Blog
Blog

Rozhovor s EPALE: Prof. Alexis Kokkos - Transformatívne učenie prostredníctvom umenia

Profesor Alexis Kokkos vo svojom rozhovore hovorí o transformatívnom učení prostredníctvom umenia a o tom, ako z neho môže profitovať oblasť kultúry.

Prof Alexis Kokkos - Transformative Learning through Art

Alexis Kokkos je emeritný profesor a teoretik. Bol zodpovedný za postgraduálny program vzdelávania dospelých na Hellenic Open University. Je predsedom Gréckej asociácie vzdelávania dospelých a tvorcom metódy „Transformatívne učenie prostredníctvom estetického zážitku", ktorá využíva literárne, divadelné, hudobné, filmové a tanečné diela na podporu rozvoja kritického a tvorivého myslenia učiacich sa.

Mohli by ste nám predstaviť metódu "Transformatívne učenie prostredníctvom estetického zážitku", ktoré ste vyvinuli? 

Teoretické pozadie „Transformatívneho učenia prostredníctvom estetického zážitku" vychádza z myšlienky emancipačného a na umení založeného učenia, ktoré nám umožňuje kriticky uvažovať o našich predpokladoch a rozšíriť spôsob, akým chápeme seba a svet. Tento názor zdieľajú mnohí významní vedci, napríklad Aristoteles, T. Adorno, H. Marcuse, P. Freire, J. Dewey, P. Cranton, M. Greene a mnohí ďalší. Títo vedci zdôraznili, že významné umelecké diela odsudzujú zaužívané predstavy a významy a zachytávajú pohľad na inú a alternatívnu sociálnu realitu. Vystihujú tiež myšlienku, že by sa mal zmeniť zaužívaný stav vecí. V literatúre o emancipačnom učení však chýbajú vzdelávacie metódy, ktoré by sa zaoberali rozvojom transformácie perspektívy prostredníctvom umenia.

Metóda „Transformatívne učenie prostredníctvom estetického zážitku", vychádzajúca z myšlienok vyššie uvedených vedcov, zahŕňa sedem fáz:

  • Prvá fáza: Určenie potreby transformatívneho vzdelávania - táto fáza zahŕňa skúmanie a určenie potreby účastníkov kriticky posúdiť svoje zaužívané problematické predpoklady. Pedagóg môže so súhlasom účastníkov vyvinúť iniciatívu na uľahčenie procesu transformatívneho učenia.
  • Druhá fáza: Účastníci vyjadrujú svoje myšlienky - prijatím ich odpovedí pedagóg zohľadní ich názory potrebné na formulovanie vhodnej stratégie rozvoja kritickej reflexie na danú tému.
  • Tretia fáza: Konštrukcia transformatívnej stratégie – v tejto kľúčovej fáze pedagóg najprv analyzuje predpoklady účastníkov (formulované v predchádzajúcej fáze) a podľa toho, berúc do úvahy záujmy, predpoklady a časový rámec účastníkov, formuluje kritické otázky, ktoré budú slúžiť ako podnety na skúmanie predpokladov účastníkov.
  • Štvrtá fáza: Identifikácia umeleckých diel ako podnetov na kritickú reflexiu - pedagóg v spolupráci s učiacou sa skupinou spoločne vyberie vhodné umelecké diela, ktoré by mohli slúžiť ako podnety na skúmanie kritických otázok.
  • Piata fáza: Skúmanie umeleckých diel a kritické otázky - pedagóg spolu s účastníkmi skúma význam umeleckých diel, vyvodzuje poznatky a spája ich s kritickými otázkami.
  • Šiesta fáza: Kritické uvažovanie o predpokladoch - pedagóg uľahčuje proces, počas ktorého účastníci reflektujú svoje poznatky vyplývajúce zo skúseností, ktoré získali v predchádzajúcich fázach skúmania umeleckých diel a kritických otázok. Potom sa účastníci zapájajú do hlbšieho a kritickejšieho prehodnocovania svojich pôvodných prijatých predpokladov.
  • Siedma fáza: Definovanie a uplatňovanie ďalších krokov - pedagóg diskutuje so žiakom o určitých činnostiach zameraných na pokračovanie jeho transformatívnej cesty (napr. vytvorenie samostatne riadených rovesníckych skupín, vytvorenie spoločných projektov).

Transformative learning through aesthetic experience

Ako by ste odlíšili umelecké diela, ktoré majú hodnotu, od iných umeleckých diel, ktoré nemusia mať osobitný význam, napr. novinové komixy? 

Vyberáme umelecké diela, ktoré by nás mohli hlbšie informovať o danej problematike a vyvolať naše pocity. Premýšľajte o filmoch, divadelných hrách alebo básňach, o ktorých po zhliadnutí stále premýšľate a uvádzate sa do stavu skúmania. Ideálne pre použitie umeleckého diela by bolo vyhnúť sa klišé a hľadať niečo, čo spochybňuje náš systém viery.

