Rozprávanie príbehov vo vzdelávaní dospelých umožňuje prepájať teóriu s praxou, podporuje predstavivosť a tvorivosť, podnecuje pozornosť účastníkov a robí tak vzdelávanie zaujímavejším. Vzdelávatelia môžu využívať rôzne druhy príbehov v rámci rôznych techník.

Druhy príbehov:

• skutočný príbeh z vášho života (osobného alebo pracovného),
• skutočný príbeh zo života niekoho iného,
• skutočný príbeh z médií (napr. správa o udalosti),
• skutočný príbeh, ktorý sa odohral niekedy v histórii,
• autorský príbeh (príbehy z literárnych alebo filmových diel),
• fiktívny príbeh (rozprávka, mýtus, príbeh vymyslený lektorom).

Zásady použitia storytellingu vo vzdelávaní (1):

• presné stanovenie cieľa vzdelávania, čo chce lektor rozprávaním príbehu docieliť u účastníkov vzdelávania,
• využitie emócií v príbehu, ktoré podnietia pozornosť účastníkov vzdelávania a vzbudia ich záujem o samotný príbeh,
• rozprávanie príbehu z pohľadu jedného protagonistu (v prvej alebo tretej osobe jednotného čísla), pomôže to účastníkov lepšie sa vžiť do deja,
• využívanie popisnosti, ktorá stimuluje fantáziu účastníkov vzdelávania,
• používanie obrázkov, zvukových nahrávok a videa na doplnenie procesu rozprávania,
• sústredenie sa na rozprávanie, neanalyzovanie príbehu alebo konania postáv zo strany lektora (to môžu neskôr robiť účastníci vzdelávania),
• vyhnutie sa morálnemu posudzovaniu postáv príbehu pri rozprávaní (to môže byť úloha pre účastníkov vzdelávania)
• vytvorenie optimálneho prostredia pre rozprávanie príbehov (sedenie v kruhu, vo dvojiciach a pod.)
• ďalšia práca s príbehom: analýza príbehu, diskusia, reflexia správania postáv, iné skupinové alebo individuálne úlohy.

Niektoré techniky storytellingu:

Obrázkové karty (1):

• účastníci si vyberajú karty s obrázkami, ktoré ich najviac oslovili. Obrázky slúžia ako oporné body pre vytvorenie príbehu v súvislosti s obsahom vzdelávania.

Speed dating stories (príbehy z rýchleho rande) (1):

• účastníci sedia vo dvojiciach oproti sebe, prvý účastník rozpráva svoj príbeh, po dvoch až troch minútach zazvoní zvonček a úlohy si v páre vymenia. Potom sa jeden rad účastníkov presunie o jednu stoličku doľava a vytvoria sa nové páry. Po niekoľkých kolách lektor vyzve účastníkov, aby sa postavili za toho účastníka, kto im povedal najzaujímavejší príbeh. Lektor vyberie tri najpodnetnejšie príbehy a využije ich na skupinovú diskusiu v súvislosti s obsahom vzdelávania.

Mapy príbehov (2):

• na túto aktivitu je potrebné mať zemepisnú mapu krajiny alebo mesta (v papierovej alebo digitálnej podobe), obrázkové kartičky, kartičky so slovami, alebo samolepiace štítky, na ktoré je možné písať.

a)  Môj príbeh:

• účastníci na mape ilustrujú vlastný príbeh s použitím vyššie uvedených pomôcok. Môže to byť ich životný príbeh, alebo príbeh, ktorý prežili napr. na dovolenke, pracovnej ceste,...

b) Mapa môjho dňa:

• mapa môže byť použitá aj na rozprávanie príbehu jedného dňa. Účastníci opisujú miesta, ktoré v ten deň navštívili, hovoria o tom, čo robili, koho stretli, ako sa správali a ako sa pri tom cítili.

Tieto techniky môžu byť využité napr. pre výučbe cudzieho jazyka, pri multikultúrnych témach vo vzdelávaní alebo pri vzájomnom zoznamovaní sa účastníkov vzdelávania na začiatku kurzu.

Príbeh bez konca (3):

• lektor napíše rozuzlenie príbehu (v rámci neho vyriešenie problému, konfliktu alebo morálnej dilemy, ktorá súvisí s obsahom vzdelávania) na veľký hárok papiera, ktorý ale neukáže účastníkom vzdelávania. Lektor rozpráva príbeh, účastníci pozorne počúvajú, pretože ich úlohou (individuálnou alebo skupinovou) je príbeh dokončiť. Lektor môže určiť špecifické podmienky, ktoré musia byť pri dokončení príbehu dodržané. Nakoniec lektor zverejní záver na papieri. Jednotlivé závery sa potom porovnávajú v rámci diskusie. Techniku je možné využiť aj pri prípadovej štúdii, ktorej musia účastníci vzdelávania vymyslieť záver.

Príbeh s dvomi alebo viacerými koncami (3):

• táto technika je variáciou predchádzajúcej. Lektor rozpráva príbeh s dvomi alebo viacerými koncami. Účastníkom lektor poskytne čas, aby sa rozhodli, ktorý koniec považujú za vhodnejší (v súvislosti s obsahom vzdelávania) alebo majú vymyslieť nový koniec. Následne si všetci vypočujú nový koniec a v rámci diskusie analyzujú všetky konce jedného príbehu.

Živé knižnice (4):

• špecifickým spôsobom využitia príbehu vo vzdelávaní je živá knižnica. Živou knihou je človek s inšpiratívnym osobným príbehom. Medzi základné témy živej knižnice patria témy multikultúrnej výchovy a vzdelávania ako sú ľudské práva,rovnosť, demokracia, multikulturalizmus, stereotypy, predsudky, diskriminácia. V tomto prípade účastníci vzdelávania majú možnosť vypočuť si reálny životný príbeh priamo od toho, kto ho zažil a následne s ním viesť aj diskusiu. V súčasnosti sú k dispozícii aj digitálne online živé knižnice, kde je príbeh živej knihy spracovaný do formátu videa.

Zoznam bibliografických odkazov:

1. Storytelling. Tales to remember. [online]. [cit. 13.06.2019] http://compass.itcilo.org/methodology/storytelling/

2. NAGY, N. 2015. Storytelling Activities for Adult Learners.  [online]. [cit. 13.06.2019] http://blog.helblingreaders.com/storytelling-activites-for-adult-learne…

3. RINVOLUCRI. M. Five story-telling techniques. [online]. [cit. 13.06.2019] https://www.teachingenglish.org.uk/blogs/editorrachael/five-story-telli…

4. HANEČÁKOVÁ, M. 2012. Živá knižnica. Multikultúrna výchova v praxi.  [online]. [cit. 13.06.2019] https://mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/3_ops_hanecakova…