Európska komisia spolupracuje s členskými štátmi EÚ na podpore a posilnení rozvoja kľúčových kompetencií a základných zručností pre všetkých, od útleho veku po celý život. Na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, ktoré rozvíja kľúčové kompetencie a základné zručnosti by mal mať právo každý človek. Kľúčové kompetencie a základné zručnosti potrebuje každý z nás pre osobné uspokojenie a rozvoj, zamestnateľnosť, spoločenské začlenenie a aktívne občianstvo (Kľúčové kompetencie a základné zručnosti, 2020).

Čo sú to kompetencie a odkiaľ sa vzali?

Pojem „kompetencia“ zaviedol do vedeckého diskurzu ligvistik Noam Chomský v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Definoval kompetenciu ako mentálnu schopnosť rodeného hovorcu (native speaker) vytvárať na základe znalosti gramatických pravidiel nekonečné množstvo viet príslušného jazyka, resp. na základe tejto znalosti tieto vety prijímať od iných hovorcov a interpretovať ich. Tento prístup, v ktorom je kompetencia chápaná ako predpoklad pre nejakú reálnu činnosť alebo výkon, sa ukázal ako užitočný i pre pedagogiku. Až v sedemdesiatych rokoch sa začal pojem kompetencia uplatňovať v teórii odborného vzdelávania, a to v súvislosti s problematikou profesijných kvalifikácií. Nemecký odborník D. Mertens (1974) publikoval prácu o kľúčových kompetenciách (pôvodne označovaných termínom „kľúčové klasifikácie“ ako o predpokladoch, spôsobilostiach pre výkon povolania.     

V posledných dvoch desaťročiach sa pojem (kľúčové) kompetencie rozšíril zo sféry odborného vzdelávania do všetkých vzdelávacích oblastí. Dnes sú kompetencie včlenené ako základné cieľové kategórie do kurikulárnych dokumentov všetkých vyspelých krajín, operujú s nimi didaktické modely vzdelávania, rôznych predmetov a odborov a stali sa i súčasťou merania vzdelávacích výsledkov žiakov a študentov v medzinárodných meraniach (Průcha 2009).

Ako rozumieť pojmu kompetencia?

V zahraničí i českej a slovenskej literatúre je možné nájsť dva spôsoby vymedzovania pojmu kompetencia (Průcha 2009):

• Kompetencie (kľúčové kompetencie) sú formulované v rôznych teoretických definíciách.
• Kompetencie sú vymedzované tým, že v kurikulárnych dokumentoch je popísaný obsah jednotlivých kompetencií, alebo sú charakterizované cieľové kategórie, resp. očakávané výstupy určitého vzdelávania.

Kompetencie sú všeobecne charakterizované ako základné cieľové kategórie, výstupy zo všeobecného vzdelávania a výchovy, a k ich nadobúdaniu a rozvíjaniu má smerovať celý vzdelávací obsah na príslušných stupňoch vzdelávania (Maňák 2007; Průcha 2005; Veteška – Tureckiová 2008. In: Chvál et al., 2012).

Spomedzi množstva definícií kompetencií vyberáme dve, ktoré ponúkajú, na prvý pohľad, odlišný uhol pohľadu nazerania na pojem kompetencia, ale zároveň syntetizujúce a komplexné ponímanie tohto pojmu.   

„Kľúčové kompetencie je  súbor vedomostí, zručností, schopností, postojov a hodnôt, ktoré sú dôležité pre osobný rozvoj jedinca, jeho aktívne zapojenie do spoločnosti, budúce uplatnenie v pracovnom i mimopracovnom živote i pre ďalšie vzdelávanie“ (Jezberová et al., 2007, s. 20)

„Kompetencia je jedinečná schopnosť človeka úspešne jednať a ďalej rozvíjať svoj potenciál na základe integrovaného súboru vlastných zdrojov, a to v konkrétnom kontexte rôznych úloh a životných situácií, spojená s možnosťou a ochotou rozhodovať a niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť“ (Veteška – Tureciková 2008. In: Průcha 2009, s. 242).

Kľúčové kompetencie, samy o sebe, sú obsahovo neutrálne, pretože sú použiteľné na ľubovoľný obsah. Ich sprostredkovanie je však vždy nutne viazané na konkrétny obsah. Napríklad stratégiám prekonávania konfliktov je možné naučiť sa vždy len pri riešení nejakého konkrétneho konfliktu (Belz – Siegrist 2001).

