Lifelong Learning Platform zverejnila stanovisko o dôležitosti prostredia, v ktorom sa uskutočňuje vzdelávanie a učenie v súčasnosti.

Lifelong Learning Platform zastrešuje 42 európskych organizácií pôsobiacich v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a vzdelávania mládeže. V súčasnosti je to viac ako 50000 vzdelávacích inštitúcií a združení pokrývajúcich všetky oblasti formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia.

Podľa tohto stanoviska sa technologické, demografické, spoločenské a environmentálne zmeny odzrkadľujú aj v potrebách učiacich sa, na ktoré sa snažia reagovať vzdelávacie systémy. Rôznorodosť prostredí vzdelávania a učenia, či už v rámci formálneho vzdelávacieho systému alebo mimo neho v miestnej komunite, na pracovisku alebo v rámci občianskej spoločnosti, je pre splnenie týchto rýchlo sa rozvíjajúcich potrieb cennejšia ako kedykoľvek predtým. V tejto súvislosti hovoríme o lifewide learning (u nás sa prekladá ako všeživotné učenie), keď sa ľudia v jednom štádiu svojho života zúčastňujú rôznych foriem vzdelávania a učenia v rôznom prostredí.

Prostredie učenia sa chápe v širších súvislostiach ako len priestor, ktorý obklopuje učiaceho sa. Podľa OECD je to prostredie, ktoré „zahŕňa skôr aktivitu a výsledky vzdelávania a učenia, ako len miesto, kde sa vzdelávanie a učenie uskutočňuje“. V tejto súvislosti je dôležité to, ako učiaci participujú na „aktivite“ a to, čo robia potom s „výsledkami“ po ich skúsenostiach v akomkoľvek prostredí učenia.

Formálne vzdelávanie (organizované, štruktúrované s jasne definovaným kurikulom, vedie k získaniu uznanej kvalifikácie) je najpopulárnejším vzdelávaním medzi tvorcami politík ale aj širokou verejnosťou. Neformálne vzdelávanie sa chápe ako dobrovoľné vzdelávanie, ku ktorému dochádza mimo formálneho systému, ale zostáva zámerné a do určitej miery štruktúrované (napr. vzdelávanie na pracovisku). Informálne učenie sa chápe ako „zážitkové“ alebo „skúsenostné“ v tom zmysle, že nie je inštitucionalizované, plánované alebo štruktúrované a zvyčajne sa vyskytuje v rámci každodenných aktivít a interakcií jednotlivca s prostredím. Objavujú sa názory, ktoré spochybňujú užitočnosť takéhoto triedenia a odporúčajú hovoriť o stupni formality alebo informálnosti vo vzdelávaní, pretože to sú charakteristiky, ktoré sú prítomné vo všetkých situáciách, v ktorých sa učenie a vzdelávanie realizuje. Hranice medzi tým, čo sa vníma ako formálne, neformálne a informálne sú len zriedkakedy jasné. (Napríklad v školskej triede, čo je formálne prostredie vzdelávania, sa často používajú neformálne metódy vzdelávania.) K prechodu medzi vzdelávacími prostrediami dochádza nielen horizontálne v rôznych kontextoch („všeživotné učenie“), ale aj vertikálne v priebehu času („celoživotné učenie“) - príkladom môže byť to, keď sa skúsení pracovníci s dlhoročnou praxou zapíšu do formálneho študijného programu pre ďalší rozvoj svojich zručností na pracovisku.

Rýchlo rastúce využívanie digitálnych technológií viedlo k vzniku nových digitálnych a kombinovaných prostredí učenia, čím sa otvorili možnosti širšieho prístupu k novým vedomostiam a zručnostiam prostredníctvom lepšie prispôsobených procesov vzdelávania. Podľa jedného výskumu v USA z roku 2018 až 51% používateľov služby YouTube tvrdilo, že web je pre nich veľmi dôležitý preto, aby sa mohli naučiť nové veci. Digitálna technológia nielenže rozšírila príležitosti na neformálne vzdelávanie a informálne učenie, ale má dopad na formálne prostredie vzdelávania, ako sú školy, pretože narušila ich monopol na odovzdávanie vedomostí a zručností. Kľúčový je holistický prístup k ľudskému rozvoju, ktorý sa stará o blaho jednotlivcov a využíva celú škálu prostredí vzdelávania a učenia, ktoré máme k dispozícii (nielen online ale aj offline prostredie).

