Pracovný život - dlhoročná ekonomická aktivita jedinca, nastupuje po sústavnej príprave na povolanie v školskom (formálnom) systéme vzdelávania. Absolvent končí svoju prípravu na povolanie v druhej až tretej dekáde svojho života. V pracovnom živote tak môžeme stráviť približne tri desaťročia, jednu tretinu života, v prípade pracovnej aktivity na dôchodku i viac. Z biodromálneho hľadiska tak ide o najdlhšiu a najvýznamnejšiu etapu životnej cesty jedinca, ktorá môže, pomerne často, podliehať zmenám (od vertikálnej či horizontálnej mobility v rámci kariéry, cez nadobúdanie nových kvalifikácií rekvalifikačným vzdelávaním či prehlbovaním, inovovaním už nadobudnutej kvalifikácie). A práve v takýchto situáciách nachádza uplatnenie profesijná andragogika – vedná disciplína andragogiky, teória, venujúca sa edukácii dospelých v intenciách ich pracovného života.

Nazeranie na profesijnú andragogiku v užšom slova zmysle ponúka Temiaková (n.d.), ktoré sa zhoduje s ponímaním V. Prusákovej, ktorá vidí základný predmet skúmania andragogiky v edukácii dospelých (výchove a vzdelávaní dospelých) a nie v širokom ponímaní starostlivosti o dospelého človeka (Szabová-Šírová, K. Šilhár, 2018).

Zjednodušene je možné konštatovať, že predmetom skúmania profesijnej andragogiky (ako teórie) je proces ďalšieho profesijného vzdelávania (ako prax) alebo, vychádzajúc zo Š. Šveca (2008, s. 109), „oblasť odborného a všeobecného vzdelávania a výcviku zamestnancov v zamestnávateľských organizáciách vo všetkých rezortoch“. Konkrétne možno predmet skúmania profesijnej andragogiky zadefinovať ako:

• procesy výchovy a vzdelávania dospelého človeka v jeho profesijnom živote, jeho intencionálnej socializácie v oblasti profesijnej práce. (Prusáková, 2009);
• problémy vzdelávania a učenia v pracovných podmienkach, v pracovnom prostredí, ako aj v inštitúciách, ktoré pripravujú zamestnancov do pracovných funkcií. (Hotár, Paška, Perhács a kol., 2000);
• profesijná socializácia ako proces transmisie a akceptácie vzorov profesionálneho správania sa, konania, zmýšľania, ako aj špecifických foriem kultúry profesionálnej práce. (Š. Švec, 1995);
• výchovu a vzdelávanie, prípravu a tréning, ktoré sú pridružené k pracovnej pozícií a pomáhajú dospelému jedincovi rozvíjať jeho pracovný život. Jadrom takéhoto vzdelávania je zhoda medzi objektívnou (výkonnostné požiadavky na konkrétnu pracovnú pozíciu) a subjektívnou kvalifikáciou (spôsobilosť konkrétneho človeka) (Mužík, 2012).

Súčasťou profesijnej andragogiky je najmä oblasť riadenia ľudských zdrojov, koncepčného prístupu k rozvoju a vzdelávaniu zamestnancov a manažérov, ako aj proces vedenia zamestnancov, napr. prostredníctvom štýlov vedenia (Frk  - Pirohová, 2016).

Cieľom profesijnej andragogiky je analýza a interpretácia edukačných procesov súvisiacich s výkonom práce, zjednodušene povedané vychovať, vzdelať, vycvičiť či poradiť dospelému v témach týkajúcich sa jeho pracovného života a jeho kariéry.

Primárnou úlohou profesijnej andragogiky je odhaľovanie možností pomoci dospelému človeku pri riešení problémov jeho profesijného života, a to najmä prostredníctvom produkcie „teórií, ktoré... umožňujú orientáciu pri plánovaní profesijnej kariéry a v aplikačnej rovine ponúkajú metódy a techniky zvládnutia záťažových situácií v... profesijnom živote“ (Prusáková, 2009).

Význam profesijnej andragogiky pre prax

Význam profesijnej andragogiky ako teórie neustále narastá, pretože má priamy vplyv na prax ďalšieho profesijného vzdelávania, ktoré ako permanentná nutnosť poskytuje šance profesijného rozvoja. Mnoho ľudí nečaká, kým ich zamestnávateľ k vzdelávaniu vyzve, ale aktívne, prostredníctvom ďalšieho profesijného vzdelávania, nadobúda ďalšie kvalifikácie. Vyššia, širšia či viacnásobná kvalifikácia sa stáva akousi poistkou proti nezamestnanosti a vyššou pravdepodobnosťou zamestnateľnosti či uplatniteľnosti na trhu práce, aj keď získané kvalifikácie nezaručujú „doživotné“ uplatnenie a stále istoty. Z tohto dôvodu narastá i význam ďalšieho profesijného vzdelávania. Zabezpečenie potrebnej kvalifikácie a/alebo rekvalifikácie patrí k jeho najdôležitejším úlohám.

