Chudoba a predsudky
Preklad pôvodného článku R. Ebnerovej.
Pochopenie chudoby: Osobný a faktický pohľad na chudobu
Čo viete o chudobe? Ak ste na tom podobne ako ja, pravdepodobne máte predstavu o štatistikách a súvisiacimi výzvami v tejto oblasti. Ako človek odborne zameraný na vzdelávanie vidím na vlastné oči súvislosť medzi úrovňou kvalifikácie a chudobou. Tí, ktorí pracujú v oblasti základných zručností, si pravdepodobne uvedomujú osobné problémy, ktorým čelia osoby ohrozené chudobou alebo žijúce v chudobe. Napriek jej dôležitosti sa o chudobe v politických naratívoch stále málo hovorí a dokonca aj nedávne volebné kampane v krajinách EÚ len zriedkavo zdôrazňovali chudobu ako kľúčový problém.
Ak sa pozrieme na fakty, chudoba a riziko chudoby sa týka veľkého počtu ľudí.
Vzdelanie a úroveň chudoby spolu úzko súvisia. V roku 2022 bola považovaná za chudobnú takmer tretina (29,5 %) obyvateľov EÚ s nízkym dosiahnutým vzdelaním (úrovne ISCED 0-2). Naopak, chudobe čelilo len 9,2 % ľudí s vysokým vzdelaním (úrovne ISCED 5 až 8). U osôb so strednou úrovňou vzdelania (ISCED 3-4) bola miera chudoby 18,0 %. Tieto údaje zdôrazňujú rozhodujúcu úlohu vzdelávania a učenia sa dospelých pri zlepšovaní pracovných vyhliadok a životnej situácie. Avšak početné prekážky - ako napríklad náklady na vzdelávanie, obmedzený prístup k podnikovému vzdelávaniu, problémy s dopravou, nepravidelný pracovný čas a nedostatok možností na zabezpečenie starostlivosti o deti - často spôsobujú, že jednotlivci majú problém pokračovať vo vzdelávaní.
Pochopenie štatistickej korelácie medzi dosiahnutým vzdelaním a chudobou poukazuje na kľúčovú úlohu vzdelávania a učenia sa dospelých. Za týmito číslami sa však skrývajú mnohé prekážky, ktoré jednotlivcom bránia v rozvíjaní ich zručností a zlepšovaní ich životnej situácie.
Vzdelávanie a učenie sa dospelých by mohlo ľuďom pomôcť v tom, aby mohli napredovať v zamestnaní a/alebo zlepšiť svoju životnú situáciu iným spôsobom. Avšak existuje tu ešte veľa problémov, ktoré je potrebné prekonať a ktoré sú veľmi často nezvládnuteľné. Náklady na vzdelávanie, nemožnosť zúčastniť sa na školeniach v podnikoch, chýbajúca dopravná dostupnosť, nepravidelný pracovný čas, nedostatok možností na zabezpečenie starostlivosti o deti sú len niektoré z prekážok, ktoré bránia vzdelávať sa.
Systémové výzvy: Lepkavé podlahy a lepkavé stropy
Ak sa pozrieme na možnosti ľudí zlepšiť si svoje životné šance, je zrejmé, že existuje množstvo prekážok a problémov, ktoré sú súčasťou systému. OECD hovorí o „lepkavých podlahách“ (zlý zdravotný stav z dôvodu chudoby pretrváva naprieč generáciami, pracovné a vzdelávacie príležitosti majú tendenciu zostať rovnaké, výsledky vzdelávania súvisia s postavením rodičov atď.) a „ lepkavých stropoch“, ktoré zabezpečujú, že tí, ktorí majú lepšie príležitosti, ich zachovajú pre svoje deti (pracovné príležitosti, dosiahnuté vzdelanie a bohatstvo zostávajú porovnateľné s rodičmi). Stručne povedané, ide o to, že „chudobní zostávajú chudobnými a bohatí bohatými“. Znepokojujúce je to, že tieto nerovnaké príležitosti sa za posledných niekoľko desaťročí skutočne prehĺbili. Je zrejmé, že chudoba je komplexný problém a zahŕňa mnoho politických oblastí.
Keď toto všetko viem, vždy ma zarazí, keď čítam niektoré novinové články alebo komentáre na sociálnych sieťach. Pokúsim sa zhrnúť komentáre, ktoré sa opakovane objavujú:
- Chudobní ľudia sú chudobní kvôli zlým osobným rozhodnutiam (podľa niektorých komentátorov to môže zahŕňať aj to, že majú deti).
