Na komunikáciu treba najmenej dvoch účastníkov. Každý z nich má však rozličnú mieru ochoty, ale aj dôvery a neraz sa nachádzajú  v odlišných citových rozpoloženiach. Situáciu komplikuje aj rozdielnosť pohlaví komunikujúcich osôb – účastníkov. Komunikácia muža a ženy je vo svojej podstate odlišná.  V mužskom ponímaní dominuje potreba dosahovať výsledky. Cení si silu, výkonnosť a úspech. Je zameraný na fakty, deje, veci.  Pre muža je veľmi dôležité dosiahnuť cieľ, ktorý si vytýčil. Symbolom jeho schopnosti a sily je nezávislosť. Druhého žiada o radu až vtedy, keď vyčerpal všetky možnosti poradiť si s problémom sám. Svoje starosti si necháva pre seba. Hovorí o nich len s tým, koho si veľmi váži. Potrebuje dôveru, uznanie, ocenenie, obdiv, priazeň a povzbudenie.

Naopak osobnosť a komunikáciu ženy určujú jej city. Pre ňu je veľmi dôležitá komunikácia, krása a vzájomné vzťahy. Nie je orientovaná na cieľ ale na vzťah, starostlivosť a lásku. Rozvíja svoju intuíciu a teší sa, keď rozumie potrebám a citom druhých. Pre ženu je zdrojom veľkého potešenia možnosť rozprávať sa s inými, utešovať, ponúkať oporu. Prijatie pomoci nepovažuje za slabosť. Túži po porozumení, starostlivosti, oddanosti, pocite bezpečia a potvrdení vlastnej hodnoty. 

Muž vidí do diaľky, žena do hĺbky. Pre muža je svet láskou a pre ženou je svetom láska. Rozdielnosti medzi mužom a ženou sa pochopiteľne odrážajú aj v odlišnom spôsobe komunikácie. 

Základným kritériom v komunikácii je teda delenie na ženy a mužov, ktorí sa odlišujú nielen telesnou konštrukciou a metabolizmom, ale aj rozdielnou citovou výbavou a celkom odlišnou mozgovou činnosťou. Je preto veľmi vhodné brať pri vzájomnej komunikácii v úvahu tieto podstatné rozličnosti medzi mužom a ženou. Súčasný rozpad konzervatívnych hodnôt v manželstve je daný okrem iného i tým, že väčšina ľudí v dnešnej dynamickej až dalo by sa povedať uponáhľanej dobe, robí v partnerských vzťahoch a vo vzájomnej komunikácii zásadné chyby.

To je aj jedným z dôvodov toho, že v dnešnej dobe sa až 70% monogamných vzťahov rozpadá. Významné rozdiely medzi mužmi a ženami môžeme pozorovať taktiež  pri využívaní zmyslov predovšetkým v neverbálnej komunikácii, kedy muži majú napríklad zrak zameraný na orientáciu, na diaľku, s nižšou schopnosťou periférneho videnia, lepšou priestorovou orientáciou a lepším odhadom vzdialenosti. Naproti tomu ženy majú zrak orientačne zameraný na blízko, vyznačujú sa širokým periférnym videním, citlivejším vnímaním, či rozlišovaním farebného spektra.

Ženy zase lepšie počujú vysoké frekvencie zvuku, ako napríklad detský plač, lepšie rozumejú emocionálnemu zafarbeniu ľudských zvukov, sú tiež schopné zároveň načúvať aj komunikovať. Mužský mozog naproti tomu lepšie zachycuje zvuky spojené s pohybom v priestore, ale zase muži zle vnímajú, keď je v miestnosti iný hluk. Horšie spievajú a intonujú a uniká im aj rada informačných detailov, ktoré ženy vnímajú napríklad celkom automaticky. Ženy sa vyznačujú tiež lepšou schopnosťou vnímania čuchom a chuťou. Je preukázané, že ženský mozog dokáže čuchom a chuťou pri bozkávaní odhaliť rozdiely v génoch a výkonnosti imunitného systému potenciálneho otca svojich detí, a to v priebehu niekoľkých sekúnd.

Pre ženy je významným prvkom neverbálnej komunikácie i mimika a intonácia hlasu. V komunikácii je dôležité vedieť sa citlivo sociálne orientovať, teda podvedome vnímať a dešifrovať sociálne chovanie iných osôb, v čom sú podstatne citlivejšie a vnímavejšie práve ženy. Nielen neverbálna ale práve aj verbálna komunikácie je u mužov a žien podstatné odlišná. Je všeobecne známe, že ženy rady rozprávajú a že im to nerobí najmenší problém. Naproti tomu muži, aj keď majú lepšiu slovnú zásobu, ju menej využívajú v komunikácii, a to je práve často príčinou konfliktu medzi mužmi a ženami. Ženy komunikujú s jasným cieľom, a to udržovať vzťahy, nadväzovať priateľstvá a hovoriť. Naproti tomu muži komunikujú preto, aby zdelili nejaké fakty a riešili problém.