Ako môže kultúra spätne profitovať z transformatívneho učenia? 

Moja definícia transformatívneho učenia je druh učenia, prostredníctvom ktorého spochybňujeme naše zaužívané, nefunkčné predstavy a predpoklady a potom môžeme podniknúť príslušné emancipačné kroky. V mojom chápaní je kultúra spôsob, akým myslíme, cítime a konáme v každodennom živote. Tento spôsob myslenia, cítenia a konania je však často kolonizovaný stereotypnými dysfunkčnými predpokladmi.

Jednou z hlavných príčin netolerancie, odcudzenia a útlaku je to, že nekriticky preberáme perspektívy, o ktorých si myslíme, že nás vyjadrujú, zatiaľ čo v skutočnosti tieto perspektívy pôsobia proti nám, napr. väčšina obyvateľov Ruska si myslí, že vojna na Ukrajine je pozitívna vec - ľudia veria, že to vyjadruje ich záujmy, ale v skutočnosti je táto situácia proti ich záujmom. To ilustruje sociálno-kultúrnu realitu, ktorá je determinovaná fundamentalizmom, diskriminačnou a populistickou mentalitou, ako aj apatiou voči spoločnému dobru.

Ako môžeme využiť prístup z trasformačného učenia na podporu našich spoločných hodnôt v EÚ? 

Proces transformatívneho učenia je možné uskutočniť aj samostatne, ale je to veľmi náročná úloha. Prostredie vzdelávacej skupiny a facilitátor by pomohli pri výmene nápadov a osvedčených postupov a pri kladení náročných otázok v otvorenom dialógu. Transformujúci pedagóg nesmie vnucovať svoje názory učiacemu sa.

Ďalším dôležitým aspektom by bolo zamyslieť sa nad kvalitou samotného procesu učenia. Vzdelávacie alebo učebné inštitúcie by mali fungovať ako ohniská, kde sa ľudia môžu stretávať, komunikovať, zdieľať obavy, zúčastňovať sa na demokratických procesoch, a tým sa stať otvorenejšími voči rozmanitosti. Prostredie vzdelávania dospelých a univerzitné triedy a prednášky môžu byť mikrosvetom, kde si študenti vyskúšajú princípy a procesy demokracie, spravodlivosti, férovosti, starostlivosti, inklúzie, kritického myslenia a udržateľného rozvoja a napokon tieto princípy uplatnia vo svojom každodennom živote. Keď ľudia zažívajú kritický pohľad na tieto otázky, transformatívne učenie prispieva k prehodnoteniu a prehodnoteniu zaužívaných predpokladov, ktoré sa približujú ideálom EÚ.

Podporilo by to aj európske úsilie o podporu aktívneho občianstva? 

Aktívne občianstvo možno podporiť do tej miery, že dialóg v rámci procesov transformatívneho učenia má niekoľko charakteristických znakov, napr. účastníci hľadajú spoločné porozumenie. Demokratický dialóg nie je o víťaznom spore, ale o konečnom spoločnom rozhodnutí - syntéze všetkých názorov a stanovísk bez ohľadu na hierarchiu alebo pozíciu v danej veci. Tieto procesy zvyšujú sociálne povedomie a občiansku angažovanosť, ktoré rozvíjajú hodnoty tolerancie, solidarity, sociálnej spravodlivosti, inkluzívnosti a udržateľného rozvoja. Mali by sme sa orientovať na príklady najlepšej praxe s nadšenými a príbuznými facilitátormi, ktorí sa zapájajú do kritických otázok a reflexívneho dialógu.


Toto interviev viedla Christin Cieslak z EAEA.

Prof Alexis Kokkos - Transformative Learning through Art

Login (11)

Aby ste mohli pridať komentár, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Chcete iný jazyk?

Tento dokument je k dispozícii aj v iných jazykoch. Vyberte si nižšie.
Switch Language

Want to write a blog post ?

Don't hesitate to do so! Click the link below and start posting a new article!

Posledná diskusia

Diskusia EPALE: Budovanie inkluzívnej jazykovej rozmanitosti v Európe

Učenie sa jazykov je kľúčom nielen k sociálnemu začleneniu, mobilite pracovnej sily, ale tiež prispieva k súdržnej a kultúrne bohatej Európe. Zúčastnite sa našej ďalšej diskusie a prediskutujte úlohu jazykového vzdelávania v dnešnej Európe!

Viac

Online diskusia EPALE: Digitálne zručnosti ako cesta k vzdelávacím príležitostiam

V rámci aktuálnej témy v mesiacoch apríl - jún 2020  - Digitálne zručnosti ako cesta k vzdelávacím príležitostiam - organizuje EPALE online diskusiu.  

Viac