V mojom živote má umenie, konkrétne, folklórny tanec, veľký význam. Tento druh umenia mi je blízky už viac ako desať rokov a aktívne sa mu venujem vo folklórnom súbore Csallóközi v Dunajskej Strede. Okrem tanca počas dlhých školských rokov som vyskúšala amatérske formy umenia ako divadelníctvo a hudbu, keďže viem, čo všetko vďaka umeniu dostávam, rozhodla som sa napísať blog na tému význam umenia pri rozvoji osobnosti dospelého človeka.

Aby človek udržal krok s dnešným rýchlym tempom života, musí sa neustále vzdelávať a rozvíjať. Osobnostný rozvoj človeka je dôležitým predpokladom pre životný úspech a šťastie.  Rozvoj osobnosti je celoživotné vzdelávanie v rôznych oblastiach.

Podľa môjho názoru je fakt, že rozmanitosť umenia poukazuje na možnosti kultivácie emocionálnej a hodnotovej sféry vnútorného sveta dospelého človeka a dokonca aj skvalitňovanie procesu sebapoznávania.

Umenie ako spôsob rozvoja osobnosti dospelého človeka ide smerom k participatívnemu, interaktívnemu, zážitkovému učeniu, ktoré je založené na skúsenosti a zároveň je prepojené so životom. Keď umenie vnímame aktívne alebo tvoríme umelecké dielo, pomáha nám odstrániť strach, fóbie a zlozvyky, eliminovať slabé stránky. Premeniť problémy na výzvy, rozvíjať nadanie a talent. Taktiež zlepšiť komunikáciu, zvýšiť sebavedomie, dosiahnuť vopred stanovené ciele a ambície a napomáha nám vytvoriť  harmóniu medzi pracovným a súkromným životom.

Čo môže umenie poskytovať? Aký význam má umenie pre jednotlivca? Uvedomujeme si význam umenia pre náš život? Akým spôsobom umelecká činnosť rozvíja tvorivosť človeka?

Takéto a podobné otázky si môžeme pokladať v súvislosti s umením a s osobnosťou, ak sa začneme zamýšľať nad stavom a významom umenia. Sigmund Freud vnímal umenie ako únik z reality, spríjemnenie života a ako neškodnú ilúziu a uspokojenie pudových túžob. Podľa Freuda umelecké dielo je špecifická forma konkretizovaných podvedomých túžob, pričom však existuje mnoho iných chápaní umenia.

Chcela by som sa vyzdvihnúť význam umenia pri rozvoji osobnosti, jeho kreatívny potenciál a hovoriť o umení, ktoré prináša radosť, poznanie a poučenie. O umení, ktoré učí empatii, rozvíja myslenie a kreativitu, pomáha chápať zložitosť sveta a má schopnosť pomáhať pri riešení sociálnych problémov spoločnosti.

Existuje toľko funkcií umenia, koľko existuje oblastí umeleckého pôsobenia na človeka. Umenie je základná, nutná podmienka celostného rozvoja človeka.

Psychológ umenia Jiří Kulka hovorí o týchto funkcii umenia:

o biologickej – podpora zmyslových orgánov, duševných a telesných procesov, fyziologickej relaxácie, vplyv na fyziologické funkcie (biorytmus, obehový systém, …);

o psychologickej – funkcia poznávacia, vyjadrovania, formatívna, výchovná, motivačná, psychoterapeutická

o sociálnej – vplyv na medziľudskú komunikaciu, potreba sociálnej identifikácie, koordinácia společenských aktivít, ako je tanec, práca, šport, atď.;

o ekonomickej – k umením sa správame ako k tovaru;

o kultúrnej – sprostredkovanie vzorcov správania spoločnosti a kultúry, dekoratívna a estetická funkcia;

o špirituálnej – pôsobenie umenia vo sfére náboženstva.

                Tým, že sa človek aktívne kontaktuje s umením, miera jeho aktivity vedie k vlastnej umeleckej tvorbe a dochádza k intenzívnemu rozvoju estetických stránok ľudskej osobnosti.

Sebavyjadrenie a komunikácia umením

Sebapoznávanie prebieha vždy prostredníctvom komunikácie, ale formy komunikácie môžu byť rozličné.