Rozdiely v komunikácií medzi mužom a ženou možno najlepšie demonštrovať práve na príklade manželského páru, keďže manželia sú zároveň komunikační partneri.
Žiadne manželstvo muža a ženy, ktoré sa zakladá, sa nemôže samozrejme vyhnúť odlišnostiam, lebo je nevyhnutne konfrontované so vzájomnou odlišnosťou partnerov. Každý jedinec na svete je jedinečný, v niečom originálny a má svoju povahu. Každý je poznamenaný svojimi zvláštnymi životnými prežitkami, celým svojím doterajším priebehom života, jedinečnými skúsenosťami, a tiež svojimi úspechmi aj neúspechmi. Taktiež je každý manželský pár hlboko poznamenaný svojimi pôvodnými rodinami a výchovou, ktorá ich samozrejme ovplyvnila.

V manželstve, kde obidvaja pochádzajú z rodín s protikladným spôsobom života, nie je núdza o problémy, ktoré z toho bezprostredne vyplývajú. Partneri môžu pochádzať aj z veľmi odlišného spoločenského prostredia, pričom sa prejavuje napríklad postoj človeka k peniazom, vláde, cirkvi, náboženstvu atd. K tejto spoločenskej rozdielnosti môžeme pridať aj rozdiel v intelektuálnej úrovni. Nespočetné rozdiely, či už individuálne, rodinné, sociálne, alebo sexuálne, sa môžu prejavovať v tom, že každý z manželov miluje iným spôsobom. Sú manželské páry, kde jeden miluje viac srdcom než telom, zatiaľ čo druhý to má zase naopak.

U niekoho prevláda skôr citovosť, kedy je pre človeka podstatné byť milovaný, potrebuje láskanie a maznanie, pričom nežnosť je preňho najvyššou hodnotou a pokiaľ mu nie je prejavovaná, spôsobuje mu to veľké sklamanie. U iného je to naopak a dôležitá je skôr telesná stránka, teda fyzický vzhľad a zvodnosť druhého. Človek samozrejme tuší dôsledky týchto rozdielov v spôsobe, akým si ľudia prejavujú lásku, a preto sa často stáva, že jeden podozrieva druhého, že nemiluje, pretože nemiluje rovnakým spôsobom ako on. V manželskom páre sa môže potom stať, že ak jeden žiadostivo túži po nežnosti a druhý po sexuálnych prejavoch, obaja začnú hlboko trpieť, že nie sú milovaní tak, ako by si priali, pričom môže vzniknúť veľké pokušenie hľadať inde uspokojenie požiadavku, ktorý jeden alebo druhý považuje za základný.

Nesúlad v manželstve môže byť aj u partnerov, kde jeden reaguje akosi trochu oneskorene a porovnaní s druhým. Každý má iné časové obdobie, za ktoré sa napríklad zamiluje, zvykne si na prítomnosť druhej osoby a pod. Aby život manželov bol harmonický, je vhodné, aby jeden nebral príliš vážne prvú reakciu toho druhého a je potrebné rešpektovať dobu, ktorú ten druhý potrebuje k svojmu vývoju. Je tiež dôležité dať mu čas, aby si zvykol na to, čo sa mu navrhuje. Existujú tiež manželské páry, kde jeden neustále vyžaduje od druhého, aby mu oznamoval svoje myšlienky a láskyplne s ním hovoril, zatiaľ čo druhý sa zdanlivo uzatvára do seba a vyhovuje mu mlčanie.

Takýto rozdiel je v manželstve časti príčinou veľkého strádania, kedy jeden chce stále viac počuť vyznania a rozhovory a druhý to začína cítiť ako obťažovanie a uzatvára sa do seba. Tu je veľmi dôležitý a podnetný práve dialóg medzi partnermi. Takýmto spôsobom sa môžu partneri vyhnúť veľmi efektívne problémom v komunikácii a v partnerstve. Dialóg v manželstve je totiž veľmi dôležitý. Veľa párov sa rozišlo práve kvôli nedorozumeniu z nedostatku komunikácie. A práve dialóg umožňuje adaptáciu manželov na nevyhnutný vývoj v živote.  Viesť dialóg v podstate znamená rozprávať, vyjadrovať svoje pocity, ale tiež naslúchať, byť pozorný k druhému a k tomu, čo ten druhý očakáva a po čom túži. Viesť dialóg znamená zdieľať s druhým aj svoje veľké túžby, svoj hlboký ideál, znamená to „dávať mu svoju dušu“.