chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE

Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe

 
 

Blog

Vzdelávanie dospelých v správe Education at a Glance 2019

21/09/2019
od Peter Maľa
Jazyk: SK

Education at a Glance 2019 v úvode uvádza (s. 9), že krajiny zápasia s reakciou na hospodárske, environmentálne a sociálne zmeny - vrátane technologického pokroku, zmeny klímy a fenoménu migrácie. Ich najcennejšou devízou je intelektuálny kapitál. Rozvoj a prenos poznania je hlavným poslaním vysokoškolského vzdelávania. Terciárne vzdelávanie teda zohráva ústrednú úlohu pri pomáhaní ľuďom a spoločnostiam konfrontovať sa s týmito náročnými zmenami a vyrovnať sa s nimi.

Miera zamestnanosti dospelých s terciárnym vzdelaním je asi o 9 percentuálnych bodov vyššia (zarábajú v priemere o 57% viac) ako u dospelých s vyšším stredným vzdelaním. Dospelí s vysokoškolským vzdelaním sú tiež pravdepodobne v lepšom zdravotnom stave, zaujímajú sa o životné prostredie a zúčastňujú sa na verejnom živote. Nárast umelej inteligencie bude mať v budúcnosti za následok na jednej strane zvýšenie produktivity v mnohých odvetviach, ale na strane druhej zásadne ohrozí veľa pracovných miest. Globalizácia nám síce poskytla veľa nových príležitostí, ale vyvolala aj tvrdú konkurenciu v oblasti zručností.

Krajiny reagovali na tieto nové výzvy rozšírením prístupu k vzdelávaniu a učeniu. Tradičný lineárny postup prostredníctvom vzdelávania, od primárneho po terciárne, sa postupne nahrádza holistickejšou víziou celoživotného vzdelávania. Keďže sa dopyt na trhu po zručnostiach vyvíja rýchlo, vzdelávacie inštitúcie preferujú flexibilné cesty k terciárnemu vzdelávaniu a hľadajú partnerstvá s inými aktérmi vrátane zamestnávateľov, priemyslu a inštitúcií odbornej prípravy.

Pre vyššie uvedené dôvody sa tohtoročné vydanie Education at a Glance zameriava na terciárne vzdelávanie. Ukazuje, že dopyt po terciárnych zručnostiach na trhu práce zostáva silný napriek zvyšujúcemu sa počtu absolventov a že zárobková výhoda dospelých s vysokoškolským vzdelaním rastie s vekom a odbornými skúsenosťami. Bakalárske programy zostávajú najbežnejšou cestou vstupu do terciárneho vzdelávania: podiel mladých dospelých, ktorí dosiahli bakalárske štúdium (24%) je väčší, ako kedykoľvek predtým.

Zabezpečenie správnej ponuky zručností v rýchlo sa meniacom svete je náročné. Účasť dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave je v priemere o 40 percentuálnych bodov nižšia u dospelých s nízkym vzdelaním (tých, ktorí to najviac potrebujú) ako u dospelých s vyšším vzdelaním. Stále menej ako 15% nových študentov v bakalárskom štúdium študuje v oblasti inžinierstva, výroby a výstavby a menej ako 5% študuje informačné a komunikačné technológie, aj keď tieto oblasti sú najčastejšie spojené s technologickým pokrokom a prinášajú najlepšie výsledky na trhu práce.

Rozširovanie terciárneho vzdelávania bude udržateľné iba vtedy, ak bude ponuka absolventov v súlade s potrebami trhu práce. Nenáročnosť prijímacích konaní na terciárne štúdium a jeho finančná nenáročnosť môžu viesť k zvýšeniu absolventov tohto vzdelávania na úkor iných, veľmi potrebných odborných kvalifikácií, ktoré sú vo verejnosti často vnímané ako menej atraktívne.

 

Rozdelenie kapitol publikácie (s. 13):

Kapitola A: Výstupy vzdelávacích inštitúcií a dosah vzdelávania:

  • uvádza ukazovatele výstupov, výsledkov a dopadov vzdelávania v podobe dosahu na celkovú populáciu, vrátane vzdelávacích, ekonomických a sociálnych dôsledkov. Ukazovatele v tejto kapitole poskytujú kontext pre tvorbu politík celoživotného vzdelávania.

Kapitola B: Prístup k vzdelávaniu, účasť na vzdelávaní a postup vo vzdelávaní:

  • berie do úvahy celý vzdelávací systém od raného detstva po vysokoškolské vzdelávanie a poskytuje ukazovatele týkajúce sa vstupu, postupu a ukončenia štúdia študentov na každej úrovni a v každom programe. Tieto ukazovatele sa môžu považovať za kombináciu výstupov a výsledkov, pričom výstup každej úrovne vzdelávania slúži ako vstup do ďalšieho stupňa vzdelávania. Môžu však poskytnúť aj kontext na identifikáciu oblastí, v ktorých je potrebný politický zásah, napríklad na riešenie otázok nerovnosti alebo na podporu medzinárodnej mobility.

Kapitola C: Finančné zdroje investované do vzdelávania:

  • poskytuje ukazovatele o investíciách do vzdelávania a vzdelávacích inštitúcií a skúma rozdiel medzi financiami z verejných a súkromných zdrojov.

