chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE

Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe

 
 

Blog

Poznámky z konferencie Strategie 2030+ ve vzdělávání dospělých

27/11/2019
od Peter Maľa
Jazyk: SK

Pri príležitosti 25. výročia „Týdne vzdělávání dospělých“ sa dňa 21.11.2019 v priestoroch Klementina v Prahe konala výročná konferencia „Strategie 2030+ ve vzdělávání dospělých“. Organizátorom podujatia bola Asociace institucí vzdělávání dospělých v spolupráci s Národní knihovnou ČR a Katedrou andragogiky, Filosofické fakulty UK. Konferenciu otvorila a moderovala prezidentka AIVD ČR Jana Brabcová.

V prvom bloku konferencie, ktorý bol venovaný dátam, faktom a číslam, Paulina Tabery zo Sociologického ústavu AV ČR prezentovala výsledky národného výskumu „Rozděleni svobodou“, ktorý bol realizovaný pre Český rozhlas. Výskum hľadal odpovede na otázky: Je česká spoločnosť rozdelená? Ak áno, tak ako? Výskum skúmal rozdelenie spoločnosť v ČR z hľadiska štruktúry (sociálne triedy) a z hľadiska hodnotových a postojových orientácií. Reprezentatívneho výskumu sa zúčastnilo 4039 respondentov vo veku 18 – 75 rokov. Výsledkom je identifikácia šiestich sociálnych tried, ktoré boli podrobne popísané: zaistená stredná trieda (22% obyvateľstva), nastupujúca kozmopolitná trieda (12%), tradičná pracujúca trieda (14%), trieda miestnych väzieb (12%), ohrozená trieda (22%) a chudobná trieda (18%). Medzi objektívne bariéry vzdelávania boli zaradené periférnosť a ekonomické podmienky (nižší príjem a majetok). Kultúrny kapitál bol identifikovaný ako nositeľ medzigeneračnej mobility/reprodukcie vo vzdelávaní.

Iveta Valachová z Ministerstva školství, mládeže a tělovýchovy oboznámila prítomných so „Strategií vzdělávací politiky ČR do roku 2030+“. V tomto roku ministerstvo pripravilo dokument „Hlavní směry vzdělávací politiky ČR do roku 2030+“, usporiadalo k nemu 17 guľatých stolov po celej republike a jeho finálnu verziu predstavilo začiatkom novembra 2019. V súčasnosti až do konca tohto roka prebieha verejné pripomienkovanie. Dokument obsahuje dva strategické ciele: 1. zamerať vzdelávanie viac na získanie kompetencií potrebných na aktívny občiansky, profesijný a osobný život, 2. Znížiť nezrovnalosti v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu a umožniť maximálny rozvoj potenciálu žiakov a študentov. V rámci tohto príspevku odznela z publika kritika, ktorá zdôraznila, že oblasť celoživotného vzdelávania nie je v tomto dokumente podrobne rozpracovaná.

Martin Sycha z Ministerstva práce a sociálních věcí predstavil aktivity tohto ministerstva v súvislosti so 4. priemyselnou revolúciou. Okrem iďalších aktivít hovoril o aktuálne realizovanom projekte „Rozvoj systému dalšího vzdělávání zaměstnavatelů a zaměstnanců v oblasti digitálních kompetencí“, ktorého cieľom je vytvorenie systémového nástroja pre rozvoj prenositeľných digitálnych kompetencií prostredníctvom vytvorenia katalógu prenositeľných digitálnych kompetencií, vytvorením autoevaulačného nástroja, metodického odporúčania pre rozvoj týchto kompetencií a ich podpory rozvoja v otvorenom informačnom a vzdelávacom prostredí a napokon posledným cieľom je popularizácia rozvoja digitálnych kompetencií. Projekt „Predikce trhu práce (KOMPAS)“, ktorý sa realizuje od roku 2017, má za cieľ riešiť nastavenia systému predikcií trhu práce v ČR na národnej a regionálnej úrovni. Výstupy budú následne dôležitým podkladom pre anticipáciu ďalšieho vývoja a potrieb na trhu práce v rámci 4. priemyselnej revolúcie.

Uwe Gartenschlaeger, predseda Európskej asociácie pre vzdelávanie dospelých, prostredníctvom videoprednášky hovoril o úlohe vzdelávania dospelých v súčasnej spoločnosti z európskeho ale aj celosvetového pohľadu. Vychádzal pri tom zo známych dokumentov: Manifest vzdelávania dospelých v 21. storočí a Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj. Zdôraznil, že napriek tomu, že vzdelávanie dospelých je súčasťou celoživotného vzdelávania, je oveľa menej financované a propagované ako vzdelávanie počiatočné. Na záver spomenul dôležité inštitúcie vzdelávania dospelých v Nemecku, krajiny z ktorej pochádza: Volkshochcshulen (centrá vzdelávania dospelých zriadené komunitou), cirkevné vzdelávacie inštitúcie, federálne a štátne organizácie občianskeho vzdelávania a iné.

Za hostiteľskú organizáciu, Národní knihovnu, vystúpil Roman Giebisch, ktorý predstavil kvalifikáciu knihovníka. Zdôraznil široký záber rôznych kompetencií knihovníka, od všeobecných kompetencií (IKT, právne, ekonomické, jazykové), cez tzv. mäkké kompetencie (komunikačné, kooperatívne, orientácia na zákazníka, plánovanie a organizácia práce) až po ďalšie kompetencie z oblasti marketingu a propagácie, pedagogiky voľného času, tvorby a riadenia projektov a ďalšie. Za nedostatočné považuje finančné ohodnotenie výkonu tohto zamestnania.

