chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE - Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe

Spravodajstvo

Zvyšovanie vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva ako spôsob zníženia miery nezamestnanosti v budúcnosti

06/08/2020
od Peter Maľa
Jazyk: SK

Inštitút finančnej politiky zverejnil analýzu s názvom Slovenský trh práce počas prichádzajúcich demografických zmien, v ktorej sa venuje dlhodobej projekcii miery nezamestnanosti na základe údajov o tokoch na trhu práce.

Demografické zmeny u nás sa výrazne podpíšu aj na zmenách na trhu práce. Silná generácia dnešných štyridsiatnikov v budúcnosti bude postupne odchádzať do dôchodku, čo bude podľa analytikov omladzovať trh práce a zvyšovať nezamestnanosť. Naopak vyššie dosiahnuté vzdelanie obyvateľstva bude úroveň nezamestnanosti znižovať. Politické opatrenia pre podporu zamestnávania by mali preto napomáhať zvyšovať vzdelanostnú úroveň obyvateľov a rozvíjať flexibilné formy zamestnávania

Slovensko je jednou z krajín OECD s najrýchlejšie starnúcim obyvateľstvom. Medzi rokmi 2020 a 2050 narastie pomer počtu obyvateľov v poproduktívnom veku k produktívnemu obyvateľstvu z 24 % na 54 %. To predstavuje štvrtý najvýraznejší rast v OECD.

 

Zlomovým rokom pre vývoj priemerného veku produktívneho obyvateľstva bude rok 2040. V tomto roku dovŕšia dôchodkový vek obyvatelia, ktorí dnes majú 40 – 44 rokov a tvoria najpočetnejšiu skupinu z tzv. generácie Husákových detí (1970-1989). Po roku 2040 bude priemerný vek produktívneho obyvateľstva postupne klesať.

 

Ďalším dôležitým faktorom je zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľov. U mužov s dosiahnutím odborným vzdelaním s výučným listom alebo so záverečnou skúškou je výrazný rozdiel medzi tridsiatnikmi a šesťdesiatnikmi. Len 20% tridsiatnikov má výučný list v porovnaní so šesťdesiatnikmi, ktorých je viac ako 40%. Žien s touto úrovňou dosiahnutého vzdelania je oveľa menej ako mužov: 28% žien vo veku 60-64 rokov a len 11% žien vo veku 30-34 rokov. Naopak až 40 % tridsiatničiek absolvovalo vysokoškolské vzdelávanie druhého stupňa v porovnaní so šesťdesiatničkami, u ktorých je to len niečo nad 10 % .

 

 

Podľa dostupných údajov je vo všeobecnosti nezamestnanosť vyššia u mladých ľudí, u ľudí s nízkym vzdelaním a často aj u ľudí, ktorí sa blížia do dôchodkového veku. S vekom zamestnanosť ľudí najprv rastie a potom klesá. U mužov dosahuje maximum vo veku 25-29 rokov. U žien je to vzhľadom na čerpanie rodičovskej dovolenky neskôr a to po 40. roku života.

Šanca zamestnať sa tiež stúpa s vyšším dosiahnutím vzdelaním. Najväčší rozdiel je medzi mužmi ale aj ženami bez výučného listu a stredným odborným vzdelaním s výučným listom alebo záverečnou skúškou.

 

 

Podľa analýzy Inštitútu kombinácia starnúceho obyvateľstva a zvyšovania vzdelanostnej úrovne obyvateľstva vytvorí tlak na pokles nezamestnanosti počas najbližšej dekády, po roku 2035 sa vplyv demografického vývoja otočí. Zvyšovaním vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva je možné znížiť mieru nezamestnanosti u nás o 0,15 p. b. v horizonte 10 rokov a 0,55 p. b. na celom časovom horizonte uvedenom v grafe nižšie.

 

 

Analytici predpokladajú, že k zvýšeniu úrovne vzdelania by došlo postupne od roku 2020 až 2025 a tým by sa zvýšila možnosť zamestnať sa pre nezamestnaných a neaktívnych obyvateľov.

 

 

 

Share on Facebook Share on Twitter Epale SoundCloud Share on LinkedIn Share on email