelávania podporiť my?

• zmenou prístupu k vzdelávaniu a schopnosťou myslieť „outside the box“, 
• budovaním partnerstiev a vytváraním multisektorových tímov zastupujúcich tvorcov politík, akademickú sféru, zamestnávateľov aj samotných dospelých učiacich sa,
• využívaním výsledkov výskumu pri nastavovaní politík a konkrétnych opatrení, 
• načúvaním „hlasu učiacich sa“ s cieľom zistiť, čo skutočne potrebujú,
• ponukou vzdelávania, ktoré je šité na mieru a umožňuje nadobudnúť aktuálne zručnosti,
• odbúravaním bariér, a to aj prostredníctvom netradičných foriem vzdelávania ponúkaných v neformálnom prostredí či priamo v komunitách,
• v prípade marginalizovaných komunít vytváraním centier ponúkajúcich komplexné služby: od starostlivosti o deti, cez poradenstvo až po neformálne učenie sa,
• budovaním kultúry otvorenosti s cieľom ponechať dospelým priestor na to, aby si sami zvolili vhodný typ vzdelávania, s ktorým sa stotožnia,
• posilňovaním prirodzenej zvedavosti dospelých a ochoty učiť sa v každom veku – nevnímať vzdelávanie dospelých len ako nástroj na riešenie problémov,
• ponukou kariérového poradenstva,
• dôrazom na rozvoj prenositeľných – transverzálnych, technických a digitálnych zručností s cieľom smerovať „from deficity to capacity“.

K výbornej úrovni konferencie prispelo aj sprievodné podujatie Festival celoživotného vzdelávania, na ktorom rôzne organizácie z Európy vystavovali svoje inšpiratívne vzdelávacie programy a aktivity. Ďakujeme občianskemu združeniu Cesta von a Národnej banke Slovenska - 5peňazí za prezentovanie ich spoločného Programu FILIP, v ktorom pomáhajú rodinám v núdzi nájsť cestu von z chudoby.