Skip to main content
Blog
Blog

Elm Magazine: vzdelávanie dospelých a demokracia

Hlavnou témou tohtoročného posledného vydania online magazínu o celoživotnom učení je občianske vzdelávanie dospelých.

Hlavnou témou tohtoročného posledného vydania online magazínu o celoživotnom učení je občianske vzdelávanie dospelých. Make democracy great again je názov editoriálu šéfredaktorky magazínu Heini Huhtinen, v ktorom píše o frustrácii v spoločnosti z politiky. Štúdia University of Cambridge zverejnená začiatkom roku 2020 odhaľuje, že nespokojnosť s demokraciou počas posledných 25 rokov dosiahla svoj globálny vrchol. Prečo je to tak? Prečo ľudia veria populizmu a šíria dezinformácie? Demokracia stále nedokázala vyriešiť naliehavé problémy, ako sú zmena podnebia, rozširujúce sa ekonomické rozdiely alebo rastúca dominancia veľkých technologických spoločností. Okrem toho narastá počet politických strán a to najmä v strednej a východnej Európe, ktoré otvorene útočia na demokratické inštitúcie, ako je nezávislosť súdov, aktívna občianska spoločnosť, sloboda tlače a spravodlivé voľby. Heini Huhtinen žije vo Fínsku a nadobudla pocit, že demokracia je tam dosť silná na to, aby aj bez jej aktívneho pričinenia fungovala ďalej. Pre zachovanie demokracie ale nestačí, aby si občania len plnili svoju občiansku povinnosť a zúčastnili sa volieb. Demokracia tak môže kedykoľvek zlyhať. Ako môže spoločnosť motivovať jednotlivcov, aby boli aktívnejší v občianskom živote? A ako k tomu môže pomôcť vzdelávanie? Vzdelávanie metódou prednášok nebude fungovať v prípade, keď ľudia sú už z politiky unavení. Vzdelávanie musí demonštrovať skutočnú hodnotu demokracie a tiež podnietiť otvorenú diskusiu o jej zlyhaniach. Podľa profesora L. C. Lima kríza demokracie je tiež krízou vzdelávania. Celoživotné vzdelávanie sa začalo viac sústreďovať na pracovné kompetencie ako na ostatné oblasti vzdelávania. Pre rozvoj demokracie podľa neho potrebujeme vzdelávanie, ktoré nám pripomína, že naša budúcnosť veľmi závisí od našich snov a činov.

 

Tuomas MacGilleon, nezávislý novinár pôsobiaci vo fínskom Tampere, vo svojom článku s názvom Ukázalo sa, že demokracia je krehká - čo môže vzdelávanie dospelých urobiť, aby bola silnejšia? píše o tom, že vzdelávanie dospelých by sa malo vrátiť ku koreňom a znovu objaviť politické vzdelávanie. Dôvera v demokratické rozhodovanie, inštitúcie a základné hodnoty ako rovnosť a tolerancia v globálnom merítku postupne upadajú. Príkladom sú nárast popularity populistických politických strán v celej Európe, masové demonštrácie v Bielorusku proti autoritárskemu režimu prezidenta Lukašenka, vlády Maďarska a Poľska odvracajúce sa od princípov demokracie alebo nepodložené vyhlásenia Donalda Trumpa o podvodoch pri prezidentských voľbách v USA. Ako by mohlo vzdelávanie dospelých posilniť demokraciu? Na túto otázku odpovedali autorovi článku traja odborníci na vzdelávanie dospelých. Dr. Katarina Popovic, generálna tajomníčka Medzinárodnej rady pre vzdelávanie dospelých (ICAE) tvrdí, že mnohým jednotlivcom chýba politická gramotnosť. Nevedia o svojich právach a povinnostiach ako občana, pretože im chýbajú základné vedomosti o fungovaní demokracie. Preto by sa vzdelávanie dospelých malo zamerať na túto oblasť. Gerhard Bisovsky, generálny tajomník Asociácie rakúskych centier vzdelávania dospelých hovorí, že demokracia je počas kríz spochybňovaná takmer vždy. Je tiež často kritizovaná za príliš pomalé rozhodovanie. Demokracia je však oveľa viac ako hlasovanie väčšiny. Musíme brať do úvahy veľa pozícií, perspektív a názorov a to najmä menšín. To všetko si vyžaduje určitý čas. Podpora populistických strán má tendenciu byť obmedzená na asi 20 - 25 percent populácie. Teraz by sme mohli byť v bode obratu - ľudia zistili, že populisti nemôžu vyriešiť aktuálne problémy a výzvy. Podľa Dr. Fergala Finnegana z Maynooth University v Írsku, ktorý je členom Európskej spoločnosti pre výskum vzdelávania dospelých (ESREA) a Siete aktívneho demokratického občianstva a vzdelávania dospelých (ADCAL), triumf neoliberalizmu narušil podmienky, ktoré podporujú občiansku participáciu a viedol k bezprecedentnému nárastu nerovnosti vo svete. Všetci traja opýtaní sa zhodujú, že demokracia je krehká konštrukcia a na to, aby zvíťazila, je potrebné neustále ne nej pracovať. Súčasťou riešenia môže byť aj vzdelávanie a to najmä vzdelávanie dospelých. Základnými hodnotami demokracie sú sloboda a rovnosť. Prioritou vzdelávania dospelých by malo byť práve posilňovanie týchto hodnôt v spoločnosti. Vzdelávanie dospelých by malo tiež ľuďom otvárať priestor, aby mohli kriticky uvažovať o svete, analyzovať korene problémov a prehodnotiť súčasné paradigmy. Malo by im umožniť pochopiť zložitosť moderného sveta a tiež im umožniť podieľať sa na jeho formovaní.

