Čitateľská gramotnosť predstavuje základnú kompetenciu, bez ktorej človek nie je schopný úplnej socializácie. V Národnej správe PIAAC Slovensko 2013 je definovaná ako schopnosť pochopiť, posúdiť a používať písaný text a používať ho v spoločnosti, dosahovať jeho prostredníctvom ciele a využívať ho na osobný rozvoj. Obsahuje zručnosti, ktoré umožňujú dekódovať písané slová a vety až po pochopenie, interpretáciu a posúdenie celého textu.

Až 14% dospelých na celom svete nemá základné zručnosti v čítaní a písaní. Túto informáciu zverejnilo UNESCO vo svojej novej správe o inklúzii vo vzdelávaní s názvom Global Education Monitoring Report, Inclusion and education – All means all. Príčiny tohto stavu sú rôzne: chýbajúce vzdelávanie v ranom veku, vplyv konfliktov a nestability, migračné cesty ale aj neprístupnosť kvalitného vzdelávania v materinskom jazyku. Tí, ktorí sú vylúčení zo vzdelávacieho systému v ranom veku, sú často po zvyšok svojho života znevýhodnení. Uvedená správa UNESCO skúma pokrok vo viac ako 200 krajinách pri dosahovaní cieľov v oblasti vzdelávania, ktoré prijali členské štáty OSN v Agende trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.

Správa síce potvrdzuje určitý pokrok v oblasti čitateľskej gramotnosti, avšak u žien je gramotnosť stále na nižšej úrovni ako u mužov. Súčasné prognózy ukazujú, že počet dospelých bez ukončenia základného vzdelávania môže zostať v Afrike do roku 2050 nad 10% hranicou. Výsledky štúdie OECD v rámci hodnotenia PIAAC navyše ukazujú, že ukončenie základného vzdelávania nie je dostatočnou podmienkou na dosiahnutie univerzálnej gramotnosti. Podľa údajov z roku 2017 asi 51% dospelých v Mexiku, 71% v Peru a 72% v Ekvádore nevedelo splniť základné úlohy v oblasti základnej čitateľskej gramotnosti. Je preto potrebné neustále podporovať rozvoj čitateľskej gramotnosti, aby sa dosiahlo, že každý bude schopný čítať a písať. Ešte viac to platí pre dospelých so zdravotným znevýhodnením, pretože až v 25 krajinách s relevantnými údajmi je miera čitateľskej gramotnosti dospelých ľudí s akýmkoľvek zdravotným postihnutím nižšia ako u dospelých bez zdravotného znevýhodnenia, pričom rozdiel sa pohybuje od 5% v Mali po až 41% v Indonézii.

A ako je na tom Slovensko? Čitateľská gramotnosť u dospelých bola aj u nás zisťovaná v rámci Programu medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých PIAAC, ktorého prvý cyklus prebehol v rokoch 2008 – 2013. Zúčastnilo sa ho 29 krajín, z ktorých 24 uskutočnilo aj hlavný zber dát a poskytlo výsledky. Testovali sa dospelí občania vo veku od 16 do 65 rokov, u ktorých sa zisťovala úroveň čitateľskej gramotnosti, matematickej gramotnosti a schopnosti riešiť problémy v technicky vyspelom prostredí. Podľa Národného úradu certifikovaných meraní vzdelávania hlavný zber dát na Slovensku prebiehal od 27. 10. 2011 do 13. 4. 2012, pričom sa zrealizovalo 5 702 platných rozhovorov. Celého medzinárodného výskumu sa zúčastnilo okolo 157 000 dospelých.

Čitateľská gramotnosť sa skúmala v rámci piatich stupňoch:

