Cirkulárna ekonomika (obehové hospodárstvo) predstavuje ekonomický model, ktorého základom je opätovné používanie a recyklovanie produktov s cieľom minimalizácie alebo úplnej eliminácie vzniku odpadu (1). Cieľom tohto modelu je, aby všetky produktové a materiálové toky mohli byť opätovne zapojené do svojho cyklu po svojom použití, kde sa stanú opätovne zdrojmi pre nové produkty a služby (2).

Samotná recyklácia materiálov nie je ideálnym riešením, keďže je energeticky náročná a vo všeobecnosti znamená degradáciu materiálov, čo následne vedie k zvyšovaniu dopytu po pôvodných materiáloch. Cirkulárna ekonomika ide v tomto smere za hranice recyklácie, keďže je založená na obnovujúcom priemyselnom systéme vedúcom k zániku vytvárania odpadu. Zámerom cirkulárnej ekonomiky nie je len vytvoriť zlepšenie životného cyklu a využitia samotného produktu, ale aj minimalizovať spotrebu energie (2). Tradičná lineárna ekonomika pozostáva z nasledujúcich činností: ťažba surovín, výroba, distribúcia, spotreba a odpad. Naproti tomu cirkulárna ekonomika prestavuje kruhové usporiadanie činností: výroba, distribúcia, spotreba a užívanie, opätovné použitie a oprava výrobkov, opätovné použitie (komponenty a materiály), po ktorom znovu nasleduje celý cyklus odznova.

Dôvody pre cirkulárnu ekonomiku (1):

• rastúci dopyt po surovinách a nedostatok zdrojov - neobnoviteľné zdroje majú svoje limity a keďže populácia stále rastie, zvyšuje sa aj dopyt,
• závislosť na iných krajinách - keďže niektoré krajiny nemajú dostatok vlastných zdrojov surovín, sú závislé na iných krajinách,
• dopad na klímu planéty - ťažba a používanie nerastných surovín má veľký dopad na životné prostredie, zvyšuje spotrebuje energie a produkciu CO2.

Cirkulárna ekonomika ponúka príležitosť na zvýšenie udržateľnosti a konkurencieschopnosti. Prináša niekoľko výhod pre celé priemyselné odvetvia, podniky a aj pre občanov (3):

• inovatívnejšie a účinnejšie spôsoby výroby a spotreby,
• ochrana podnikov pred nedostatkom zdrojov a nestabilnými cenami,
• príležitosti pre lokálnu zamestnanosť a sociálnu integráciu,
• optimalizácia odpadového hospodárstva, ktorá podporuje recykláciu a znižuje skládkovanie,
• úspory energie, keďže menšie výrobné procesy vyžadujú menej energie,
• prínos pre životné prostredie, pokiaľ ide o klímu a biodiverzitu, znečistenie vzduchu, pôdy a vody.

Uskutočnenie prechodu spoločnosti na obehové hospodárstvo si vyžaduje nové zručnosti, kompetencie a prístupy. Povedomie o zodpovednom prístupe k životnému prostrediu musí byť začlenené do vzdelávacieho systému už od útleho veku (4). Pri rozvoji nových zručností a kompetencií zohrávajú rozhodujúcu úlohu pedagógovia a vzdelávatelia (od pedagógov pracujúcich s deťmi a mládežou, pedagógov odborného vzdelávania a prípravy až po vzdelávateľov dospelých).

Ako sú definované kompetencie pre cirkulárnu ekonomiku? Sú to kľúčové kompetencie potrebné pre udržateľnú budúcnosť, od podrobných znalostí zdrojov a surovín až po pochopenie spoločenského správania, potrebného na vytvorenie modelu, fungujúceho pre spoločnosť, hospodárstvo a aj životné prostredie (4).

Kompetencie možno rozdeliť na:

• kognitívne: zručnosti súvisiace so znalosťami, konceptmi a ideami;
• psychomotorické: schopnosti súvisiace s vykonávaním činnosti, základné zručnosti a schopnosti;
• afektívne: pocity, emócie, postoje.

Tieto sa vo vzťahu k osvojeniu princípov cirkulárnej ekonomiky premietajú do troch rovín: vedieť (vedomosti), byť (pocity, emócie a postoje), vedieť, ako konať (zručnosti a schopnosti).

Model obehovej ekonomiky je založený na troch kľúčových pilieroch (4):

• zachovať hodnotu materiálov, výrobkov a zdrojov čo najdlhšie,
• optimalizovať použitie materiálov, znovu ich použiť a dať im iný druh hodnoty;
• recyklovať tieto materiály a výrobky a vytvoriť z nich ďalšie výrobky.

Tri typy kompetencií v rámci prístupu vychádzajúceho z cirkulárnej ekonomiky (4):

1. kompetencie zamerané na minimalizáciu používania výrobkov a materiálov tak, aby sa ich hodnota udržala čo najdlhšie (zachovanie),
2. kompetencie zamerané na prispievanie k udržiavaniu výrobkov a materiálov na najvyššej možnej úžitkovej hodnote (optimalizácia),
3. kompetencie zamerané na opätovné použitie výrobku (keď dosiahne koniec svojej životnosti) - vytvorenie ďalšej hodnoty (zvýšenie efektívnosti).

Ekologický rozmer cirkulárnej ekonomiky sa musí začleniť do učebných osnov na všetkých úrovniach. Okrem toho je doplnenie a rozvíjanie existujúcich kompetencií v tejto oblasti prinajmenšom rovnako dôležité ako získanie úplne nových kompetencií.

Zoznam bibliografických odkazov:

1. EÚ a obehové hospodárstvo. [online]. [cit. 12.03.2020] Dostupné z: https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/economy/20151201STO056…
2. Cirkulárna ekonomika. [online]. [cit. 12.03.2020] Dostupné z: https://www.incien.sk/cirkularna-ekonomika/
3. Circular economy – Overview. [online]. [cit. 12.03.2020] Dostupné z: https://ec.europa.eu/eurostat/web/circular-economy
4. Attwell, G. 2019. Promoting a Mindshift in Educators. The Experience of the CYCLE Project. In. Circular Economy and Lifelong Learning. [online]. [cit. 12.03.2020] Dostupné z: https://circulareconomy.europa.eu/platform/sites/default/files/2019_acr…