 

Fotografia: AJ Colores Unsplash

 

V článku redaktorky Anne Tastuly s názvom Nástroje demokratického vzdelávania predstavujú traja vzdelávatelia a inovátori rôzne metódy občianskeho vzdelávania dospelých. Maria Marquard, dánska koordinátorka zo Severskej siete vzdelávania dospelých využíva metódu transformačného učiaceho sa kruhu. Uplatňuje sa v neformálnom vzdelávaní, kde účastníci vzdelávania spolupracujú na riešení skutočných úloh zo svojho života. Vzdelávateľ tu vystupuje v úlohe facilitátora, ktorý podporuje procesy učenia. Obsah učiacich sa kruhov tvoria skutočné problémy zo života. Účastníci získajú poznatky o riešení problému prostredníctvom zdieľania vedomostí, spoločného vytvárania nových poznatkov a konkrétnych riešení. Medzi kruhovými stretnutiami si účastníci funkčnosť nových riešení vyskúšajú. V ďalšom kole sa účastníci zamýšľajú nad tým, ako riešenia fungovali. Týmto spôsobom sa model zameriava na podporu inovačných riešení a transformačného zmýšľania. Základom tejto metódy je teda to, že ľudia sa stretávajú, učia sa a riešia úlohy. Na rovnakých princípoch je založená aj demokracia. Ľudia spoločne riešia problémy a pretvárajú spoločnosť. Laura Arikka z nadácie Timeout Foundation predstavuje metódu Time out, ktorá je vhodná na vytváranie konštruktívnej diskusie. Využíva sa vtedy, keď je potrebné spojiť rôznych ľudí a porozumieť téme z mnohých hľadísk. Cieľom nie je nájsť zhodu, ale skôr nadobudnúť pocit začlenenia do skupiny, umožniť lepšie chápanie seba samého a ostatných diskutujúcich. Na základe počúvania skúseností ostatných a zdieľania vlastných skúseností môže človek ľahšie pochopiť, aký je každodenný život iných ľudí a aký vplyv majú ich životné skúsenosti na nich alebo na spoločnosť. Vzdelávateľ v úlohe facilitátora sa snaží zabezpečiť, aby bol rozhovor konštruktívny a nestranný, a tým podporovať rovnosť v skupine. Osobitná pozornosť sa venuje aj procesu tvorby skupiny diskutujúcich. Čím sú účastníci rozmanitejší, tým väčšia je príležitosť prehĺbiť vzájomné porozumenie. Táto metóda pomáha zvyšovať dôveru v iných ľudí a poskytuje príležitosť byť vypočutý a videný. Posilňovanie dôvery a začlenenia je tiež dôležitou súčasťou udržiavania a rozvoja demokracie v spoločnosti. John Bunzl z Medzinárodnej organizácie pre simultánnu politiku predstavuje kampaň Simpol - medzinárodnú občiansku kampaň pre riešenie globálnych problémov. Jej cieľom je vzdelávať občanov o demokracii v globálnom kontexte. Funguje tiež ako nástroj pre voličov, aby vyvíjali tlak na predstaviteľov politických strán, aby vystupovali dôraznejšie v globálnych otázkach. Simpol upozorňuje na tie problémy, ktoré žiadny národ nedokáže vyriešiť sám, ako je napríklad zmena podnebia, globálne pandémie zdravia, masová migrácia a nerovnosť bohatstva. Simpol sa riadi zásadou, že zlepšovanie demokracie na národnej úrovni závisí od globálnej spolupráce krajín.

 

