chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE

Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe

 
 

Spravodajstvo

Starnutie obyvateľstva na Slovensku a zmeny na trhu práce

30/01/2019
Jazyk: SK

Vývoj spoločnosti Slovenska a v podstate všetkých európskych krajín čelí a v najbližšej dobe bude čeliť značným zmenám vyplývajúcim z procesu demografického starnutia. Práve starnutie sa stáva jedným z kľúčových faktorov a výziev 21. storočia, ktoré významnou mierou ovplyvní charakter a celkové fungovanie spoločnosti. Aj keď Slovensko momentálne ešte patrí skôr k mladším populáciám v európskom priestore, východisková situácia v podobe charakteru vekovej štruktúry ho predurčuje k dynamickému starnutiu v horizonte najbližších 10 – 15 rokov. Slovensko by sa tak mohlo dostať do pozície jednej z najstarších populácií (Páleník a kol., 2014, s. 81-82). 

Slovensko zaznamenalo výrazný demografický rast v rokoch 1960 až 1989. Počas tohto obdobia bola pôrodnosť veľmi vysoká a ročne sa narodilo takmer 80 000 detí, dokonca viac ako 100 000. Ľudia narodení v týchto rokoch tvoria populáciu ekonomicky aktívnych ľudí. Tento vysoký počet ľudí v produktívnom veku a ich vplyv na hospodárstvo možno označiť ako demografickú dividendu. Demografická dividenda nie je dlhodobo udržateľným fenoménom, je časovo obmedzená. V krátkodobom horizonte bude Slovensko vyčerpávať možnosti využitia demografickej dividendy a bude čeliť vplyvu starnutia populácie alebo dokonca znižovaniu počtu obyvateľov. Tejto výzve čelí nielen samotné Slovensko, ale väčšina európskych krajín. Tak ako v susedných krajinách, najcharakteristickejšou črtou súčasnej demografickej situácie v Slovenskej republike je starnutie obyvateľstva. 

Starnutie obyvateľstva významne ovplyvňuje početnosť a štruktúru pracovnej sily. Národný program aktívneho starnutia (2014, s. 24) konštatuje, že zatiaľ čo Európskej únii bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15% pracovnej sily, na Slovensku to bude až 21%  pracovnej sily. 

V súčasnosti je na Slovensku pomer medzi počtom osôb v produktívnom veku, t. j. 15 – 64 rokov a počtom osôb v predproduktívnom a v poproduktívnom veku ešte pomerne priaznivý. Ide však o dočasnú situáciu. V ďalších rokoch sa bude meniť pomer medzi osobami v produktívnom veku a osobami v poproduktívnom a v predproduktívnom veku. Do poproduktívneho veku sa dostávajú početné generácie mužov a žien narodených v druhej polovici 40-tych rokov a v 50-tych rokoch, a početné generácie mužov a žien narodených v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa dostanú do veku nad 50 rokov, čím významne narastie počet starších ľudí na trhu práce. Vybrané demografické ukazovatele, ako je index starnutia, index ekonomického zaťaženia a stredná dĺžka života, túto situáciu potvrdzujú (Národný program aktívneho starnutia na roky 2014-2020, 2014, s. 7-11; Národná stratégia zamestnanosti v Slovenskej republike do roku 2020, 2014, s. 19-20; Indexy vekového zloženia - SR, oblasti, kraje, okresy, mesto, vidiek). 

Index starnutia sa od roku 2001 postupne zvyšuje a v roku 2017 dosiahol hodnotu 99,43 (takmer 100 obyvateľov v poproduktívnom veku 65+ pripadalo na 100 detí vo veku 0 – 14 rokov). Vyjadrené číselne, na základe údajov INFOSTATu - Demografického výskumného centra - Ústavu informatiky a štatistiky sa priemerný vek obyvateľstva Slovenska podľa prognostických scenárov zvýši zo súčasných 40,2 rokov (2016) na viac ako 49 rokov v roku 2060.

O starnutí z ekonomického pohľadu vypovedá index ekonomického zaťaženia (index hospodárskej závislosti), ktorý  predstavuje počet osôb  v predproduktívnom veku (0 - 14 rokov) a v poproduktívnom veku (65 rokov a viac rokov) pripadajúci na sto osôb v produktívnom veku (15 - 64 rokov). Vývoj indexu ekonomického zaťaženia obyvateľov Slovenskej republiky zaznamenal v období rokov 2001 až  2008 mierne klesajúcu tendenciu a v roku 2008 dosiahol  historicky najnižšiu hodnotu (38). Od  roku 2009 index hospodárskej závislosti opäť mierne stúpa. V roku 2017 pripadalo v SR na 100 obyvateľov v produktívnom veku 45,21 obyvateľa vo veku 0 - 14 rokov a vo veku 65 rokov a viac.   

Stredná dĺžka života (nádej na dožitie), jej zvyšovanie v kombinácii so súčasnou nízkou plodnosťou a pôrodnosťou tiež signalizuje zrýchľovanie procesu starnutia populácie na Slovensku. V Slovenskej republike sa stredná dĺžka života dlhodobo zvyšuje i keď relatívne pomaly. V rámci EÚ 27 patrí Slovensko medzi štáty s najnižšou strednou dĺžkou života. V roku 2011 stredná dĺžka života pri narodení presiahla u mužov (prvýkrát) hranicu 72 rokov a u žien 79 rokov. Od 90-tych rokov úhrnná plodnosť (priemerný počet živonarodených detí pripadajúci na 1 ženu počas jej celého reprodukčného obdobia (15 – 49 rokov) pri zachovaní úrovne plodnosti sledovaného roku a za predpokladu nulovej úmrtnosti) postupne klesala až pod „kritickú hodnotu“ (1,5). V rokoch 2000 – 2007 klesla úhrnná plodnosť pod hranicu „veľmi nízkej plodnosti“ (1,3). V súčasnosti sa úhrnná plodnosť pohybuje okolo hodnoty 1,4.

Viac o riešeniach týkajúcich sa problematiky starnutia populácie a vekového manažmentu (príklady dobrej praxe, výskumné štúdie a pod.) nájdete na webstránke projektu Age Management Uptake (2017-1-SK01-KA204-035420 / Erasmus+): www.agemanagementuptake.eu

 

Share on Facebook Share on Twitter Epale SoundCloud Share on LinkedIn