„Dá sa povedať, že umenie nesie v sebe skryté významy, ktoré neverbálnou cestou  „rozprávajú“, komunikujú svoje posolstvá druhým ľudom. Umenie nesporne disponuje silou, ktorá môže diváka silno zasiahnuť, ovplyvniť ho, iniciovať zmeny v jeho životných postojoch a môže napríklad sprostredkovať morálku a etiku spôsobom, ktorý pretože je podaný metaforickou obraznou rečou, môže byť účinnejší ako príkazy a zdôvodnenie spočívajúce v slovných rocionálnych argumentáciach“ (Šicková- Fabrici st.36.).

Umenie nám poskytuje nové možnosti komunikácie, uľahčuje nám vyjadrenie hlbších obsahov a komunikáciu s inými ľuďmi. Umelci z rôznych krajín sveta sa prostredníctvom umenia dorozumejú bez toho, aby ovládali rodnú reč jeden druhého. Takýto nonverbálny spôsob vyjadrenia má rôzne formy, ako napríklad výtvarné umenie, pohyb, tanec, hudba a ich kombinované formy.

Človek, ktorý nemá skúsenosť s tvorením, tak isto ako profesionálny umelec, vyjadruje svoje city a myšlienky prostredníctvom umenia a tiež môže vytvoriť dielo odrážajúce svoj vnútorný svet. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, účasť napríklad na arteterapii nevyžaduje ani predchádzajúce vedomosti, ani umelecké nadanie. Proces tvorby môže prebiehať na vedomej či nevedomej úrovni, ale vždy bude činnosťou sebavyjadrenia.

Existujú isté vrstvy vedomia človeka, ktoré sú lepšie prístupné prostredníctvom umenia. Tvorenie je hravá a dobrodružná cesta k poznávaniu seba a rôzne nástroje umenia nám dávajú možnosť vyjadriť naše skúsenosti, pochopiť naše pocity a posilniť našu sebadôveru.

Zdroje

BARTOS, É.: Olvasókönyv a biblioterápiáról, Országos Széchényi Könyvtár Könyvtártudományi és Módszertani Központ, Budapest: 1989, ISBN 963-201-284-4

ČUČKOVÁ, M.: Umění jako prostředek andragogické intervence, Olomouc 2011, Katedra sociologie a andragogiky, Filozofická fakulta Palackého v Olomouci

CHMELÁROVÁ, Z.; SAWICKI, S.; KOVÁČ, K.: Vybrané kapitoly z psychológie (Praktikum vysokoškolskej pedagogiky pre doktorandov) Trnava 2010 str. 6-10, 32-34

Dostupné na internete:

https://www.mtf.stuba.sk/buxus/docs/doc/Informacie_o/rozvoj_SF_EU/Modul2.pdf

ĎURIČ, L.,BRATSKÁ M., a kol.: Pedagogická psychológia- Terminologický a výkladový slovník, 5. zväzok edície. Bratislava: MEDIA TRADE, Slovenské pedagogické nakladateľstvo,1997 ISBN 80-08-02498-4, str. 368- 369

JÚLIUS M. (ed.): Acta andragogica 5, Univerzita Komenského Bratislava: KOKA, s.r.o ISBN 978-80-223-4298-8 str. 26-27

KULKA, J. Psychologie umění. Praha: Grada, 2008

NAKONEČNÝ, M.: Psychologie osobnosti Praha: Academia, 1995 ISBN 80-200-0763-6

PRUCHA, J., WALTEROVÁ, E. ,MAREŠ ,J.:  Pedagogický slovník - 2 rozšířené a přepracované vydání. Praha 1998: Portál. ISBN. 978-80-262-0403-9.  Str. 23, 56, 264

SKLENKOVÁ, K.: Arteterapia, umenie, tvorivosť a človek. Košice : Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, 2011. ISBN 978-80-970985-3-7. str.18-20

SLAVÍK, J.: Arteterapie v souvislostech speciální pedagogiky. Speciální pedagogika, roč. 9, 1999, č. 1, s. 7-19.

SLAVOMÍR, R.: Záujmová umelecká tvorivosť - fenomén rozvoja osobnosti dospelého človeka (so zameraním na armádu). Bratislava 1994 str. 4.-9., str. 13.

SZOBIOVÁ, E.: Tvorivosť, od záhady k poznaniu. SR. Stimul, Bratislava 1999  ISBN 80- 88982- 05-7 str. 97- 98

ŠICKOVÁ- FABRICI, J.: Arteterapia - Úžitkové umenie? Petrus, Bratislava 2006. St. 15-16. , 27- 28, 36-37, 78-79