Ďalšie profesijné vzdelávanie okrem iného minimalizuje náklady, zvyšuje schopnosti a kvalifikácie zamestnancov, ako aj ich uspokojenie z práce, uľahčuje prijímanie a riadenie a prispôsobovanie sa zmenám, zlepšuje pozitívnu atmosféru v organizácii, zvyšuje morálku zamestnancov, image organizácie, hodnovernosť, otvorenosť a dôveru zo strany verejnosti, prispieva k riešeniu konfliktov, k efektívnej komunikácii na pracovisku, zlepšovaniu vzťahov medzi nadriadenými a podriadenými (V. Frka, M. Lukáč a B. Frk, 2004).

Ďalšie profesijné vzdelávanie predstavuje integráciu vzdelávania s prácou a so zlepšujúcim sa výkonom. Zabezpečuje aktuálnosť kvalifikácie v rýchlo sa meniacom svete, vedie k zahrnutiu vzdelávania ako súčasti práce a posmeľuje ašpirovať na zlepšené výkony, pozitívne reagovať na osobné a odborné výzvy a zmeny.

V ďalšom profesijnom vzdelávaní by mal štát prostredníctvom rezortných ministerstiev v spolupráci so zamestnávateľmi stanoviť štandardy vzdelávania, jeho obsah a formy, hodnotiť kvalitu programov a realizáciu vzdelávania. V neposlednom rade je potrebné vytvárať podmienky, ktoré by zvýšili účasť všetkých cieľových skupín na ďalšom profesijnom vzdelávaní.

Význam profesijnej andragogiky ako teórie spočíva najmä v skúmaní procesov v ďalšom profesijnom vzdelávaní a kreovaní teórií. Podľa Vetešku (2016, s. 46) profesijná andragogika systematicky zabezpečuje starostlivosť „o úroveň a rozvoj ľudských zdrojov ako súčasti firemnej kultúry, vytvára zdravú sociálnu klímu umožňujúcu uspokojovanie sociálnych potrieb zamestnancov, a tiež pomáha nachádzať stimulujúci a efektívny mzdový systém a zamestnanecké výhody.“ Autor zároveň dodáva, že na Slovensku sa okrem pojmu profesijná andragogika používa i pojem andragogika práce, s čím však Temiaková nesúhlasí. Napriek tomu, že tento pojem spomínajú významní predstavitelia slovenskej andragogiky vo svojich prácach (napríklad Prusáková, 2005 či Hotár, Paška, Perhács a kol., 2000), v našich podmienkach sa tento pojem neudomácnil. Termín andragogika práce („andragogika pracy“) sa však využíva v Poľsku, čo je zrejmé najmä z prác Lucjana Turosa (rovnomenná publikácia vydaná v roku 2000 i 2006).

Pozn.: tento príspevok je výňatkom z publikovaného online článku, ktorého autorkou je Temiaková Dominika. Celý článok je dostupný na tomto linku

Zdroje:

TEMIAKOVÁ, D., (n.d). Profesijná andragogika ako teória o edukácii zamestnancov a jej teoreticko metodologický koncpet. [online]. [cit. 24. 1. 2022]. Dostupné na internete: https://revue.vsdanubius.sk/sites/default/files/TEMIAKOV%C3%81%2C%20D.%20-%20PROFESIJN%C3%81%20ANDRAGOGIKA%20AKO%20TE%C3%93RIA%20O%20EDUK%C3%81CII%20ZAMESTNANCOV%20A%20JEJ%20TEORETICKO-METODOLOGICK%C3%9D%20KONCEPT.pdf

PRUSÁKOVÁ, V. 2005. Základy andragogiky I. Bratislava : Gerlach Print. 119 s. ISBN 80- 89142-05-2.

PRUSÁKOVÁ, V. 2008. Integrálna andragogika. Vladimír Jochamnn. In Vzdelávanie dospelých. Roč. 3, č.1. s. 62-68. ISSN 1335-2350.

PRUSÁKOVÁ, V. 2009. Profesijná andragogika (nepublikované prednášky, online). 43 s. Dostupné na: https://is.muni.cz/el/1451/jaro2009/nk401a/um/Prusakova_prof_vzd_predna… PRUSÁKOVÁ, V. 2012. Slovenská andragogika a jej premeny. In Andragogická revue. roč. IV, č. 1. ISSN 1804-1698. s. 55-60

 VETEŠKA, J. 2016. Přehled andragogiky. Úvod do studia vzdělávání a učení se dospělých. Praha : Grada. 320 s. ISBN 978-80-262-1026-9.

FRK, V. – LUKÁČ, M. – FRK, B. 2004. Základy personálneho a sociálneho riadenia v organizácii. Prešov : Akcent Print. 188 s. ISBN 80-969274-0-X.