Kapitola D: Učitelia, vzdelávacie prostredie a organizácia škôl:

  • poskytuje ukazovatele týkajúce sa času výučby, pracovného času učiteľov a platov učiteľov a riaditeľov škôl. V tejto kapitole sú uvedené aj údaje o profile učiteľov a o systémoch prijímania do terciárneho vzdelávania.

 

Vzdelávaniu dopselých explicitne sa zaoberá podkapitola A7 s názvom Do akej miery sa dospelí zúčastňujú vzdelávania a učenia?:

Hlavné zistenia v tejto kapitole (s. 132):

  • Učenie vyvoláva záujem o ďalšie učenie. V priemere vo všetkých krajinách OECD je účasť dospelých na formálnom vzdelávaní a / alebo neformálnom vzdelávaní asi o 20 percentuálnych bodov vyššia u tých, ktorí dosiahli terciárne vzdelanie ako u tých, ktorí ukončili nižšie ako terciárne vzdelávanie.
  • Účasť na neformálnom vzdelávaní je omnoho vyššia ako účasť na formálnom vzdelávaní. To platí aj pre 25-34 ročných: v krajinách OECD podľa Adult Education Survey (AES) sa 50% mladých dospelých zúčastnilo neformálneho vzdelávania, zatiaľ čo formálneho vzdelávania sa zúčastnilo len približne 16%.
  • Účasť na vzdelávaní a odbornej príprave dospelých je do značnej miery ovplyvnená zamestnaním. Až 70% vzdelávacích aktivít v rámci neformálneho vzdelávania, ktorých sa zúčastnili vysokoškolsky vzdelaní 25-64 roční ľudia, súviselo s ich zamestnaním, alebo bolo financované ich zamestnávateľom.

 

Obrázok 1  (zdroj: Education at a Glance 2019)

/sk/file/1jpg-1421.jpg

 

Účasť na formálnom a/alebo neformálnom vzdelávaní podľa pohlavia, veku a dosiahnutého vzdelania (s. 134):

Obrázok 1 ukazuje, že dospelí s vyšším vzdelaním sa častejšie zúčastňujú na formálnych a / alebo neformálnych vzdelávacích aktivitách. Na formálnom a / alebo neformálnom vzdelávaní v období 12 mesiacov sa zúčastnilo 26% osôb vo veku 25 - 64 rokov s nižším ako stredoškolským vzdelaním. Táto miera sa zvyšuje na 44% v prípade osôb so stredoškolským vzdelaním a na 66% v prípade osôb s vysokoškolským vzdelaním.

Vo väčšine krajín sa miera účasti žien a mužov líši o menej ako 5 percentuálnych bodov. Rodové rozdiely presahujú 10 percentuálnych bodov iba v Estónsku a Fínsku; v oboch krajinách sa ženy zúčastňujú vzdelávania viac ako muži. V Turecku je tento rozdiel veľký vzhľadom na všeobecne nízku účasť dospelých na vzdelávaní: len 17% žien a 25% mužov sa zúčastnilo na formálnom a / alebo neformálnom vzdelávaní v sledovanom období.

Vo všetkých krajinách sa mladí dospelí (vo veku 25 - 34 rokov) častejšie zúčastňujú na formálnom a / alebo neformálnom vzdelávaní a príprave ako staršie vekové skupiny (35 - 44, 45 - 54 a 55 - 64 rokov). V priemere sa vo všetkých krajinách OECD, zúčastnilo formálneho a / alebo neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy 57% osôb vo veku 25 - 34 rokov, 52% osôb vo veku 35 - 44 rokov, 46% vo veku 45 - 54 rokov. -zvyšky a 33% vo veku 55 - 64 rokov. Rozdiel v účasti medzi vekovými skupinami je najvyšší vo Fínsku, kde sa zúčastnilo 68% mladých dospelých vo veku 25 - 34 rokov a 34% vo veku 55 - 64 rokov. Naopak, priepasť je najnižšia v Nemecku, kde sa 57% mladých dospelých v porovnaní so 44% starších dospelých.

 

Obrázok 2  (zdroj: Education at a Glance 2019)

/sk/file/2jpg-1082.jpg

 

Účasť na neformálnom vzdelávaní prevyšuje účasť na formálnom vzdelávaní medzi všetkými vekovými skupinami (Obrázok 2). Platí to vo všetkých krajinách, dokonca aj medzi 25-34 ročnými, vekovou skupinou s najvyššou účasťou na formálnom vzdelávaní. V priemere vo všetkých krajinách OECD, sa len 16% osôb vo veku 25 - 34 rokov zúčastnilo na formálnom vzdelávaní, zatiaľ čo na neformálnom vzdelávaní sa zúčastnilo až 50%. V Grécku, Poľsku a Turecku je účasť na formálnom aj neformálnom vzdelávaní nižšia ako 30%. Naopak v Dánsku a Fínsku je účasť dospelých na obidvoch druhoch vzdelávania vyššia ako 30% .

 

Viac zistení o vzdelávaní dospelých nájdete v texte správy tu.

 

Zoznam bibliografických odkazov:

1. OECD (2019), Education at a Glance 2019: OECD Indicators, OECD Publishing, Paris, https://doi.org/10.1787/f8d7880d-en

 

Share on Facebook Share on Twitter Epale SoundCloud Share on LinkedIn