- Peniaze, ktoré ľudia dostávajú od štátu, sú postačujúce, každý môže uživiť rodinu z [vložte smiešne malú sumu] mesačne.
- Ak ste chudobní, prečo máte alebo používate: mobilný telefón, televízor, auto, vlastne čokoľvek.
- Ľudia by mali jednoducho pracovať, sú len leniví. (Tým sa neguje to, že mnoho ľudí v chudobe alebo ohrozených chudobou skutočne pracuje, je nedostatok zariadení starostlivosti o deti atď.).
Niekedy sa zdá, že sme myslením uviazli v 19. storočí. Chudobní ľudia majú byť ticho, sedieť doma pri sviečkach (len ich nesmie byť veľa) a byť vďační za každú almužnu, ktorú dostanú. Hlavne nič nežiadať. Hanbiť sa za svoju chudobu.
Politické a sociálne súvislosti chudoby
Vždy sa čudujem, prečo a ako ľudia prichádzajú na tieto názory. Čiastočne ide o politiku: môže ísť o znižovanie sociálnych dávok, zahanbovanie migrantov, štvanie ľudí proti sebe. Zvyšok sa mi zdá zložitejší.
Vyššie uvedená štúdia OECD poukazuje na to, že riziku prepadu do neistej situácie je vystavených viac ľudí ako predtým. Je len zbožným želaním, či sa tomuto dá zabrániť určitým správaním? Väčšina ľudí, ktorí sa nemôžu spoliehať na rodinné financie, si pravdepodobne uvedomuje, že sa môžu nečakane ocitnúť v chudobe. Rozvod, strata zamestnania, choroba, nehoda - európske krajiny majú pre mnohé z týchto situácií bezpečnostné opatrenia, ale tie nie sú dostatočné a človek môže byť zaskočený, keď sa prepadne cez túto sieť. Napríklad tak, že pracuje v jednom (alebo vo viacerých) z neistých zamestnaní, ktoré nemajú sociálne zabezpečenie. Akonáhle sa pozrieme na dôchodok, vidíme ešte viac pascí - ľudí, ktorí musia vyžiť z minimálnych dôchodkov.
Na druhej strane spektra sú dobre situovaní/bohatí ľudia, z ktorých niektorí sú presvedčení, že si svoje bohatstvo zaslúžia vďaka vlastnej tvrdej práci (aj keď peniaze boli v rodine po celé generácie) a že sú lepší ako ostatní, chudobnejší ľudia. Môžeme tiež uvažovať o kultúrnych postojoch, ktoré sú založené na základných náboženských konceptoch (od povinnosti dávať chudobným až po prepojenie medzi bohatstvom a nadradenosťou).
Úloha vzdelávania dospelých v boji proti chudobe
Ako toto všetko súvisí so vzdelávaním dospelých? Myslím si, že musíme viac hovoriť o chudobe v Európe a v našom bezprostrednom okolí. Musíme podporovať aktivistov bojujúcich proti chudobe a žiadať ich, aby sa stali vyslancami (a mnohí z našich učiacich sa to už aj robia). Musíme sa naučiť, čo funguje a čo nie (na viacerých úrovniach), od politík až po občiansky aktivizmus. Musíme zdvihnúť závoj hanby, ktorý obklopuje chudobu a začať o nej otvorene hovoriť, diskutovať a definovať možné riešenia. Vzdelávanie dospelých to môže a malo by to robiť.
Vážení kolegovia, veľmi rada by som sa od vás dozvedela viac. Máte viac poznatkov o príčinách predsudkov? Máte zaujímavé príklady rozvíjania diskusií o chudobe a boja proti predsudkom voči chudobným ľuďom? Napíšte ich, prosím, nižšie!
