Kontinuálne (kreditové) vzdelávanie
Kontinuálne (,,kreditové“) vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov je sústavný proces nadobúdania vedomostí, zručností a spôsobilostí. Jeho cieľom je udržiavanie, obnovovanie, zdokonaľovanie, rozširovanie a dopĺňanie profesijných kompetencií pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, ktoré sú potrebné na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti.
Poskytovateľov na kontinuálne vzdelávanie je dnes už mnoho. Väčšina učiteľov ale absolvuje kurzy realizované metodicko-pedagogickým centrom.
Metodicko-pedagogické centrum (MPC) zabezpečuje prostredníctvom svojich pracovísk kontinuálne vzdelávanie v akreditovaných vzdelávacích programoch a realizuje atestácie pedagogických a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Realizuje odborné semináre, konferencie, vykonáva odborno-metodickú, poradenskú a konzultačnú činnosť.
V dnešnom svete je úplne bežné, že ak vo firme chcú mať lepšieho zamestnanca, na vlastné náklady mu poskytnú potrebné školenia. V školstve to tak ale nefunguje. Ak chce byť učiteľ lepším, naučiť sa novodobé didaktické postupy, častokrát si to musí zaplatiť a zabezpečiť sám. Nie všade je mu to umožnené zdarma.
Kontinuálne vzdelávanie pedagogickým a odborným zamestnancom síce poskytuje vzdelanie navyše a aj nejaké to posunutie v tabuľkovom výplatnom rebríčku, ale stojí to za to? Nie je to len nabaľovanie peňazí z už tak nízkych platov pedagogických zamestnancov? Neraz sa musí učiteľ vzdelávať v preňho nepotrebných oblastiach, len aby mal možnosť niekde získať kredity. Veľakrát sú školenia nekvalitné a nemajú pre učiteľov veľký prínos.
Vyjadrenie vychovávateľky ŠKD, ktorá absolvovala kontinuálne vzdelávanie v MPC:
,,Absolvovala som viac typov vzdelávaní, ktoré sa realizovali v MPC. Niektoré vzdelávania boli veľmi prospešné a využiteľné v mojej praxi. Vždy záležalo od prednášajúceho, od jeho spôsobu podania danej témy. Niektoré boli zamerané viac teoreticky. Pre mňa boli prospešné tie, ktoré vychádzali z praxe, kde sa riešili konkrétne metódy, postupy, naopak menej prospešné boli tie, ktoré boli založené iba čisto na teórii, odtrhnuté od praxe. Záležalo od toho, aké vzdelávania sa nakoniec otvorili a na aké sa nám podarilo dostať. Pre mňa osobne bolo toto vzdelávanie užitočné, prospešné a viem ho využiť v praxi.
Mala som ale to šťastie, že som toto vzdelávanie absolvovala ešte v dobe, keď po tom nebol taký dopyt (2012 - 2015), mali sme možnosť dostať sa na prednášky, ktoré sme chceli. Viem na základe skúsenosti od mojich kolegýň, ktoré kontinuálne vzdelávanie absolvujú teraz, že už to nie je o tom, čo chcem absolvovať, ale čo sa otvára a kde sa dostanem. Niekedy mi to pripadá, že je to naozaj už len o naháňaní kreditov. Mnohokrát sa učitelia nedostanú na pre nich potrebné semináre a absolvujú aj také, ktoré sú pre nich nepotrebné. Veľa seminárov je obsadených a ľudia nemajú šancu sa na ne dostať. Dopyt je oveľa vyšší.“
Momentálne platí neobmedzená platnosť získaných kreditov, ale po rokoch, kedy bola táto oblasť stále premenlivá, kto vie, čo prinesie čas.
Malo by byť úplne prirodzené, že každý človek, nielen učiteľ, sa v priebehu svojho zamestnania sústavne vzdeláva a nadobúda nové vedomosti a rozširuje svoje poznatky. Učitelia sa prirodzene chcú vzdelávať a vzdelávali sa aj v dobe, keď kredity neboli, nedostali za to odmenu, ale len certifikát o absolvovaní. Keby boli učitelia dostatočne ohodnotení, nemali by potrebu naháňať sa za kreditmi a mohli by si vyberať vzdelávania pre nich potrebné.
Použité zdroje:
