chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE - Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe

Blog

Národný program aktívneho starnutia – naplnená šanca?

03/07/2020
od Sona Jakesova
Jazyk: SK

Národný program aktívneho starnutia – naplnená šanca?

Motto:

„Život začína v štyridsiatke, dovtedy sme si robili iba prieskum,“ C.G. Jung

Nedávno ma zaujal titulok v novinách, ktorý hlásal: Seniori nemajú radi kruhové objazdy. Spomenula som si na neho, keď som spisovala postrehy k Národnému programu aktívneho starnutia v SR (ďalej NPaS) na roky 2014 až 2020. Lebo podľa mňa si tak, ako ku kruhovým objazdom, ani k NPaS ľudia nevytvorili celkom pozitívny vzťah. A mali by, lebo ide o spôsob, ako bezpečne a plynulo prejsť cez križovatku. V prípade objazdov o cestnú, pri aktívnom starnutí životnú. Položme si však otázku: nastavil program aktívneho starnutia dobrú víziu a podmienky plnenia jeho cieľov tak, aby sme sa v krátkom čase nestali krajinou starších frustrovaných, smutných ľudí?

Aktívne starnutie je PROCES. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je aj oblasť vzdelávania dospelých. Formálneho i neformálneho. Aktuálny Národný program aktívneho starnutia, ktorý je v tomto roku vo finále, mal priniesť ľuďom v produktívnom a poproduktívnom veku šancu na kvalitnejší život. Zvládli sme ju, alebo sa nám vyšmykla a zanechala hlodavý pocit z premárnenej príležitosti? Pripravil naozaj dobré základy, na ktorých možno stavať nasledujúci program na obdobie 2021 – 2027?

Končiaci Národný program aktívneho starnutia v SR (prijatý uznesením vlády SR č.688 zo 4.12.2013) mal byť platformou so širokým zapojením všetkých relevantných inštitúcií. Mal pomenovať víziu a etablovať program do praxe tak, aby bol nastavený funkčný, udržateľný mechanizmus jeho realizácie. Zapojenie aktérov – realizátorov i cieľovej skupiny populácie, malo byť pre zúčastnených  motivujúce. Úloha bola, je a bude vysoko aktuálna. Demografický vývoj v Európe a aj na Slovensku je alarmujúci. Problematika má národný, aj nadnárodný kontext. Regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu zverejnil Stratégiu a akčný plán pre zdravé starnutie v Európe do roku 2020. Rada Európy navrhla odporúčania na podporu ľudských práv starších ľudí. Aj v týchto dokumentoch rezonuje téma aktívneho starnutia ako spôsobu na zvládnutie nepriaznivého demografického vývoja.  

Podľa NPaS (údaje sú spred 6 rokov) je na Slovensku v strednom veku 45 – 59 rokov z celkovej populácie okolo 22 % ľudí (1,2 mil. osôb). V nasledujúcich rokoch sa očakáva intenzívny nárast. Populačné starnutie je vnímané ako jedna z najväčších výziev 21. storočia pre Slovensko. Štatistické údaje o demografickom vývoji hovoria jasnou, naliehavou rečou. Knižnica Jána Bocatia, v ktorej pôsobím, patrí pod Košický samosprávny kraj. Pre porovnanie preto predkladám fakty o demografickom vývoji v Košickom kraji a na Slovensku. V ďalších krajoch je zrejme situácia podobná. Hoci údaje nezahŕňajú situáciu v aktuálnom roku, podľa tendencií možno usúdiť, že je to ešte vážnejšie:  

 

Do Národného programu aktívneho starnutia 2014 – 2020 bolo zapojených viac ministerstiev. Spracovateľom a garantom bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ďalšie „políčka“ v rámci svojich kompetencií obhospodarovali ministerstvá školstva a kultúry, ale tiež samospráva - obce, mestá a kraje. Knižnice, hoci majú všetky predpoklady pre aktívnu účasť pri napĺňaní NPaS, zostali visieť vo vzduchoprázdne. Vlastne to, či a ako sa zapojili, záviselo od dobrej vôle riaditeľov a finančnej kondície knižnice. Lebo počas 6 rokov existencie NPaS, napriek od začiatku deklarovanej potrebe, nevznikol žiaden účelový grantový systém.

Ako je to teda s financovaním neformálneho vzdelávania v podmienkach knižníc? Aktuálny stav je takýto: granty a dotácie na program aktívneho starnutia sú prideľované sporadicky. Sú ťažšie dostupné pre organizácie, ktoré síce napĺňajú ideu Národného programu aktívneho starnutia, no nespadajú pod gesciu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ani ministerstva školstva. Na neformálne vzdelávanie starších ľudí sa osobitne nevyčleňujú žiadne finančné prostriedky. Hoci podľa NPAS je potrebné finančne zabezpečiť jednotlivé druhy a formy vzdelávania starších ľudí, čo  by malo byť súčasťou finančného rámca na roky 2014-2020. Uvádza, že priame finančné prostriedky na vzdelávanie dospelých by mali pravidelne vyčleňovať vo svojich rozpočtoch ústredné orgány štátnej správy, vysoké školy, VÚC, mestá a obce (teda aj zriaďovatelia knižníc). Rovnako by sa mali na tento účel intenzívnejšie využívať finančné zdroje EÚ a ďalšie finančné mechanizmy. V praxi samospráva - kraje, mestá a obce, ktorá je zriaďovateľom verejných knižníc, preferuje iné oblasti, do ktorých smeruje svoje finančné toky.

Ministerstvo práce ako hlavný garant NPaS každý rok zverejňuje Správu o plnení úloh Národného programu aktívneho starnutia v SR (prijatý uznesením vlády SR č.688 zo 4.12.2013). Ostatná zverejnená mapuje rok 2018 . 

Realita je taká, že sa zapojenie knižníc do Národného programu aktívneho starnutia zredukovalo na to, že sme raz ročne vyzvaní spísať svoje aktivity, ktoré by ako-tak zapadali do plnenia cieľov NPaS a mohli byť zahrnuté do správy o jeho plnení. Od začiatku žiaden koordinovaný postup, žiadne spoločne vytýčené úlohy, žiadne možnosti získať účelové financie. Knižnica Jána Bocatia bola v tejto oblasti aktívna, lebo naliehavo cítime tlak spoločenskej potreby a máme potenciál reagovať na ňu. Svoje aktivity sme však nerobili vďaka možnostiam, ktoré by nám vytvoril Národný program aktívneho starnutia, či zriaďovateľ. Pustili sme sa do nich vďaka financiám z programu Erazmus+ pre oblasť vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý podporil náš projekt „Knižnice pre vzdelávanie 50plus“. Tak sme mohli spustiť pilotné cykly neformálneho vzdelávania dospelých. Pre napĺňanie zámeru sme najskôr museli pripraviť zázemie. Priestorové, technické, personálne. Pomoc sme museli hľadať aj u sponzorov.

Pri vypĺňaní údajov pre Správu o plnení NPaS za každý uplynulý rok vždy zápasím so silným pocitom  frustrácie. Akoby išlo iba o to, aby si predkladateľ správy do príslušnej kolónky formálne odčiarkol „splnené“. Či a ako konkrétna inštitúcia „preplávala“ hodnoteným rokom, akoby bolo jedno. Nemám vedomosť o tom, že by sa po nejakej analýze aktuálnej správy v nasledujúcom roku korigovali a zlepšovali podmienky plnenia NPaS, zdieľali inšpirujúce výstupy aktérov, alebo lepšie nastavil mechanizmus podpory plnenia cieľov. V praxi, ktorá sa týka aj knižníc, sa nič také nedialo. Škoda, lebo podľa Zákona o knižniciach 126/2015 Z.z. „Knižnica je kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia, ktorá dopĺňa, odborne eviduje, spracováva, uchováva, ochraňuje, využíva a sprístupňuje svoj knižničný fond, poskytuje knižnično-informačné služby, napomáha  uspokojovať kultúrne, informačné, vedeckovýskumné a vzdelávacie potreby používateľov a podporuje ich celoživotné vzdelávanie, informačnú gramotnosť, tvorivý osobný rozvoj...“ O tom, že aj neformálne vzdelávanie patrí do knižnice, nieto pochýb. Jednoznačne je to pomenované aj v Stratégii rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2015 až 2020.

V Národnom programe aktívneho starnutia Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020 je z hľadiska knižnice pomenovaných niekoľko dôležitých skutočností. Neformálne vzdelávanie dospelých je dôležitou súčasťou NPAS. Národný program pochádza z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré je jeho spracovateľom a hlavným garantom. Súvisiaci dokument o vekovom manažmente zdôrazňuje, že na aktívne starnutie sa treba cielene pripravovať už vo veku, kedy je človek na vrchole síl, teda v produktívnej etape života.