Nadobúdanie a rozvíjanie kľúčových kompetencií je celoživotný proces. Ak má byť vzdelávanie príležitosťou pre nadobúdanie a následné rozvíjanie kompetencií, bez ohľadu na to, aké vzdelávanie a výchovu učiaci sa  potrebujú, panuje zhoda v jednej veci: je potrebné sa zamerať predovšetkým na univerzálne, flexibilné a trvalo udržateľné kompetencie. Systém formálneho i neformálneho vzdelávania by mali prispieť k tomu, aby boli mladí ľudia vybavení pre celoživotné vzdelávanie, aby mali schopnosti a spôsobilosti „dohliadnuť samy na seba“ – posúdiť, akým spôsobom a ako efektívne sa učia, a ďalej tieto spôsobilosti a schopnosti rozvíjať ako vo formálnom, neformálnom vzdelávaní, tak i v bežných životných situáciách (modifikované podľa Chvál et al., 2012). Ide teda o to, aby boli v systémoch vzdelávania vytvárané príležitosti k tomu, aby boli učiaci sa jedinci podnecovaní k ďalšiemu učeniu, aby si osvojovali vedomosti, zručnosti, schopnosti a postoje dôležité pre motiváciu k učeniu, úspechu a napredovaniu v učení.

V európskom kontexte sa každoročne realizujú medzinárodné porovnania meraní kľúčových kompetencií a úrovne gramotnosti v dôležitých oblastiach rozvoja osobnosti človeka. Výsledky týchto meraní však nie sú uspokojivé. Údaje z Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) za rok 2018  poukazujú na to, že viac ako každý piaty žiak v EÚ má vážne problémy s čítaním, matematikou alebo prírodnými vedami. V roku 2018 dosiahla miera slabých výsledkov v čítaní 21,7 %, v matematike 22,4 % a v prírodných vedách 21,6 %. V období 2009 – 2018 sa výsledky v prírodných vedách a v čítaní na úrovni EÚ zhoršili, pričom v matematike zostali rovnaké (PISA 2018 results).

Aké sú Iniciatívy EÚ v oblasti rozvíjania kompetencií?

Európska rada prijala aktualizované odporúčanie Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie. Zámerom odporúčania je podporiť rozvoj kľúčových kompetencií a základných zručností prostredníctvom:

• vysokokvalitného vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania pre všetkých,
• podpory pedagogických pracovníkov pri uplatňovaní prístupov zameraných na výučbu a učenie sa na základe kompetencií,
• podpory rôznych vzdelávacích prístupov a kontextov z hľadiska celoživotného vzdelávania,
• analýzy prístupov k posudzovaniu a overovaniu kľúčových kompetencií.

Na podporu rozvoja kľúčových kompetencií zorganizovala Európska komisia v novembri 2019 konferenciu o vzdelávacích prístupoch a prostredí v školskom vzdelávaní (Kľúčové kompetencie a základné zručnosti, 2020).  

Rada Európskej únie prijala v máji 2018 odporúčanie o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie. * V odporúčaní sa uvádza osem kľúčových kompetencií, ktoré sú nevyhnutné pre občanov, pokiaľ ide o ich osobné uspokojenie, zdravý a udržateľný životný štýl, zamestnateľnosť, aktívne občianstvo a sociálne začlenenie. Odporúčanie je referenčným rámcom pre zúčastnené strany v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Stanovuje spoločné chápanie kompetencií, ktoré sú potrebné dnes a v budúcnosti. Referenčný rámec predstavuje úspešné spôsoby, ako podporovať rozvoj spôsobilostí prostredníctvom inovatívnych prístupov k vzdelávaniu, metód hodnotenia alebo podpory vzdelávacích pracovníkov. Všetci študenti by mali dosiahnuť svoj plný potenciál. Na splnenie rôznych potrieb odporúčanie nabáda členské štáty, aby: zabezpečovali kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, zlepšovali školské vzdelávanie a zabezpečovali vynikajúce vyučovanie, ďalej rozvíjali počiatočné a ďalšie odborné vzdelávanie a prípravu a modernizovali vysokoškolské vzdelávanie (Key Competences for Lifelong Learning, 2019).

Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie

Kľúčové kompetencie sú kombináciou vedomostí, zručností a postojov. Vedomosť je extrahované z obsahu a koncipovaná na základe faktov, čísel, myšlienok, teórií, ktorú sú stabilizované a podporujú porozumenie v súčasnej oblasti poznania, vedy a predmetov. Zručnosť je definovaná ako schopnosť vykonávať procesy a využívať existujúce vedomosti na dosiahnutie výsledkov. Postoje popisujú dispozíciu a spôsob myslenia, ktorým reagujeme na myšlienky, osoby alebo situácie. Kľúčové zručnosti sa rozvíjajú počas celého života prostredníctvom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania v rôznych prostrediach vrátane rodiny, školy, pracoviska, susedstva a ďalších komunít. Všetky kľúčové kompetencie sa považujú za rovnako dôležité a aspekty nevyhnutné pre jednu oblasť podporia rozvoj kompetencií v inej oblasti. Napríklad zručnosti ako kritické myslenie, riešenie problémov, tímová práca, komunikácia, tvorivosť, vyjednávacie, analytické a medzikultúrne zručnosti sú zakomponované do kľúčových kompetencií. V dokumente Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie (2019)  je vymedzených osem kľúčových kompetencií: kompetencia v oblasti gramotnosti, viacjazyčná spôsobilosť, matematická kompetencia a spôsobilosť v oblasti vedy, techniky a strojárstva, digitálna kompetencia, osobnostná, sociálna a vzdelávacia schopnosť učiť sa, občianska kompetencia, podnikateľská kompetencia, kultúrne povedomie a kompetencia komunikačná (Key Competences for Lifelong Learning, 2019).

Aké sú zámery EÚ a o čo do budúcna usilovať ?

Európska komisia podporuje členské štáty pri posilňovaní základných zručností a kľúčových kompetencií pre všetkých občanov tým, že uľahčuje vzájomné učenie sa a výmenu osvedčených postupov. Komisár EÚ pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport, Tibor Navaracsics, v správe Education and Training Monitor  (2019), konštatuje, že na základe poslednej správy monitorujúcej vzdelávanie a a prípravu v členských štátoch EÚ je potrebné nasmerovať úsilie v oblasti vzdelávania a prípravy v roku 2020 k verejným investíciám do vzdelávania a digitálnym zručnostiam (Navracsics, 2019. In: Education and Training Monitor 2019). Ako súčasť rámca pre európsku politickú spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET 2020) si členské štáty EÚ stanovili (okrem iného)  cieľ, že do roku 2020 by malo byť k slabo prospievajúcim zaradených menej ako 15 % žiakov vo veku 15 rokov.

Ciele EÚ prezentované v správe Education and Training Monitor 2019, sú vizualizované graficky v úvode tejto publikácie. Týkajú sú oblasti predčasného ukončenia základného vzdelávania, predprimárneho vzdelávania v rannom detstve, miery nezamestnanosti absolventov vzdelávania, terciárneho vzdelávania, zvyšovania čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti a vzdelávania dospelých. To, či sa podarilo stanovené ambície naplniť ukáže nasledujúci monitoring za rok 2020.

Zdroje:

BELZ, H. – SIEGGRIST, M. 2001. Klíčové kompetence a jejich rozvíjení. Praha: Portál. ISBN 80-7178-479-6

Education and Training Monitor 2019. Directorate-General for Education, Youth, Sport and Culture. [online]. [cit. 6.7.2020]. Dostupné na:

https://ec.europa.eu/education/policy/strategic-framework/et-monitor_en

CHVÁL, M. – KASÍKOVÁ, H. – VALENTA, J. 2012. Posudzování rozvoje kompetence k učení ve výuce. Praha: Karolinum. ISBN 978-80-246-2057-2

JEZBEROVÁ, R. et al. 2007. Nová koncepce klíčových komptencí v RVP odborného vzdělávaní. Praha: NÚOV, 2007.

Kľúčové kompetencie a základné zručnosti, 2020.  [online]. [cit. 6.7.2020]. Dostupné na:

https://ec.europa.eu/education/policies/school/key-competences-and-basi…

KEY COMPETENCES FOR LIFELONG LEARNING, 2019. European Union 2019. [online]. [cit. 12.7.2020]. Dostupné na: https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/297a33c8-a1f3-11e9-9d01-01aa75ed71a1/language-en.   

PISA 2018 results. [online]. [cit. 6.7.2020]. Dostupné na: https://www.oecd.org/pisa/publications/pisa-2018-results.htm

Průcha, J., 2009. Kompetence/klíčové kompetence ve školním vzdelávaní. In: PEDAGOGICKÁ ENCYKLOPEDIE, 2009. Průcha, J. (ed.). Praha: Portál. s. 242-246. ISBN 978-80-7367-546-2.