chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE

Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe

 
 

Blog

Témou nového vydania Elm Magazine sú vzdelávanie dospelých a megatrendy

08/11/2019
od Peter Maľa
Jazyk: SK

Najnovšie vydanie online magazínu o celoživotnom učení sa venuje megatrendom. Megatrendy sú kľúčové trendy súčasnej spoločnosti, ktoré vznikli v minulosti, pretrvávajú v súčasnosti a budú pokračovať a ovplyvňovať náš život aj v budúcnosti.

Šéfredaktorka Karoliina Knuuti v editoriáli píše, že "tempo zmien vo svete je už také rýchle, že nikto sa nevyhne celoživotnému učeniu". Medzi megatrendy zaraďujeme starnutie obyvateľstva, rast populácie, krízu trvalej udržateľnosti životného prostredia spôsobenej klimatickými zmenami, zrýchľujúci sa vývoj technológií a vplyv veku internetu na spoločnosť. Súčasťou megatrendov je aj revolúcia v oblasti práce, ktorá prináša rýchle zmeny spôsobené digitalizáciou a automatizáciou. 

Autorka si kladie otázky, "či zostane v priebehu 50 rokov ešte nejaká platená práca a ak áno, aký druh práce to bude? Ako sa budú rozvíjať politické systémy krajín sveta, keď bude postupovať zmena klímy a zintenzívni sa súťaž o prírodné zdroje? Čo sa stane s hospodárskym rastom bez materiálneho rastu? Keď sa počítače stanú inteligentnejšie ako my, ako sa k nám budú správať?" Na tieto otázky zatiaľ nepoznáme odpovede. Vieme ale, že kvôli vysokému tempu globálnych zmien, sa čoraz viac ľudí musí vzdelávať, aby zvládli nové výzvy nielen v práci ale aj v každodennom živote. Celoživotné vzdelávanie je preto podľa nej kľúčovým nástrojom pre hľadanie riešení vyššie spomenutých globálnych problémov.

 

Tuomas MacGilleon, nezávislý novinár z Fínska, ktorý sa zaujíma o vedu a jej vplyv na náš každodenný život, je autorom článku "Vzdelávanie má veľkú úlohu pri dosiahnutí udržateľnosti svetovej populácie". Podľa neho "nie je problém v tom, koľko nás je, ale v tom, akým spôsobom žijeme." Autor uvádza, že v roku 1800 bolo na svete menej ako miliarda ľudí, v roku 1900 toto číslo narástlo na 1,65 miliardy a v roku 1960 to boli až tri miliardy. Podľa správy OSN o svetovej populácii sa očakáva, že v roku 2050 bude 9,7 miliárd ľudí - čo je o neuveriteľné dve miliardy viac ako dnes. Expanzia svetovej populácie už čoskoro dosiahne svoj vrchol z jednoduchého dôvodu. Svet sa stal lepším miestom pre život. Podľa OSN sa populačný rast spomalí a potom zastaví. Na konci storočia by sme mali dosiahnuť vrchol, ktorý predstavuje asi 11 miliárd ľudí.

Zaujímavým fenoménom je pokles pôrodnosti. Autor cituje švédskeho profesora medzinárodného zdravotníctva Hansa Roslinga, podľa ktorého je pokles globálnej pôrodnosti ohromujúcim a bezprecedentným obratom v histórii ľudstva. V roku 1965 mala jedna žena v priemere päť detí. Do roku 2019 sa toto číslo znížilo na 2,5. Rosling pomenoval niekoľko hlavných dôvodov tejto pozoruhodnej zmeny. "Predovšetkým v súčasnosti žije v extrémnej chudobe menej ľudí ako v minulosti (asi 9% v roku 2017 oproti 50% v roku 1966). Ďalšia veľká zmena sa stala vo vzdelávaní. Základné vzdelanie absolvovalo 92% chlapcov a vďaka úsiliu o zlepšenie vzdelania žien to isté možno povedať o 90% dievčat." Vzdelanie, príjem a zdravie sú vzájomne prepojené. Znížila sa úmrtnosť detí v ranom veku a zvýšila sa dostupnosť antikoncepcie. Výsledkom týchto zmien sú rodiny s nižším počtom členov. Podľa Roslinga "sme už vzdelanejší a bohatší ako predtým. To je samozrejme dobré, ale je potrebné dosiahnuť väčší pokrok." Takmer 10 percent ľudí stále žije v extrémnej chudobe. A takmer 10 percent detí nenavštevuje školu. Populačný rast je najrýchlejší v najchudobnejších krajinách. Podľa OSN bude rýchly populačný rast pokračovať ešte chvíľu, najmä v niektorých častiach Afriky a Ázie. Napríklad sa očakáva, že do roku 2050 sa počet obyvateľov subsaharskej Afriky zdvojnásobí. Na týchto miestach je potrebné vynaložiť veľké úsilie v oblasti vzdelávania. 