/sk/file/grafikaaivdczjpggrafika_aivd_cz.jpg

Zdroj: AIVD ČR

 

Ďalší blok príspevkov bol venovaný príkladom dobrej praxe vo vzdelávaní dospelých. Prvým rečníkom bol Stanislav Miler, zakladateľ Akademie soběstačnosti, ktorej cieľom je šíriť skúsenosti z oblasti sebestačného trvale udržateľného spôsobu bývania, dopravy, získavania energie, produkcie potravín, vzdelávania a zdravia. Akadémia pravidelne organizuje tematické večery, pozýva si odborníkov aj laikov z rôznych oblastí trvalo udržateľného spôsobu života a na svojej webovej platforme ponúka online prednášky z tejto oblasti.

Milan Tvrdík z Generálního finančního ředitelství predstavil projekt „Behaviorální analýza dlužníků“, ktorý pomocou behaviorálnych poznatkov bude analyzovať reakcie dlžníkov na rôzne formy písomných upozornení. Výsledky poslúžia na zlepšenie komunikácie finančnej správy s daňovými subjektmi. V oblasti vzdelávania dospelých v daňovej problematike sa má podľa neho využívať neformálne vzdelávanie a informálne učenie, vrátane informačných a propagačných kampaní, ale aj iných foriem šírenia informácií, kde si občania podprahovo zafixujú poznatky o význame platenia daní (vrátane zverejňovania informácií o daňových príjmov a ich konkrétnom použití v rámci miest a obcí).

Jan Toman, lektor a kouč, hovoril o vzdelávaní v spoločnosti 4.0, zameral sa na vysvetlenie vplyvu technológie na spoločnosť a ako sa v tejto súvislosti mení poľnohospodárstvo, aký to má dopad na jednotlivca, jeho životný štýl a celú spoločnosť. Zdôraznil zmenu v pohľade na vzdelávanie,  ktoré musí uspokojovať každú generáciu a zároveň odrážať aktuálne potreby pracovného trhu. Zdôraznil dôležitú úlohu nových metód a foriem vzdelávania: vzdelávanie 1:1, coaching, mentoring, e-learning, project/solution based learning, gaming a distance learning. Celoživotné vzdelávanie podľa neho musí byť súčasťou života každého jednotlivca. Aktuálnym cieľom vzdelávania je naučiť ľudí žiť v spoločnosti 4.0.

Lucie Kelblová z Domu zahraniční spolupráce predstavila novú programovú etapu Erasmus+ (2021-2027), ktorej financovanie sa zvýši z dnešných 14,7 mld. EUR na 30 mld. EUR. Nový program prináša zjednodušenia v oblasti administratívy, pravidiel a možností využitia financií, inklúziu (zapojenie všetkých „akokoľvek“ znevýhodnených) a tiež ekologickejšie riešenia (Green Erasmus – napr. zníženie uhlíkovej stopy pri cestovaní v rámci programu).

Predposledný blok bol venovaný projektu Age Management Uptake, ktorý predstavili Klaudius Šilhár, prezident AIVD SR, Michal Šerák z Katedry andragogiky Filosofické fakulty Univerzity Karlovy, Michaela Kostelníková z Age management, z.s. a Oliver Šimko z Luducrafts. O praktickom využití age managementu hovoril Josef Šváb z Teritoriálního paktu zaměstnanosti Pardubického kraje. Účastníci sa mali možnosť oboznámiť s výstupmi tohto projektu už na konferencii Age Management v Bratislave 24.10.2019. Výstupmi projektu sú odborná rešerš: Čo sa osvedčilo vo vekovom manažmente, kurikulum pre vekový manažment, študijné materiály pre kombinované vzdelávanie (blended learning), kvalifikačný štandard Poradca vekového manažmentu, akreditácia kurzu vzdelávania dospelých v krajinách strednej a východnej Európy a pokyny pre implementáciu kurikula vekového manažmentu. Predstavený bol aj web pre e-learning v tejto oblasti s názvom invisiblewave.eu.

Záverečný blok patril panelovej diskusii, ktorej sa zúčastnili Michal Klíma (manažér, podnikateľ, vydavateľ a novinár), Pavel Vošalík (diplomat, bývalý nám. ministra zahraničných vecí) a Sonam Tsering (láma a reinkarnovaný učiteľ). Diskutujúci hovorili o úlohe vzdelávania dospelých v súčasnosti, o motivácii k vzdelávaniu v dospelom veku a o tom, v čom by sa mali dospelí v súčasnosti vzdelávať.

Na záver konferencie sa účastníci zhodli, že vzdelávanie dospelých by malo byť rovnakou prioritou ako reforma počiatočného vzdelávania, pretože formuje a predurčuje kvalitu spoločnosti v ekonomickej, spoločenskej a sociálnej oblasti. Vzdelávanie dospelých nemá jasnú definíciu a nie je dostatočne ukotvené ani na európskej úrovni. Je preto potrebné, aby riadiace orgány ČR zohľadňovali odborné názory profesijných a záujmových organizácií v tejto oblasti.

 

Share on Facebook Share on Twitter Epale SoundCloud Share on LinkedIn