• 5. stupeň čitateľskej gramotnosti obsahuje najmä plnenie úloh, ktoré zahŕňajú vyhľadávanie a spájanie informácií v rozsiahlych textoch napísaných v odbornom a zmiešanom štýle, posudzovanie dôkazov a argumentov, posudzovanie spoľahlivosti zdrojov a vyberanie kľúčových informácií. Na 5. stupni čitateľskej gramotnosti sa na Slovensku umiestnilo len 0,2% ľudí. V krajinách OECD je to v priemere menej ako 1% dospelých. Najvyšší podiel dospelých na tejto úrovni je vo Fínsku (2,2%).
• 4. stupeň čitateľskej gramotnosti predstavuje realizáciu operácií s väčším počtom krokov potrebných na zhrnutie alebo syntetizovanie informácií v textoch napísaných rôznymi štýlmi, ktoré obsahujú rozporuplné informácie, vytváranie komplexných záverov a posúdenie drobných rozdielov v pravdivosti argumentov. Na 4. stupni čitateľskej gramotnosti sa na Slovensku umiestnilo 7,3% dospelých ľudí. V krajinách OECD je to v priemere 11,3% dospelých, najviac je ich v Japonsku (21,4%) a Fínsku (20,0%).
• 3. stupeň čitateľskej gramotnosti zahŕňa správne porozumenie ťažkých a dlhých textov napísaných v rôznych štýloch, schopnosť vykonať operácie obsahujúce viac krokov na výber správnej informácie spomedzi viacerých protichodných informácií a sformulovanie správneho záveru. Na 3. stupni čitateľskej gramotnosti sa na Slovensku umiestnilo 44,4% ľudí (priemer OECD je 38,4% dospelých). Vo väčšine krajín je 3. stupeň gramotnosti najčastejší. Výnimkou sú Írsko, Poľsko, Taliansko a Španielsko, ktoré majú väčší podiel dospelých na 2. stupni gramotnosti.
• 2. stupeň čitateľskej gramotnosti obsahuje schopnosť uviesť do súvisu dve alebo viac informácií založených na spoločnom kritériu, porovnať ich, posúdiť a urobiť z nich jednoduchý záver. Na 2. stupni čitateľskej gramotnosti sa na Slovensku umiestnilo 36,2% dospelých (priemer OECD je 33,2% dospelých). Najmenší podiel dospelých na tomto stupni je v Japonsku (22,8%), Holandsku (26,4%) a Fínsku (26,5%).
• 1. stupeň čitateľskej gramotnosti predstavuje čítanie kratších digitalizovaných alebo tlačených textov napísaných hovorovým a administratívnym štýlom a vyhľadávanie informácií, ktoré sú identické alebo sú synonymom slova uvedeného v pokyne či otázke. Na 1. stupni čitateľskej gramotnosti sa na Slovensku umiestnilo 9,7% dospelých (priemer OECD je 12,2%). Najnižší podiel dospelých na tomto stupni je v Japonsku (4,3%) a Fínsku (8,0%), a najväčší je v Taliansku (27,7%) a v Španielsku (27,5%).
• Čitateľská gramotnosť nižšia ako na 1. stupeni znamená, že ľudia dokážu čítať krátke texty na známe témy a vyhľadať v nich informáciu, ktorej forma je zhodná s informáciou v otázke alebo pokyne. Nižšie ako na 1. stupni čitateľskej gramotnosti sa na Slovensku umiestnilo 1,9% ľudí (v rámci OECD je to 3,3% dospelých). Najvyšší podiel dospelých na tejto úrovni je v Španielsku (7,2%) a v Taliansku (5,5%). Naopak najnižší podiel dospelých na tomto stupni čitateľskej gramotnosti je v Japonsku (0,6%), za ktorým nasleduje Česko (1,5%).

Graf: Národná správa PIAAC Slovensko 2013

Druhý cyklus PIAAC sa realizuje od roku 2018 a zúčastňuje sa ho viac ako 40 krajín sveta. Okrem čitateľskej a matematickej gramotnosti, schopnosti riešiť problémy v technicky vyspelom prostredí, bude merať aj ďalšie schopnosti a zručnosti: adaptívne riešenie problémov, kognitívne zručnosti, interakcie a sociálne zručnosti, manuálne zručnosti a schopnosti učiť sa. Meranie tentokrát prebieha aj online formou. Výsledky budú zverejnené v rok 2023.

Jednou z medzinárodných organizácií, ktorá sa venuje podpore a rozvoju čitateľskej gramotnosti (nielen dospelej populácie) od roku 2014 je European Literacy Policy Network (ELINET). Je to sieť 77 partnerských organizácií z 28 európskych krajín (vrátane 24 členských štátov EÚ) zapojených do tvorby politiky gramotnosti a podpory čítania v Európe. Slovensko zatiaľ do tejto siete nie je zapojené. Sieť zahrňuje rôzne typy organizácií pôsobiacich na rôznych úrovniach: ministerstvá školstva a národné agentúry, existujúce siete a národné združenia čitateľskej gramotnosti, medzinárodné organizácie (ako je UNESCO), nadácie a mimovládne organizácie, univerzity, výskumné centrá a inštitúcie odbornej prípravy učiteľov a dobrovoľnícke organizácie. Cieľom tejto organizácie je zlepšovať politiku gramotnosti vo všetkých členských krajinách, znižovať počet detí, mladých ľudí a dospelých s nízkou úrovňou čitateľskej gramotnosťou v Európe a pomáhať zvyšovať zručnosti v oblasti čítania a podporovať rozvoj tzv. čítania pre potešenie. Výsledkom práce tejto organizácie sú:

• Európsky rámec dobrej praxe v oblasti politík čitateľskej gramotnosti - European Framework of Good Practice in Literacy Policies (EFGP),

• príklady dobrej praxe (databáza umožňujúca vyhľadávanie zrealizovaných projektov podľa krajiny, cieľovej skupiny vrátane dospelej populácie a oblasti pôsobenia: vytváranie prostredia pre čitateľskú gramotnosť, zvyšovanie kvality výučby alebo zvyšovanie účasti),

• 30 národných správ o čitateľskej gramotnosti a príkladoch dobrej praxe,

• súbor nástrojov na získavanie finančných prostriedkov na podporu čitateľskej gramotnosti (obsahuje databázu prípadových štúdií podľa krajiny pôvodu, veku cieľovej skupiny a množstve potrebných finančných prostriedkov),

• nástroje na zvyšovanie povedomia o čitateľskej gramotnosti (obsahuje databázu prípadových štúdií, ktoré je možné vyhľadávať podľa krajiny, veku cieľovej skupiny, cieľovej skupiny podľa profesie, sociálnej roly a oblasti zvyšovania povedomia),

• ukazovatele úspechu vo zvyšovaní čitateľskej gramotnosti.