Aj v Európe je potrebné, aby politici a ľudia pracujúci v sektore vzdelávania reagovali na zmeny, ktoré už začali. Miera pôrodnosti v mnohých európskych krajinách patrí k najnižším na svete a počet obyvateľov sa v niektorých krajinách výrazne znižuje. Zároveň tieto populácie starnú. Tieto krajiny musia získať viac daňových poplatníkov alebo nájsť alternatívny spôsob financovania dôchodkov a iných dávok. V dôsledku nerovnováhy svetovej populácie bude migrácia ľudí v produktívnom veku do Európy pravdepodobne pokračovať. Poskytovatelia vzdelávania dospelých už dnes integrujú migrantov do svojich krajín. V budúcnosti budú čoraz viac potrebné jazykové kurzy, multikultúrne vzdelávanie a zapĺňanie medzier v dosiahnutom vzdelaní migrantov.

Existuje však aj ďalšia výzva, ktorej musí čeliť vzdelávanie dospelých. Mladí ľudia sú si vedomí zmeny klímy a mnohí z nich uznali skutočnosť, že musíme výrazne znížiť uhlíkovú stopu. Tieto znalosti by sa mali dostať aj k starším generáciám a to je úloha pre poskytovateľov vzdelávania dospelých v celej Európe.

 

/en/file/close-photo-signage-2990654jpgclose-up-photo-of-signage-2990654.jpg

 

Annu Griñan, (manažérka komunikácie spoločnosti Kansanvalistusseuraa a vydavateľka časopisu Elm Magazine) spolu s Sannou Hakkarainen BBA (má bakalársky titul z teológie na Helsinskej univerzite a študuje, aby sa stala učiteľkou odborného vzdelávania, zaujíma sa o celoživotné vzdelávanie a životné prostredie) sa rozprávali s Pinjou Sipari (fínska vzdelávateľka v oblasti environmentálnej výchovy) o možnostiach vzdelávania pri riešení problémov s globálnym otepľovaním klímy. Spomínajú nový fenomén - environmentálnu úzkosť, čo môžeme inak nazvať ako strach z klimatických zmien. „Je problematické, že v súčasnosti sa diskutuje o riešeniach problému zmeny klímy na úrovni jednotlivca, ale zároveň vieme, že rozhodnutia na úrovni jednotlivcov nie sú dostatočné.“ Environmentálna úzkosť sa objavuje práve vtedy, keď sa zodpovednosť za riešenie klimatických zmien presúva na jednotlivca. 

Po celom svete organizujú školáci klimatické štrajky. Niektoré školy ich uznali a podporili iné však nie. To stavia žiakov do nerovného postavenia. Za posledných šesť mesiacov sa výrazne zvýšil záujem mladých ľudí o environmentálnu výchovu. Sipari si myslí, že vedomosti učiteľov v oblasti zmeny klímy a environmentálnej úzkosti sú lepšie ako u priemerného občana, stále to však nestačí. Na prvý pohľad sa zdá, že o klimatických zmenách je možné vzdelávať v rámci prírodovedných predmetov. V skutočnosti ide o širokú tému, ku ktorej je možné pristupovať v rámci rôznych vyučovacích predmetov. Učitelia by mali u žiakov vedieť spoznať pocity environmentálnej úzkosti. Ďalším krokom vo vzdelávaní učiteľov by malo byť to, že sa najprv naučia spoznávať svoje vlastné pocity, čo im potom umožní rozpoznávať environmentálnu úzkosť u mladých ľudí.

Spinari ponúka konkrétne riešenia environmentálnej úzkosti:

  • spoznajte svoje pocity a zdieľajte ich,
  • urobte niečo konkrétne spolu s dospelými a mladými ľuďmi,
  • vytvorte spôsob a priestor na riešenie environmentálnej úzkosti,
  • vyhľadajte inšpiratívne príklady: odvaha jednej osoby, môže motiovať k akcii aj iných,
  • konajte lokálne, rôzne metódy fungujú v rôznych prostrediach.

Sipari dodáva, že „najdôležitejšie je byť aktívnym občanom. Učitelia by mali pochopiť komplexnosť zmien vo vzťahu k ich vlastnému predmetu a skúsenosti mladých ľudí musia byť vo výučbe viac prijímané, ako je tomu v súčasnosti."

 

Pia Heikkilä je novinárka a spisovateľka. Desať rokov pôsobí v južnej Ázii a publikovala v  Guardian, Al Jazeera, National a Global Post. Je autorkou dvoch beletristických kníh, ktoré boli preložené do niekoľkých jazykov. Vo svojom článku s názvom "Náš starnúci svet potrebuje na prežitie vzdelávanie" píše o starnutí populácie, čo bude mať výrazný negatívny vplyv na hospodársky rast ekonomík viacerých štátov v nasledujúcich dvoch desaťročiach.