Komentár
Artykuł porusza trudne, ale…
Artykuł porusza trudne, ale istotne kwestie dotyczące powiązań między edukacją, ubóstwem i postawami społecznymi w Europie. Zgadzam się w pełni, że to bariery systemowe i społeczne utrudniają poprawę sytuacji życiowej osób ubogich, a także że nasze uprzedzenia i stereotypy utrwalają te problemy. Zastanawiam się jednocześnie jakie konkretne działania w ramach edukacji dorosłych mogą skutecznie przeciwdziałać ubóstwu i zmniejszać związane z nim uprzedzenia? Oraz –w jaki sposób można zmotywować osoby zamożne i uprzywilejowane społecznie do większego zaangażowania w walkę z ubóstwem? W tej ostatniej kwestii niestety nie jestem optymistą ;-(
Bardzo uderzył mnie przykład…
Bardzo uderzył mnie przykład, który niedawno usłyszałam. Dokładniej porównanie naszych zachowań. Jak łatwo przychodzi nam negocjowanie ceny lub wynagrodzenia z osobami sprzedającymi własne warzywa na targu, człowiekiem, który za kilka złoty pomoże nam wykonać jakąś ciężką fizycznie pracę. Równocześnie przepłacając za kawę na wynos czy kolejne ciuchy w sieciówce. To jedna z refleksji, która znacznie zmieniła moją optykę,
pauvreté et éducation des adultes
Dear Gina, ton article est tout à fait utile. Il montre bien que nos sociétés n'ont pas progressé, que la pauvreté s'installe durablement, alors que nous voyons plus de riches qu'ils n'y en a jamais eu sur notre continent. Nous voyons aussi du mépris envers les pauvres. Tu as raison de dire que les schémas évoqués sont des schémas d'un autre siècle. Il me semble que nous devons sortir d'un modèle néo libéral, qui considère que la lutte contre la pauvreté est sociale et d'assistance. Il faut au contraire renforcer les mécanismes d'éducation pour que chacune et chacun ait les moyens de trouver une place dans la société. Et il faut que nos états sortent de l'assistance pour aller vers la cohésion sociale par l'éducation. Merci encore Gina pour tes avis si justes et utiles. David LOPEZ
Poverty and prejudice
The blog “Armut und Vorurteil“ by Sprachunion Chemnitz analyses the close links between educational attainment, poverty and social prejudice, and highlights how difficult it is to break the vicious circle of poverty. A central question that arises is Why does poverty often persist and how do social prejudices and systemic barriers contribute to this?
Sprachunion Chemnitz makes clear that poverty is not simply the result of individual choices, but that there are deeper social and structural barriers that make it difficult for those affected to escape.
Poor people often face prejudices that attribute their situation to supposedly bad personal choices. For example, a common argument is that people living in poverty have brought it on themselves by making bad choices. Another is that they 'don't work hard enough' or that social benefits are enough to cover their living costs. However, such arguments overlook the structural barriers that prevent many poor people from improving their situation through their own efforts. For example, the blog points to the lack of childcare, irregular working hours and limited access to training programmes that often stand in people's way. Without this support, it is often difficult for people to develop or progress in their careers, even if they are motivated to do so. The preconception that poverty is the result of laziness therefore fails to recognise the real challenges these people face.
Sprachunion Chemnitz shows that education plays a key role in reducing the risk of poverty. The statistical correlation between the level of education and the likelihood of poverty is particularly revealing: people with a low level of education are significantly more likely to be at risk of poverty than those with a higher level of education. At the same time, however, there are significant barriers that prevent people with low levels of education from improving their situation through further education. The concept of 'sticky floors' and 'sticky ceilings' is a powerful illustration of this: people from poorer backgrounds often remain 'trapped' in their social class because they lack opportunities for education and upward mobility, while wealthier people pass on their privileges to their children. These systemic barriers lead to the intergenerational transmission of poverty and show that it takes much more than individual efforts to improve one's own situation.
Sprachunion Chemnitz shows that education plays a key role in reducing the risk of poverty. The statistical correlation between the level of education and the likelihood of poverty is particularly revealing: people with a low level of education are significantly more likely to be at risk of poverty than those with a higher level of education. At the same time, however, there are significant barriers that prevent people with low levels of education from improving their situation through further education. The concept of 'sticky floors' and 'sticky ceilings' is a powerful illustration of this: people from poorer backgrounds often remain 'trapped' in their social class because they lack opportunities for education and upward mobility, while wealthier people pass on their privileges to their children. These systemic barriers lead to the intergenerational transmission of poverty and show that it takes much more than individual efforts to improve one's own situation.
To sum up, the article powerfully demonstrates that poverty is a multifaceted problem that is due less to individual than to structural factors. The idea that poor people need only change their lifestyles ignores the complex social interrelationships and the often insurmountable obstacles they face. Here I see a duty on the part of politics and society to remove structural barriers and develop targeted education and social support programmes. Only if we create an awareness of the systemic causes of poverty and take appropriate measures can we create fairer opportunities for all in the long term and eliminate the stigma of poverty.