Preložené z anglického originálu Social inclusion of the ageing population: summary of the discussion's contributions od Regina EBNER

Online diskusia o sociálnom začlenení starnúcej populácie a medzigeneračnom vzdelávaní prezentovala mnostvo zaujímavých  príspevkov z komunity EPALE. 
                    

Príklady terénnych aktivít a zapojenia starších ľudí do učenia

• Projekt Erasmus+ s názvom „Bridge“ sa zameriava na vytváranie serióznych hier zameraných na kognitívne a behaviorálne príznaky demencie prostredníctvom workshopov so zapojením mladších i starších.
• Starší ľudia majú právo na podporu, pokiaľ ide o kompetentné a sebaurčené používanie nových médií. Ide o právo aktívne sa zúčastňovať na spoločenskom živote.
• Je veľmi potrebné rozšíriť vedomosti poskytovateľov o tom, ako plánovať, dodávať, monitorovať a hodnotiť medzigeneračné programy. Pre tvorcov politiky je tiež dôležité pochopiť výhody, ktoré môže mať tento prístup pre komunitu, a prečo by mal byť kľúčovým prvkom vo všetkých oblastiach miestnych a národných vlád.
• Starší učiaci sa môžu využívať rôzne príležitosti, ale môžu byť aj platnými prispievateľmi. 
• Interpretácia celoživotného vzdelávania a medzigeneračného učenia sa v rôznych kultúrach a kontextoch líši. Je dôležité poznať históriu rôznych generácií v každej krajine, aby si navzájom porozumeli. Vidiecky kontext sa viac zameriava na rodinu ako mesto.
• Pedagógovia dospelých musia uznávať takzvaných „sprostredkovateľov“ a úzko s nimi spolupracovať. Agentúry a komunitné organizácie, ktoré majú dôveru starších ľudí a treba ich brať do úvahy, pretože pri ich angažovaní zohrávajú zásadnú úlohu. Politiky a iniciatívy v oblasti vzdelávania dospelých by sa mali zamerať na odstránenie prekážok, ktoré vylučujú starších ľudí. V časoch sociálnej izolácie je dôležitosť učenia sa vo vyššom veku viditeľnejšia a odhalila existujúce medzery. Pretože väčšina udalostí je online, starší ľudia bez digitálnych zručností budú vylúčení. Proces zapájania starších ľudí by sa mal začať ešte pred dôchodkovým vekom. Znalosti týkajúce sa dôchodku, ich možností, spôsobu začlenenia, atď. Slovinský príklad: Semináre pred dôchodkom.
• Konverzačné kurzy ako ideálne nastavenie pre diskusiu o problémoch, ktoré sa dotýkajú nás všetkých. Čím rozmanitejšia je skupina, tým lepšie. Ľudia sú viac než ochotní hovoriť o hlboko osobných skúsenostiach, keď sa téma kreatívne rozširuje. Spoločnosť funguje najlepšie, keď sú všetky hlasy počuť rovnako.
• Plánovanie a realizácia kurzov sa musí uskutočňovať tak, aby starší ľudia mohli rozhodovať o tom, čo a ako sa učia. Sú vlastníkmi svojich učebných procesov a životopisov. Poskytovatelia by mali počúvať, čo hovoria starší ľudia o procesoch učenia. (Príklad od účastníkov, ktorí vyjadrili potrebu kurzu cyklistiky. Ak bol ponúknutý, viedlo to k vyššej motivácii a účasti).
• Nemali by sme učiť inak rôzne vekové skupiny. Vyučovanie „bez veku“ a naprieč generáciami prináša väčšie výhody. Príkladom sú dánske ľudové stredné školy, ktoré ponúkajú krátke kurzy určené zmiešaným generáciám. Vzdelávacie metódy majú vek, ale učenie sa nie.
• Univerzita tretieho veku v Utene a verejná knižnica v Utene (Litva) pomáhajú hlavne zlepšovať digitálne kompetencie metódou „rodinného učenia“. Rodiny (rôzne generácie) sa učia spoločne. Pre mnohých starších ľudí je to pohodlný prvý krok pre vstup do ďalšieho vzdelávania a má tak dvojaký efekt.

COVID-19 a starší učiaci sa 

Fyzická vzdialenosť neznamená spoločenský dištanc. Starší a mladší ľudia sa môžu stretnúť, učiť sa jeden od druhého, vymieňať si nápady, skúsenosti a vedomosti.

• Aj keď kríza COVID-19 priniesla veľa dopadov, zdôraznila, že generácie sa navzájom potrebujú, nielen pre svoje vzdelávanie, ale aj pre životnú rovnováhu.
• Iniciatívy zamerané na starých ľudí je potrebné preusporiadať vybudovaním silnej metodiky týkajúcej sa našich nových digitálnych zážitkov.
• Príbeh komunity z Fínska zdôrazňuje význam spoločného digitálneho učenia sa starších ľudí v období izolácie.
• Existuje obava, že pandémia zredukuje medzigeneračné učenie na dobiehanie digitálnych zručností seniorov. Starší ľudia musia komunikovať s mladšími, učiť sa jeden od druhého a využívať svoje skúsenosti. Je dôležité vyzdvihnúť obsah vedomostí a skúseností, ktoré môžu starší ľudia odovzdať mladším.
• Interakcia starších ľudí s mladšími je rozhodujúca pre blaho každého človeka. COVID-19 priniesol niekoľko zmien aj v tejto oblasti.

Skúsenosti & príklady práce so štvrtým vekom 

• Vzdelávanie dospelých môže mať významný vplyv aj na veľmi starých ľudí (4. vek), napríklad v domovoch sociálnej starostlivosti.
• Počuli sme príklad „počítačových raňajok“, keď starší ľudia navzájom komunikujú. Atmosféra musí byť uvoľnená a príjemná.
• Občianska angažovanosť je väčšia v otázkach, ktoré ovplyvňujú bezprostredné okolie ľudí, napr. životné prostredie, miestne kultúrne dedičstvo, atď.
• Inšpiráciou môžu byť výsledky Európskeho roka aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity (2012).

Ako zabezpečiť aktívnu spoločenskú účasť dospelých? Aká by mala byť rola poskytovateľov vzdelávania dospelýchALE? Aká podpora je potrebná?

• Je dôležité spolupracovať s inými organizáciami, ako sú domovy starostlivosti, lekári, sociálni pracovníci, atď. Pre vysoko kvalitnú ponuku je nevyhnutné pracovať so staršími ľuďmi a brať do úvahy ich potreby a názory. Vzdelávacie prostredie musí byť prístupné aj starším ľuďom.
• Môže byť veľmi užitočné zahrnúť do rôznych aktivít / projektov ľudí z rôznych vekových skupín.
• Rôzne vekové skupiny môžu mať od kurzu odlišné očakávania. Toto je potrebné vziať do úvahy poskytovateľmi a školiteľmi.
• Mali by sa vyvíjať a používať nové metodiky, aby sa viac zamerali na učiaceho sa a aby boli úspešnejšie.

[zhrnutie pripravili Dimitrios Charmpis a Gina Ebner]