Aké sú dôsledky mobility pracovnej sily na ekonomiku?
Mobilita pracovnej sily je často vnímaná negatívne v spoločnosti na úrovni jednotlivca, ako aj na makro úrovni, pričom o prínosoch sa málo hovorí.
Nedávno v rozhovore s odborníkom na ľudské zdroje som zostal prekvapený. Nevedel som, či položenú otázku personalista myslí ako vtip alebo realitu. Otázka znela: „Vieš kedy bolí šéfa hlava? Keď zamestnanec ide mimo pracoviska na obed.“ Prečo je to tak? „Lebo sa zamestnanec stretne s konkurenciou a zamestnávateľ môže očakávať, že zamestnanec prejde ku konkurencii.“ Odpoveďou na to môže byť príbeh, keď sa finančný riaditeľ opýta generálneho riaditeľa. „Čo sa stane, ak my budeme investovať do vzdelávania ľudí a oni nás opustia?“ Generálny riaditeľ svižne odpovedá: „A čo sa stane ak nebudeme investovať do svojich ľudí a zostanú?“ Iným príkladom na makro úrovni môže byť výrok známeho politika, že imigranti nám berú prácu. Je to naozaj tak? Imigranti často berú prácu, ktorú domáci nechcú a majú pozitívny prínos pre ekonomický rast.
O akej mobilite pracovnej sily hovoríme?
Mobilita predstavuje pružnosť pracovnej sily si zmeniť prácu. Je dôležitá pre výrobu, ekonomický rast a prosperitu krajiny. Prispieva k efektívnej alokácii ľudských zdrojov. Pre jednotlivcov prináša väčšiu voľbu a pre podniky širší výber pri hľadaní vhodných kandidátov. Môže byť geografická alebo medzi povolaniami alebo sektormi ekonomiky. Geografická sa týka napríklad Slováka pracujúceho v Rakúsku. Keď z upratovačky po rekvalifikácii sa stane opatrovateľka, je to koncept mobility v rámci povolaní. Ak zámočník zo stavebníctva prejde do automobilového priemyslu, ide o sektorovú mobilitu.
Ktoré faktory ovplyvňujú mobilitu pracovnej sily?
Vzdelávanie a odborná príprava prispievajú k mobilite. Čím je lepší systém dopravnej infraštruktúry, tým viac jednotlivci pristupujú k mobilite. Perspektíva a túžba po lepšom živote, obchod, stupeň industralizácie krajiny, sociálna politika vlády, rozhodnutia zamestnávateľov prispievajú k zmenám v mobilite.
Ktoré bariéry bránia k zvýšenej mobilite?
Jazykové a komunikačné znalosti, zvyky, zadlženosť, majetkové práva, informačná asymetria, náklady na sťahovanie, neochota sa vzdať rodinného zázemia a sociálnych zväzkov – sú to len niektoré bariéry, ktoré sú prekážkami geografickej pracovnej mobility. Mobilita medzi povolaniami môže byť tiež tlmená reguláciou. Licencovanie, požiadavky na vzdelávanie, členstvo v komorách obmedzujú mobilitu pracovnej sily.
Aké sú ekonomické následky imigrácie?
Imigrácia zvyšuje ponuku práce. Čím viac pracovníkov vstupuje do ekonomiky, ponuka práce sa zvýši a platy si znížia pri nezmenenom dopyte. Nezamestnanosť sa zvyšuje, viac pracovníkov je na trhu, ako je pracovných pozícií. Zručnejší pracovnici vytlačia menej zručných, ktorí majú nižšiu produktivitu. Tým sa celková produktivita zvyšuje. Pozitívny dopad imigrácie môže byť zoslabený zásahmi štátnej politiky a bariérami vstupu.
Čo má z mobility jednotlivec a čo spoločnosť?
Mobilita sa dotýka každého z nás osobitne, ale aj celkovo. Zvýšená mobilita na úrovni jednotlivca mu umožňuje zlepšiť finančnú situáciu. Ak zabezpečíme pracovníkom vzdelávanie, čím im umožníme zmeniť povolanie, podporíme mobilitu, zvýšime plat, a tým prispejeme k spokojnosti pracovníka a následne sa to pozitívne prejaví aj na produktivite. Na agregovanej úrovni, pružnosť pracovnej sily pôsobí aj na adopciu technologického pokroku, inovácií a využitie komparatívnych výhod. Reštrikcie mobility môžu spomaliť rýchlosť mobility geografickej alebo medzi povolaniami.
Aké ponaučenie z toho vyplýva ?
Každá minca má dve strany. Ak zlepšíme mobilitu pracovnej sily, zlepšíme kvalitu života ľudí a ekonomiku krajiny. Pracovníci si nájdu lepšie platené pozície, a tým ich životná úroveň vzrastie. V rovnakom čase zamestnávatelia budú spokojnejší, lebo zamestnanci získajú lepšie zručnosti a ten správny zamestnanec sa môže prijať. Zvyšovanie a udržiavanie vysokej mobility pracovnej sily treba posudzovať pozitívne, pretože prispieva k inováciám a efektívnej alokácii zdrojov.
Autor: Peter Szovics
Aké sú dôsledky mobility pracovnej sily na ekonomiku?
Ak mi dovolíte pridám sa k tomuto článku a napíšem svoj názor s ktorým nemusíte súhlasiť, ale domnievam sa, že je moje pripomienky sú na základe vlastných reálnych skúsenosti zo Slovenska .