Prvým krokom výchovy proti rasizmu je priznanie, že rasizmus existuje. Toto je názov reportáže Anny Pöysä, fínskej spisovateľky na voľnej nohe, ktorá žije a pracuje v portugalskom Lisabone a venuje sa témam sociálnej spravodlivosti. Témou reportáže je výchova proti rasizmu ako jednému zo spôsobov, ako bojovať proti krajnej pravici v Portugalsku. Autorka sa stretla s riaditeľom združenia SOS Racismo, ktoré čoskoro oslávi 30. výročie vzniku a je najznámejším protirasistickým združením v krajine. Podľa riaditeľa tejto organizácie Mamadoua Ba je vzdelávanie jednou z hlavných oblastí jeho práce a je programom organizácie od jej založenia. Hovorí, že „rasizmus prežíva vďaka vzdelávaciemu systému. Keby bol systém radikálne protirasistický, teraz by sme už pokročili oveľa ďalej. Keďže to tak nie je, treba urobiť ešte veľa práce.“ Prvým krokom v rámci výchovy proti rasizmu je uznanie jeho existencie. Podľa Mamadoua Ba mnoho ľudí verí, že rasizmus zmizne, ak o ňom nebudeme hovoriť. A podľa nich najlepší spôsob ako s ním bojovať, je považovať ho za tabu. Cristina Roldão, sociologička, ktorá vzdeláva v tejto oblasti učiteľov a budúcich učiteľov tvrdí, že je potrebné priznať existenciu štrukturálneho a politického rozmeru rasizmu. Cieľom je zamerať sa na tieto dimenzie namiesto toho, aby sme rasizmus považovali za jednoduchý morálny problém, ktorý vyplýva z nevedomosti alebo strachu. Rasizmus je podľa nej neoddeliteľnou súčasťou organizácie kapitalizmu a národných štátov. Roldão aj Ba tiež zdôrazňujú potrebu kriticky diskutovať o portugalskej koloniálnej histórii z rôznych hľadísk a dekonštruovať myšlienku, že Portugalci boli mimoriadne humánnymi kolonizátormi, čo je názor, ktorý je stále veľmi populárny. Výchova proti rasizmu teda znamená vytváranie priestoru pre kritické diskusie, prehodnocovanie histórie a odúčanie. Dôležitú úlohu tu tiež zohrávajú mediá a legislatíva. Národná rada pre vzdelávanie v Portugalsku vypracoval odporúčanie týkajúce sa občianstva a výchovy proti rasizmu, ktoré by umožnili odhaľovanie nerovností týkajúce sa štrukturálneho rasizmu. Odporúčanie tiež navrhuje širšiu a kritickejšiu diskusiu o kolonializme a vytvorení národného programu výchovy proti rasizmu. Organizácia SOS Racismo vytvorila počas svojej existencie niekoľko vzdelávacích materiálov pre dospelých (napr. sprievodcu argumentácie). Organizuje aj vzdelávacie podujatia, ako je napríklad každoročný niekoľkodenný tréning proti rasizmu. Potrebu komplexnej výchovy proti rasizmu pre dospelých zdôrazňuje aj Danilo Cardoso, učiteľ dejepisu a doktorand. Sám je prisťahovalcom a jedným zo zakladajúcich členov Grupo Educar - platformy pedagógov proti rasizmu. Organizuje pravidelné stretnutia s využitím metód brazílskeho pedagóga a filozofa Paula Freira, ktorý ja známy svojou publikáciou Pedagogika utlačovaných. Vzdelávanie prebieha v kruhu, kde sa navzájom účastníci spoznávajú, konverzujú a navzájom počúvajú. V rámci tohto vzdelávania sa využíva tiež metóda spájania umenia s učením a tvorba kolektívnych umeleckých diel. V súčasnosti Grupo Educar organizuje cyklus stretnutí zameraných na diskusiu o tom, čo to znamená byť biely. Pre Cardosa je to dôležitý posun, pretože umožňuje diskusiu o štruktúrach, ktoré zachovávajú rasizmus, namiesto toho, aby sa sústredil iba na skúsenosti obetí rasizmu. Cristina Roldão hovorí o koncepte „bielej krehkosti“. Keď vedie tréning proti rasizmu pre učiteľov, vždy prvá časť dňa je potrebná na odbúranie obranných mechanizmov a odporu proti diskusii o rasizme. Tieto prekážky podľa nej spôsobuje tzv. biela krehkosť. Účastníci vzdelávania majú pocit, že sa na nich útočí ako na osoby. Je preto potrebné im vysvetliť, že nejde o nich ako o jednotlivcov; ale že sa jedná o inštitucionálny rasizmus. Ich reakcie sú často veľmi emotívne. Ľudia plačú, hnevajú sa alebo odchádzajú z miestnosti. Prečo je práve teraz v Portugalsku mimoriadne potrebné vzdelávanie dospelých v tejto oblasti? V rokoch 2019 a 2020 došlo v Portugalsku k mnohým protirasistickým protestom ako reakciám na incidenty, akými bola násilná smrť kapverdského študenta Luísa Giovaniho Rodriguesa v severnom Portugalsku, policajné násilie voči čiernym ženám, Claudia Simõesová a vražda herca Bruna Candého, ktorého zastrelil muž kričiaci rasistické nadávky. Minulý rok bol prvým rokom, kedy sa do portugalského parlamentu dostala krajne pravicová strana Chega. Tento rok sa napríklad pandémia používa na ospravedlnenie intenzívnej policajnej kontroly v štvrtiach, kde žije väčšina obyvateľov inej rasy. „Portugalská demokracia ešte nie je zrelá,“ hovorí Mamadoua Ba. V tomto zmysle je výchova proti rasizmu aj úsilím o silnejšiu demokraciu.

 

Viac o občianskom vzdelávaní dospelých sa dočítate na elmmagazine.eu.

 

 

Login (8)

Want to write a blog post ?

Don't hesitate to do so! Click the link below and start posting a new article!

Diskutimet më të fundit

Latest News

Aktivitete të ardhshme