Z pohľadu knižnice sú v NPAS v časti Základné princípy verejných politík podpory aktívneho starnutia dôležité nasledovné state

  • Rovnaké zaobchádzanie v oblasti prístupu k celoživotnému vzdelávaniu.
  • Princíp sebarealizácie – aktívne starnutie ako dlhodobý proces.  Podmienkou je dostupné celoživotné vzdelávanie.
  • Princíp subsidiarity – zdieľaná zodpovednosť aktérov na rozličných úrovniach – národnej, regionálnej, miestnej, komunitnej, rodinnej,  individuálnej pri napĺňaní zámerov podpory aktívneho starnutia ako verejného záujmu.

Ako je uvedené, organizácie presadzujúce záujmy a potreby starších ľudí musia byť partnermi pri tvorbe verejných politík a riešení vecí, ktoré sa ich dotýkajú. Mali by nimi byť aj knižnice.

Rovnaké zaobchádzanie by malo byť aplikované aj v dostupnosti k celoživotnému vzdelávaniu, formálnemu i neformálnemu. V časti o zdieľanej zodpovednosti aktérov je uvedené, že do procesu má byť zaangažovaná štátna a verejná správa. Teda aj zriaďovatelia knižníc. Tí by mali na svoje knižnice delegovať časť súvisiacich aktivít a finančne ich zabezpečiť. Napríklad aj neformálne vzdelávanie. Na to, samozrejme, treba účelové finančné zdroje. Podľa NPAS je záujem starších ľudí o vzdelávanie v súčasnosti oveľa vyšší ako sú možnosti a bude sa ešte zvyšovať. Ako uvádza NPAS, Slovensko je ako členská krajina EÚ na posledných priečkach účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní. Má teda zmysel využiť aj potenciách knižníc a podporovať ich aktivity.

Aktívne starnutie má byť nástrojom, ako čo najviac predĺžiť zdravý a produktívny život a udržať ľudí čo najdlhšie v uspokojujúcom, samostatnom fungovaní bez odkázanosti na sociálne služby a intenzívnu zdravotnú starostlivosť. Aktívne starnutie znamená aktivity vo fyzickej, mentálnej i duševnej oblasti. Dokumenty zamerané na aktívne starnutie hovoria o populačnom starnutí ako o šanci pre dosahovanie vyššej úrovne spoločnosti, jej rozvoja, súdržnosti, medzigeneračnej udržateľnosti. Ide o podporu ľudských práv starších osôb (aj v dostupnosti k vzdelávaniu) prostredníctvom verejných podporných politík.  Na Slovensku sa predlžuje vek odchodu do dôchodku. Spoločnosť má záujem, aby si ľudia čo najdlhšie udržali dobrú kondíciu a samostatnosť.  Neformálne vzdelávanie podporuje mentálne zdravie, sebavedomie, vitalitu. Ako je uvedené v NPaS, podmienkou je pristupovanie k problematike podpory aktívneho starnutia ako k verejnému záujmu. Národným programom aktívneho starnutia sa Slovensko hlási k problematike aktívneho starnutia ako k politickej priorite. Naozaj ňou bola? A bude aspoň v blízkej budúcnosti?

Za nedôsledné považujem, že v NPaS je problematika vzdelávania starších ľudí zredukovaná najmä na rekvalifikácie a ich uplatnenie na trhu práce. Samosprávy, teda VÚC, mestá a obce zasa jednoznačne preferujú seniorov vo vysokom veku odkázaných na fyzickú pomoc a sociálne služby. Do veľkej miery ide tiež o neprimerané zredukovanie potrieb starších ľudí na starostlivosť o telesnú schránku so slabnúcou mentálnou vitalitou, čo je pre mnohých urážajúce. Každý jedinec má mať uspokojenú potrebu celoživotného vzdelávania, kreativity, osobnostného rastu, na čo je potrebné reagovať vhodnou ponukou. Dôležitým faktom je, aby si aktéri uvedomili, že aktívne starnutie je PROCES a týka sa už ľudí v produktívnom veku.

Pritakávam výroku Marie Ebner Eschenbach: „Človek zostáva mladým, kým je schopným učiť sa, nadobúdať nové vlastnosti a znášať odlišné názory ostatných.“

Schopnosť učiť sa vekom nestrácame, aj keď niektoré výkony majú svoje prirodzené limity. Duševne mladí pokojne môžeme byť aj v osemdesiatke. Spoločnosť by nám k tomu mala vytvárať podmienky. Aj cez dobre nastavený a zmysluplný Národný program aktívneho starnutia a dostupné vzdelávanie.

Autorka: Soňa Jakešová 

Share on Facebook Share on Twitter Epale SoundCloud Share on LinkedIn Share on email