V dobe, ako je dnešná - dramatická, plná rôznych, často protichodných správ, je kritické myslenie obzvlášť dôležité. Ktorým správam uveriť, podľa ktorých inštrukcií sa správať?

Pomoc ponúka kniha Jána Markoša, Sila rozumu v bláznivej dobe, s podtitulom Manuál kritického myslenia.

Pojem "kritické myslenie" sa stal mantrou, až sa človek začal zamýšľať, či sa má učiť zasa niečo nové, aby mal aj to oné, kritické myslenie. A pritom je to možno len modernejší názov pre "sedliacky rozum"... Ale keďže aj ten sa nám už vytráca, nezaškodí nejaká pomôcka!

K pojmu "kritické myslenie" som našla nasledovné vysvetlenia:

Najdôležitejšou črtou kritického myslenia je snaha o pochopenie akejkoľvek informácie v čo najširších súvislostiach. Kriticky mysliaci človek má myseľ vytrénovanú tak, že pri akomkoľvek tvrdení, argumente, štúdii či článku pozerá pod povrch. Skúma motívy a kvalifikáciu autorov, logickú súdržnosť prezentovaných tvrdení, dôveryhodnosť použitých dôkazov, poctivosť vo vyvodzovaní dôsledkov či vernosť vedeckej metodológii. Chápe, že na jednu vec sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu a miesto toho, aby si z nich vybral jeden konkrétny a ostatné zavrhol, snaží sa ich pochopiť viacero.

Kritické myslenie je tiež neustála snaha o zdokonaľovanie vlastného citu pre presnosť vo vyjadrovaní. Výsledkom tejto snahy je štruktúrovaný, konzistentný a logický prejav. Kriticky mysliaci človek totiž neskúma len myslenie iných a informácie z okolitého sveta. Rovnako systematicky a pozorne skúma vlastné pohnútky, myšlienkové pochody a vznik vlastných názorov a rozhodnutí. A na základe tohto pozorovania potom upravuje svoju komunikáciu tak, aby bola jasnejšia a zrozumiteľnejšia. (https://kritickemyslenie.sk/co-je-kriticke-myslenie/)

Myslieť kriticky neznamená pozerať sa na svet s podozrením.

Vzájomná dôvera je pre ľudské spoločenstvá tým, čím je pre ľudské telo kyslík. Kým je prítomná, je takmer neviditeľná, nepostrehnuteľná. Bez nej však každé spoločenstvo chradne. Predstavte si, že by ste sa nemohli spoľahnúť na to, že potraviny v obchode sú zdravotne neškodné alebo že banka jedného dňa nezmaže peniaze z vášho účtu. Predstavte si, ako by sa vám žilo, keby ste nevedeli, či zajtra bude tiecť voda, či pôjde elektrina a či bude možné dovolať sa blízkym. Skúste si predstaviť aj tú extrémnu situáciu, že by ste nemohli vyjsť s deťmi na ulicu, pretože by ste si nemohli byť istí, že po vás niekto nevystrelí.

Kritické myslenie neznamená pozerať sa na celý svet s podozrením. Kriticky mysliaci človek neživí svoju nedôveru. Naopak. Hľadá, komu a čomu môže dôverovať. Vidí okolo seba nielen ľudí, ktorým sa veriť nedá, ale aj ľudí, ktorí si jeho dôveru zaslúžia. Myslieť kriticky tiež neznamená večne kritizovať. Aj keď ide o podobné slová, ich obsah je odlišný. Ten, kto kritizuje, vlastne hovorí: „Rozumiem tomu až na kosť, a je to nanič.“ Ten, kto sa snaží myslieť kriticky, hovorí: „Možno tomu ešte celkom nerozumiem, čo takto zistiť viac?“ Večne kritizovať znamená vidieť svet čierno. Kritické myslenie má za následok to, že sa snažíme vidieť svet objektívne, snažíme sa vidieť to dobré i zlé.

(Ján Markoš v knihe Sila rozumu)

Kritické myslenie vo všeobecnosti znamená schopnosť nepodliehať prvému dojmu, ktorý je všeobecne mienený. Ide teda o vytvorenie si vlastného názoru na základe získaných vedomostí, skúseností nielen svojich poznatkov, ale aj iných ľudí.

Slovník hovorí, že kritické myslenie môžeme označiť ako komplex myšlienkových operácií, ktoré začínajú informáciou a končia prijatím vlastného rozhodnutia. Kritické myslenie je teda nezávislé myslenie hľadajúce argumenty. Začína nastolením problémov, respektíve kladením si otázok. Hlavný rozdiel medzi kritickým a nekritickým myslením spočíva v tom, že nekritické myslenie neodhaľuje, nehodnotí, nepredpokladá, je iba iracionálne a nedôsledné, len pasívnou domnienkou. Je teda nezávislým myslením, ale zároveň vedie k spoločenskému stretu s inými ľuďmi, pretože pre kritické myslenie je takmer nevyhnutná reakcia okolia a stret s inými argumentmi, postojmi a názormi. (https://eduworld.sk/cd/nl/570/kriticke-myslenie--povinna-vybava-kazdeho-... (link is external))

Neviem, či som čítala nejakú knihu s takou chuťou, ako knihu Jána Markoša o sile rozumu. Je to manuál, takže sú tam príklady. Ale sú tam aj príbehy a múdrosti. Je zo súčasnosti. Civilným jazykom ponúka návod, ako sa v tejto bláznivej dobe vyznať. A mám pocit, že dáva aj nádej, že sa to dá!