Podľa nej vzdelávatelia dospelých hovoria, že myšlienka, že život zapadá do troch segmentov (vzdelávanie, potom práca a nakoniec voľný čas a dôchodok) už nekorešponduje s narastajúcim vekom populácie. Ľudia chcú alebo musia pracovať aj v dôchodkovom veku.

Autorka zdôrazňuje potrebu vzdelávania vo vyššom veku. Podľa výskumov je najlepším spôsobom ochrany zdravia vo vyššom veku okrem fyzickej aj duševná aktivita. Autorka uvádza slová Jill Westermanovej z Northern College for Residential Adult Education vo Veľkej Británii, podľa ktorej vzdelávanie dospelých podporuje zdravie a pohodu v starobe. Tí, ktorí sa vzdelávajú, majú úžitok z lepšieho duševného aj fyzického zdravia a zlepšia sa im sociálne príležitostí, pretože im vzdelávanie pomáha nadväzovať a udržiavať sociálne väzby.

Podľa Ruth Spellman z Workers’ Educational Association, existuje mnoho spôsobov, ako môžu starší ľudia naďalej pracovať dlhšie a byť ekonomicky aktívni. „Medzigeneračné učenie je dôležité. Starší pracovníci trénujú alebo mentorujú mladších a mladší podporujú starších pracovníkov v moderných pracovných postupoch." Je potrebné zamerať sa na to, ako efektívne motivovať ľudí k vzdelávaniu sa v dospelom veku. Ľudia by mali byť pripravení zostať v zamestnaní a prispôsobili sa novým výzvam, ktoré sú na nich kladené. Mnohí sa musia naučiť, ako sa znovu začať učiť, ako udržať krok s novými technológiami a tiež sa naučiť plánovať si svoju kariéru.”

V závere príspevku sa autorka venuje ageizmu. Na to, aby spoločnosť mohla využívať staršiu pracovnú silu, je potrebné uskutočniť kultúrnu zmenu. Tvorcovia politík môžu minimalizovať problém starnutia tým, že podporia vzdelávanie starších pracovníkov a môžu ľudí tiež udržať v práci zvyšovaním veku odchodu do dôchodku. Zamestnávatelia a vzdelávatelia musia byť oveľa otvorenejší náboru starších ľudí a inštitúcie musia viac investovať do vhodných vzdelávacích postupov pre všetky vekové skupiny vrátane seniorov.

 

"Aký môže mať vplyv vzdelávanie dospelých v Európe na globálne preľudnenie?" pýta sa vo svojom ďalšom článku Tuomas MacGilleon.  V mnohých európskych krajinách miera pôrodnosti počas uplynulých desaťročí klesala, ale napriek tomu populácia rástla v dôsledku migračnej krízy. Podľa Björna Walléna, antropológa a predsedu Fínskej asociácie vzdelávania dospelých (FAEA), "napriek súčasnému politickému úsiliu o zastavenie migrácie do Európy tento fenomén v budúcnosti bude pretrvávať.

Ďalej tvrdí, že existujú tri základné spôsoby, ktorými môžu európske inštitúcie vzdelávania dospelých pomôcť riešiť globálny problém s nadmerným počtom obyvateľov:

1. Pomoc migrantom pri integrácii v ich nových domovských krajinách:

  • mnohí migranti majú okrem nedostatočných jazykových znalostí aj problémy s gramotnosťou, preto je potrebné vzdelávanie zamerať aj na túto oblasť,
  • kľúčovou cieľovou skupinou vo vzdelávaní sú matky z migrantských rodín, ktoré sa väčšinou starajú o chod domácnosti, sú preto izolované a nevyhľadávajú príležitosti pre vzdelávanie. Preto je potrebné ich cielene oslovovať a motivovať k vzdelávaniu.

2. Zvyšovanie informovanosti a budovanie globálneho občianstva:

  • potrebujeme sa viac zamerať na globálne občianske vzdelávanie. Vzdelávacie inštitúcie by sa pri tejto téme mali zamerať na dospelých a starších ľudí. Cieľom je zvýšenie informovanosti o globálnom občianstve a udržateľnom spôsobe života.

3. Vývoz vedomostí a osvedčených postupov:

  • Profesionáli v oblasti vzdelávania dospelých z Európy by mohli pomôcť pri vzdelávaní ľudí v menej vyspelých krajinách, v ktorých je populačný rast stále rýchly. Vzdelávanie a najmä vzdelávanie žien sú rozhodujúce pre zastavenie globálneho rastu populácie.

 

 

Share on Facebook Share on Twitter Epale SoundCloud Share on LinkedIn