Inštitúcie formálneho vzdelávania, ako sú školy a univerzity, majú všeobecnú tendenciu byť väčšinou uzavreté širokej verejnosti, pretože poskytujú vzdelávanie iba svojim žiakom a študentom. Namiesto svojho zamerania len na formálne vzdelávanie by sa tieto inštitúcie mali otvoriť miestnej komunite a ponúknuť jej možnosti pre neformálne vzdelávanie a informálne učenie. Komunitné služby by sa mali rozšíriť o oblasť poskytovania vzdelávania napríklad vytvorením komunitných centier celoživotného učenia, ktoré môžu uspokojovať potreby tých ľudí, ktorí sú nezamestnaní a nevzdelávajú sa v inej vzdelávacej inštitúcii, alebo širokej verejnosti, ktorá maj záujem o profesijný rozvoj alebo záujmové vzdelávanie.

Hlavné odporúčania pre oblasť prostredia učenia:

Potenciál:

• integrovať lepšie chápanie prostredia vzdelávania a učenia do politík vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného učenia, ktoré sa riadia všeobecným princípom podpory individuálneho a jedinečného potenciálu učiacich sa.

Flexibilné spôsoby učenia:

• podporovať ľudí v prístupe a pohybe v prostredí vzdelávania a učenia počas ich života v súlade s ich potrebami a bez ohľadu na vek alebo zázemie (prostredníctvom opatrení spojených s modulovými alebo „micro-learning“ prístupmi, kratšími vzdelávacími cyklami a posilnenými opatreniami na uznávanie predchádzajúceho vzdelania všetkých typov, ako aj kvalitným celoživotným poradenstvom).

Digitalizácia:

• podporovať zmysluplné využívanie digitálneho prostredia vzdelávania a učenia (vrátane blended learning) s cieľom ponúknuť širší a individualizovanejší prístup k celoživotnému učeniu.

Komunita:

• zdokonaliť koncepciu „komunitných centier celoživotného učenia“ s cieľom zlepšiť poskytovanie integrovaných služieb a zároveň uspokojovať vzdelávacie potreby miestnych komunít (čo je dôležité pre marginalizované skupiny, ktoré najmenej využívajú príležitosti na celoživotné učenie).

Spoločné vytáranie prostredia vzdelávania a učenia:

• vytvárať prostredie vzdelávania a učenia vychádzajúc z prístupu založeného na vzdelávacích potrebách a aktívne zapojiť učiacich sa do tohto procesu.

Vzdelávatelia:

• uznať úlohu vzdelávateľov a pedagógov v 21. storočí ako facilitátorov pri učení, vrátane potrebných zdrojov, odbornej prípravy a politiky na ich podporu (vrátanie modernejšieho chápania vzdelávateľa, ktorým môže byť napríklad aj tréner, facilitátor a ostatní odborníci, ktorí pracujú s učiacimi sa mimo formálneho vzdelávania).

Participácia:

• poskytovať konkrétnu podporu a zdroje na integráciu participatívnej pedagogiky vrátane kolaboratívnych, rovesníckych prístupov, prístupov založených na dialógu a objavovaní s cieľom zabezpečenia aktívnej a zmysluplnej participácie učiacich sa.

Kompetencie:

• rozvoj kompetencie učiť sa a ďalších “life skills” naprieč celoživotným učením, a to aj prostredníctvom investícií do neformálneho a informálneho prostredia vzdelávania a učenia, ktoré sú osobitne dôležité z hľadiska získania týchto kompetencií.

Validácia:

• vykonávať opatrenia na validáciu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, takýmto spôsobom im pripísať dôležitosť a zviditeľniť ich, čo je dôležité najmä pre ľudí s nízkou úrovňou vzdelania alebo negatívnou skúsenosťou s formálnym vzdelávaním.

Viac o prostredí učenia nájdete v stanovisku Lifelong Learning Platform.