Schopnosť komunikovať je jednou z najčastejších požadovaných kľúčových kompetencií na trhu práce, až 40 % pracovných ponúk si vyžaduje komunikačné kompetencie. V tomto príspevku sa zameriame na empatiu. Prečo práve na empatiu? V súčasnej dobe, vrátane mňa, si mnoho ľudí zamieňa empatiu s aktívnym počúvaním. Teraz Vám poskytnem pár informácii o tom, čo je empatia.

    B. Buda (1987) charakterizuje empatiu ako: „schopnosť osobnosti, pomocou ktorej sa osobnosť v rámci bezprostrednej komunikácie s druhým človekom vie vžiť do jeho duševného stavu. Na základe tohto vžitia vie vycítiť a pochopiť v tom druhom také emócie, motívy a snahy, ktoré tento človek nevyjadruje v slovách priamym spôsobom a ktoré nevyplývajú zákonite zo situácie medziľudského vzťahu. Hlavným nástrojom pochopenia a vcítenia je to, že prostredníctvom empatie sa vo vlastnej osobnosti vybavujú pocity a rozličné napätia toho druhého, osobnosť sa vžije,  akoby premieta seba do druhého.“

    Medzi základné faktory rozvíjajúce empatiu možno uviesť: množstvo životných skúseností, špecifické zážitky; hodnotová orientácia človeka; intenzívna účasť v intímnych vzťahoch; životné situácie spojené s konfliktami a napätím; zmeny spoločenského prostredia, pozícií, povolaní; kontakt s inými kultúrami; prežité krízy a nebezpečenstvá; pozitívna rodinná atmosféra a intenzívny vzťah k umeniu.

    Faktory, ktoré významne determinujú zníženie empatie: choroba, bolesť; pocit zodpovednosti; strach, úzkosť; napätie z neuspokojených potrieb (hlad, smäd); spoločenská nadradenosť; alkohol, narkotiká; egoizmus;  závisť, nenávisť, záporné emócie

    Empatie schopný vzdelávateľ dospelých pôsobí na účastníka pozitívne tým, že:

• vzbudzuje v ňom pocit istoty a bezpečia;
• poskytuje citovú pomoc i dlhotrvajúcu citovú podporu;
• poskytuje mu pocit spoluúčasti – „prežívam to s vami, viem vás pochopiť“;
• vytvára podmienky pre efektívny rozhovor;
• vzbudzuje  pocit „chápajúcej rezonancie – „konečne mi niekto rozumie“;
• rýchlo rozpozná psychické potreby účastníka – vie čo by mala pre neho urobiť;
• rozumie odchýlkam v správaní  – vie lepšie zvoliť najvhodnejší prístup;
• verí subjektívnym pocitom účastníka – strachu, úzkosti;
• rozumie životnej situácii účastníka.

    Na záver môžeme povedať, že komunikácia je významný atribút vo vzdelávaní. Je tvorivým prvkom, odovzdávaním a prijímaním hodnôt, informácií medzi vzdelávateľom a účastníkom vzdelávania, nadväzovaním nových kontaktov, ale taktiež udržaním pocitu spolupatričnosti. A práve preto nezabúdajte na empatiu.

Zdroj: LAUKOVÁ, P.  Komunikácia vo vzdelávaní dospelých. Bratislava: Stimul, 2016. 100 s. ISBN 978-80-8127-169-4.