Z môjho pohľadu migrácia pracovnej sily v rámci Slovenska nie je správna. Veľa Slovákov z východu buď ide priamo pracovať do zahraničia, alebo na západ Slovenska, kde je sústredený priemysel a rôzne inštitúcie, rozsiahla výstavba a podobne. Tým, že do Bratislavy prichádza veľa občanov z iných krajov Slovenska zvyšujú nezamestnanosť Bratislavčanov. Kedysi Bratislava mala najmenšiu nezamestnanosť v rámci Slovenska, v minulom roku nižšiu nezamestnanosť mali okresné a krajské mestá ( Trnava, Trenčín, Nitra a podobne ) okrem vplyvu na nezamestnanosť Bratislavčanov má táto migrácia vplyv aj na znižovanie reálnej mzdy v Bratislave, nakoľko títo občania sú schopný pracovať za nižšiu mzdu ako Bratislavčania. Náklady na život v Bratislave je veľmi nákladný, ale migranti z iných krajov Slovenska to riešia iným spôsobom ako Bratislavčania. Majú v prenájme byt ( trojizbový alebo štvorizbový ) napríklad za 500-700 € za mesiac, obýva ho cca 4-6 osôb ( občania mimo Bratislavy ) náklady sa rozpočítajú na tieto osoby a tak bývanie ho stojí okolo 125 €. Bratislavčan ak sám býva napríklad v jednoizbovom byte platí nájom a za služby okolo 300-400 € takže už len za bývanie má veľké náklady. Občania migranti z mimo Bratislavy ktorý obývajú tento byt prídu s autom ( autami ) , ktoré využívajú na cestu do práce a náklady sa zas delia medzi sebou, obsadia parkovacie miesta Bratislavčanom, neplatia dane za nehnuteľnosti a za auto platia podstatne nižšie havarijne a PZP poistenie. Je to len niekoľko položiek na ktorých migranti z iných krajov Slovenska získavajú a Bratislavčania strácajú. Nakoľko Bratislavčan má náklady okolo 400-600 € potrebuje zarobiť minimálne 1.000 € v čistom. Ale migrant z iného kraja tomu stačí na pokrytie nákladov menej a tak prijímajú pozície v Bratislave aj za podstatne nižšiu mzdu. A kedže majiteľ firmy alebo spoločnosti je ekonóm je mu výhodnejšie zamestnať migranta z iného kraja ako z Bratislavy. Nie je predsa sociálny podnik aby riešil sociálne problémy zamestnancov. Takže z môjho pohľadu je táto migrácia škodlivá a neprospešná.
Všetko by vyriešilo to, keby Slovensko naozaj reálne viac investovalo do stredného a východného Slovenska. Vybudovali podstatne lepšiu infraštruktúru v týchto krajoch a štát aby získal investorov hlavne do oblasti stredného a východného Slovenska. Ak by sa migrant z týchto krajov mohol zamestnať za slušnú mzdu b mieste svojho bydliska, alebo do 30 km nemal by potrebu cestovať mimo svojho okresu a kraja. Máme v tomto veľké rezervy a vôbec nepodporujeme rovnosť medzi krajmi.
Vďaka tomu by to pomohlo rodinám. Chodieval som niekoľko rokov po Slovensku a viem aké sú rodiny na východe Slovenska a dupľom na úplnom východe, alebo na severe Slovenska ( Orava ) stretával som neúplne rodiny buď boli malé deti so starými rodičmi, lebo rodičia dieťaťa pracovali mimo kraja alebo mimo Slovenska, alebo potom len matky s malými deťmi. Toto naozaj rodinám nepomáha. Na jednej strane získa rodina financie ale na úkor mladej rodiny a na úkor výchovy dieťaťa, ktoré je v neúplnej rodine. Dieťa potom nemá prirodzené vzory a rodičia nemajú na deti čas. Ak vidia jedného z rodičov raz za 14-21 dní alebo raz za štvrťrok alebo pol rok to nie je správne.
Ďalším problémom ak chceme aby migracia bola museli by sme vybudovať veľmi veľa nájomných bytov lebo nie je mysliteľné aby napríklad v Medzilaborciach alebo v Rimavskej Sobote občania predali RD alebo byt a mali sa presťahovať napr. do Bratislavy alebo na Západ Slovenska. Cena bytu napr. v Zlatých Moravciach alebo v Rimavskej Sobote je od 17 do 34.000 € , dokáže si tento občan kúpiť byt v Bratislave, alebo na západe Slovenska? Určite nie.
Áno v niečom majú ekonómovia pravdu ak hovoríme o migrácii cudzincov , že má to vplyv na rozvoj ekonomiky, ale domnievam sa, že na Slovensku to neplatí. Nie sme na takej úrovni ako západné krajiny napr. Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko kde naozaj migranti pracujú tam kde miestny občania nechcú pracovať. U nás ešte aj naši občania privítajú akúkoľvek prácu aj horšie platenú aby ako tak prežili. Nie je tajomstvom, že od Levíc celý juh Slovenska až po východ pracuje za minimálnu mzdu a aj to niekedy zamestnávatelia obchádzajú.
Ak si myslíte, že tento môj príspevok do tejto témy nepatrí tak sa s ním nemusíte zaoberať.