Zamestnateľnosť absolventov je v mnohých členských štátoch EÚ problémom. V niektorých častiach EÚ je veľká časť absolventov terciárneho vzdelávania nezamestnaná alebo pracuje na pozíciách, na ktoré sú príliš kvalifikovaní. Pokiaľ ide o čerstvých absolventov programov OVP (odborné vzdelávanie a príprava), situácia je zložitejšia. V niektorých krajinách, ako je Dánsko, Estónsko a Nemecko, sú miery zamestnanosti čerstvých absolventov OVP vysoké, dokonca vyššie ako v prípade absolventov terciárneho vzdelávania. V mnohých ďalších krajinách vrátane Francúzska, Španielska a Talianska sú ekvivalentné miery zamestnanosti absolventov OVP podstatne nižšie a výrazne zaostávajú za absolventmi terciárneho vzdelávania. Základné informácie o výsledkoch absolventov v oblasti zamestnania a v sociálnej oblasti sú dostupné, aj na úrovni EÚ, a to z existujúcich zberov údajov, ako je napríklad európsky prieskum pracovných síl. Niektoré členské štáty navyše vyvinuli prieskumy absolventov alebo zriadili dodatočné systémy na analýzu údajov z databáz týkajúcich sa vzdelávania, daní a sociálneho zabezpečenia (administratívnych údajov), prostredníctvom ktorých sledujú ďalšiu kariéru a zárobky absolventov.

V nedávnom prieskume verejnej mienky Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) o OVP sa zistilo, že v niekoľkých členských štátoch EÚ majú podobné problémy, pokiaľ ide o mladých absolventov OVP, pričom takmer tretina z nich uviedla, že sa v istej fáze hľadania zamestnania stretla s problémami. V ďalšom prieskume Cedefop pod názvom Európske zručnosti a pracovné miesta, založenom na odpovediach 49 000 dospelých zamestnancov (vo veku 24 – 65 rokov) 41 % respondentov uviedlo, že nemali dostatok príležitostí nájsť si prácu, ktorá by zodpovedala ich zručnostiam a kvalifikácii.

Zriadenie systémov sledovania uplatnenia absolventov má vplyv na zdroje na vnútroštátnej úrovni a bude si vyžadovať udržateľné a primerané financovanie. Ako vyplynulo zo štúdie Eurograduate, istá forma sledovania uplatnenia absolventov existuje v 25 z 31 krajín, ktoré sa zúčastnili prieskumu, čo preukazuje, že členské štáty si uvedomujú dôležitosť informácií o výsledkoch absolventov. Ak to bude vhodné a v súlade s príslušným právnym základom, bude sa na účel financovania vývoja vnútroštátnych systémov sledovania uplatnenia absolventov podporovať využitie existujúcich nástrojov financovania EÚ, ako je Erasmus+ alebo európske štrukturálne a investičné fondy vrátane ich finančnej kapacity.

Zamestnateľnosť absolventov vzdelávania a odbornej prípravy vzbudzuje v mnohých členských štátoch obavy, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že miera zamestnanosti čerstvých absolventov vysokoškolského vzdelávania v Únii je ešte stále poznačená následkami finančnej krízy z roku 2008 a že situácia absolventov programov odborného vzdelávania a prípravy, pokiaľ ide o zamestnanosť, sa v jednotlivých členských štátoch líši. Preto boli členské štáty prostredníctvom usmernení politík zamestnanosti členských štátov na rok 2015 vyzvané k podpore produktivity a zamestnateľnosti v spolupráci so sociálnymi partnermi, a to prostredníctvom primeranej ponuky príslušných vedomostí, zručností a kompetencií. Na dosiahnutie uvedeného cieľa sú nevyhnutné kvalitné informácie o tom, čomu sa absolventi venujú po získaní kvalifikácie alebo po ukončení vzdelávania a odbornej prípravy. Takéto informácie by pomohli pochopiť príčiny problémov so zamestnateľnosťou absolventov v konkrétnych regiónoch či hospodárskych odvetviach alebo absolventov konkrétnych odborov vysokoškolského vzdelávania alebo odborného vzdelávania a prípravy, a zároveň nájsť riešenia. Na význam takýchto informácií sa poukazuje v normách a usmerneniach pre zabezpečenie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (EGS) a v európskom referenčnom rámci zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET). 

Členské štáty vyzvali k opatreniam na úrovni Únie zameraným na zlepšenie toku informácií o zamestnateľnosti, nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a potrebách trhu práce. V Spoločnej správe Rady a Komisie o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) sa navrhuje najmä zvyšovať význam vysokoškolského vzdelávania vo vzťahu k trhu práce a spoločnosti, a to aj prostredníctvom lepších informácií o trhu práce a predvídania potrieb a výsledkov, napr. sledovaním kariéry absolventov. (http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52017DC024…,)

Nedostatočné využívanie a slabé uplatnenie získaného vzdelania na pracovnom trhu alebo dokonca nezamestnanosť absolventov vedú k tomu, že na individuálnej úrovni majú absolventi nižšie príjmy, sú so svojou prácou nespokojní a permanentne ohrození opakujúcou sa nezamestnanosťou alebo dokonca priamo nezamestnaní. Na celospoločenskej úrovni majú takíto absolventi – pokiaľ vôbec pracujú – podstatne nižšiu produktivitu, znižujú tým mieru ekonomického rastu a oslabujú konkurencieschopnosť danej krajiny (Adalet McGowan and Dan Andrews: Labour Market Mismatch and Labour Productivity. Evidence from PIAAC Data. OECD Economics Department Working Papers 2015).