AK VIETE PO NÓRSKY MÁTE VEĽKÚ ŠANCU ÚSPEŠNE KONVERZOVAŤ SO ŠVÉDMI ALEBO ROZUMIEŤ DÁNSKYM NOVINÁM

Znalosť anglického jazyka v dnešnej dobe považuje stále viac zamestnávateľov za samozrejmosť. Vďaka vzdelávaciemu systému, cestovaniu a kultúrnej dominancii anglosaského sveta angličtinu ovláda väčšina mladej generácie aj na Slovensku. Jej neznalosť je teda pri mnohých pracovných miestach vážnym hendikepom, no aj dobrá úroveň angličtiny vám už dnes na pracovnom trhu nezagarantuje takú komparatívnu výhodu ako kedysi. Nemčina, francúzština, ruština a španielčina tiež patria medzi jazyky, ktorých znalosť je na Slovensku pomerne rozšírená. Ak chcete teda dnes pri pohovore jednoznačne zaujať, znalosť netradičného jazyka zabezpečí, že práve váš životopis medzi ostatnými zažiari. 

PREČO ŠKANDINÁVSKE JAZYKY?

Severogermánskymi jazykmi rozpráva asi 20 miliónov Európanov. Len marginálna časť z nich hovorí po islandsky či faersky, väčšina z nich hovorí jedným z troch škandinávskych jazykov, ktorými sú švédčina, dánčina a nórčina. Niekoho by mohol práve tento fakt odrádzať od ich štúdia. Prečo sa učiť jeden z jazykov, ktorý používa tak málo ľudí? Treba sa na to pozrieť najmä z ekonomického hľadiska. Švédsko, Nórsko aj Dánsko sa dlhodobo umiestňujú v prvej dvadsiatke svetových ekonomík s najvyššou mierou konkurencieschopnosti. Ich firmy operujú v celej Európe, Slovensko nevynímajúc.

So škandinávskymi firmami sa dostanete do kontaktu či už nakupujete oblečenie v H&M alebo Lindexe, nábytok v sieti IKEA, či rôzne drobnosti v obchodoch Flying Tiger. A to hovoríme iba o značkách, ktorých prítomnosť si všímame na každodennej báze; na Slovensku pôsobia v rôznych odvetviach tucty ďalších veľkých severských firiem. Napriek tomu, že Severania majú spomedzi Európanov tradične najlepšiu znalosť angličtiny, vaša znalosť škandinávskeho jazyka môže byť tým rozhodujúcim faktorom, ktorý vám miesto v škandinávskej firme zabezpečí. Ak sa teda rozhodnete naučiť jeden z troch zmienených jazykov, určite získate viac, ako len pôžitok z objavovania fascinujúcej severskej kultúry.

PREČO NÓRČINA?

Nie je ľahké predložiť analógiu, ktorá by Slovákovi spoľahlivo ilustrovala príbuznosť medzi škandinávskymi jazykmi. Na vzťah medzi švédčinou a nórčinou sa často používa prirovnanie k češtine a slovenčine, no skutočnosť je omnoho komplikovanejšia. Ak uvažujete nad tým, ktorý zo škandinávskych jazykov sa naučiť, určite nebude na škodu, ak sa naučíte po švédsky alebo po dánsky. No ak je vašou ambíciou časom zvládnuť na istej úrovni všetky tri škandinávske jazyky, potom je pre vás nórčina jasnou voľbou. Výskumy ukazujú, že Nóri najlepšie rozumejú iným Škandinávcom. Pramení to z historického vývoja. Nóri totiž strávili viac ako 400 rokov pod dánskou nadvládou. Dánčina bola na území Nórska do 19. storočia spisovným jazykom a teoreticky ním zostala dodnes.

Bokmål – jeden z dvoch typov spisovnej nórčiny, ktorý preferuje až 90 % Nórov – je totiž len zreformovanou verziou spisovnej dánčiny. Ak sa teda naučíte po nórsky, zistíte, že napriek viacerým zmenám v gramatike a hláskovaní porozumiete dánskemu písanému textu bez toho, že by ste sa niekedy predtým dánčine venovali. Výslovnosť je však to, čím sa dánčina a nórčina radikálne líšia. Dáni vyslovujú niektoré skupiny hlások diametrálne odlišne – napriek tomu, že v písanom texte ich zaznamenávajú rovnako ako Nóri – a vo svojej výslovnosti celkovo aplikujú pravidlá, ktorých vinou sa ako čerstvý študent nórčiny s Dánom asi veľmi neporozprávate.

Avšak fonológia a slovná zásoba nórčiny a švédčiny je veľmi podobná. Preto sa napriek veľkým odlišnostiam v písanom jazyku Nóri a Švédi medzi sebou dokážu dohovoriť. Nórčina je teda ideálnym odrazovým mostíkom do škandinávskeho sveta pre každého, kto si doň želá vstúpiť.

autor: Ján Ďuriník