Neformálne vzdelávanie sa stalo súčasťou medzinárodného diskurzu v politike vzdelávania v neskorých 60-tych a skorých 70-tych rokoch 20. storočia (Smith 1996). Podnetom k venovaniu väčšej pozornosti neformálnemu vzdelávaniu bola reakcia na pretrvávajúci neúspech formálneho vzdelávacieho systému. Smith (1996), odkazujúc na Coombsa, dokonca hovorí o svetovej kríze vzdelávania, ktorú bližšie špecifikuje ako obavy o nevhodné kurikulum; uvedomenie si, že rozvoj vzdelania a ekonomický rozvoj nie vždy spolu držia krok a že pracovné miesta priamo nenadväzujú na vzdelanie. Príčinu vidí v tom, že formálne vzdelávacie systémy sa príliš pomaly adaptovali na socio-ekonomické zmeny vo svete, no zaostávali pozadu nielen vďaka ich vlastnému konzervativizmu, ale tiež kvôli nevšímavosti samotnej spoločnosti.

     Formálne vzdelávanie, je viac menej konštantným pojmom, ktorý predstavuje školské vzdelávanie s vopred stanoveným kurikulom a danými podmienkami zakotvenými v politike vzdelávania štátu. V neformálnom vzdelávaní, mimo formálneho systému, zohráva rozhodujúcu úlohu facilitátor ich učenia, ktorý dopredu pripravuje a plánuje podmienky pre učenie sa na základe potrieb a záujmu detí a mládeže. Pod pojmom vzdelávanie, chápeme dve zložky. Prvou je vzdelávanie ako vyučovanie a druhou, výchova. Informálne učenie sa prebieha nezámerne, neplánovane a náhodne, takže nemôžeme hovoriť o (vopred pripravenom) vzdelávaní, ale o učení sa ako takom, ktoré je podmienené samotným učiacim sa, jeho otvorenosťou prijímať nové podnety, kriticky myslieť a reflektovať každodennú skúsenosť (Fudaly – Lenčo 2008).

     V roku 2017 uviedol americký časopis Fortune deväť najoceňovanejších kvalít zamestnancov:

• zodpovednosť – schopnosť prísť do práce na čas, plniť si svoje povinnosti,
• sociálna inteligencia – schopnosť riešiť problémy, komunikovať, aktívne počúvať,
• sebaovládanie – schopnosť koncentrovať sa,
• odvaha – vedieť povedať svoj názor, zastať sa správnej veci,
• láska k učeniu, zvedavosť – vždy na sebe pracovať, učiť sa nové veci,
• kritické myslenie – spoznať, keď niečo nefunguje a snažiť sa to zmeniť,
• kreatívne myslenie – hľadanie nových riešení,
• schopnosť prekonávať prekážky – nevzdať sa a ísť ďalej,
• ochota, nadšenie – nevyjadrujú sa: "To nemám v náplni práce".

Po čom/kom teda bude na trhu dopyt?

     Svet práce sa mení rýchlejšie a dramatickejšie než v minulosti. V škole sa mladí ľudia učia veľké množstvo poznatokov. Reálny život však ukazuje, že mnoho vecí, ktoré potrebuje človek počas života najviac vedieť, sa často v škole nevyučuje alebo sa vyučuje len v malej miere (Koníčková 2018). Počas života budú mladí ľudia potrebovať najviac tieto spôsobilosti: vedieť sa pripraviť na pracovný pohovor, disponovať informáciami o duševnom zdraví a pozitívnom myslení, myslieť ako počítačový vedec, rýchlo čítať, orientovať sa vo finančných tokoch a mechanizmoch, vedieť sa orientovať a prežiť v prírode, komunikovať a vyjednávať. Podľa výskumu Svetového ekonomického fóra  (Thomson 2016) sa 35%  zručností potrebných na vykonávanie profesie v priebehu  piatich rokov úplne zmení. Ako pripravovať na budúce pozície deti a študentov tak, aby uspeli? Pri vzdelávaní a výchove je potrebné sa sústrediť na formovanie mäkkých zručností. Mäkké zručnosti (anglicky soft skills) sú kompetencie v oblasti správania, majú vzťah k sociálnej/emocionálnej inteligencii (EQ). Sú tiež známe ako interpersonálne spôsobilosti a často sú dôležitou súčasťou odbornej spôsobilosti. Protipól mäkkých zručností tvoria tzv. tvrdé zručnosti (hard skills), ktoré majú vždy konkrétny predmet.

     Prepájanie formálneho a neformálneho vzdelávania je pre oblasť celoživotného vzdelávania atraktívnou výzvou. Napriek tomu, že v diskurze vzdelávacích politík sa pojem neformálne vzdelávanie objavuje už desaťročie, širokej verejnosti nie je dostatočne známe, čo sa za týmto pojmom skrýva a aké zaujímavé a tvorivé možnosti sa núkajú. Prepájaním formálneho  a neformálneho vzdelávania je možné dosahovať synergický efekt vo vzťahu k rozvíjaniu tvorivej osobnosti človeka. Neformálne vzdelávanie môže dopĺňať formálne vzdelávanie a poskytnúť potrebné zručnosti, ktoré možno lepšie rozvinúť prostredníctvom metód a techník neformálneho vzdelávania.

     Na vykonávanie hlavných strategických cieľov EÚ je potrebné zamerať sa na súdržnosť formálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. To znamená, že neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa musia mať rovnaký význam ako formálne vzdelávanie, v zmysle uznávania nadobudnutných kompetencií. Spolu s formálnym vzdelávaním by malo byť podporované neformálne vzdelávanie detí, mládeže, dospelých i seniorov, s cieľom podporiť celoživotné vzdelávanie v Európe, rozvíjaním jeho kvality a uznávaním jeho výsledkov.

Použitá literatúra

FUDALY, P., LENČO, P., 2008. Neformálne vzdelávanie detí a mládeže. Bratislava: IUVENTA. [online].[cit. 4. 8. 2018]. Dostupné na internete: file:///F:/NEF-VYCH_VZD/publikacia_fudaly_lenco.pdf

KONÍČKOVÁ, J., 2018. Týchto 10 vecí mladí nevyhnutne potrebujú pre život, no v školách ich to neučíme. [online].[cit. 19. 8. 2018]. Dostupné na internete: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4943/tychto-10-veci-mladi-nevyhnutne-potrebuju-pre-zivot-no-v-skolach-ich-to-neucime

SMITH, M. K., 1996. Non-formal education. In: The encyclopedia of informal education.

THOMSON, S., 2016. The most important skills of tomorrow, according to five global leaders. [online].[cit. 19. 8. 2018]. Dostupné na internete:  https://www.weforum.org/agenda/2016/10/the-most-important-skills-of-tomorrow-according-to-five-global-leaders?