Blog
Blog

Najnovšia správa OECD "Education at a Glance 2021 – Pohľad na vzdelávanie dospelých podľa ukazovateľov OECD"

Prieskum ukázal, že jeden z piatich dospelých v rámci OECD nemá stredoškolské vzdelanie.

Education at a Glance 2021 – A focus on Adult Learning from the OECD Indicators

Prieskum ukázal, že jeden z piatich dospelých v rámci OECD nemá stredoškolské vzdelanie. Okrem toho sa nezamestnanosť medzi rokmi 2019 a 2020 zvýšila v dôsledku krízy COVID-19 o 1 až 2 %. Toto sú dve z najkritickejších zistení, ktoré zverejnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej najnovšej správe „Education at Glance 2021“.

V tomto rýchlo sa meniacom svete sa preto celoživotné vzdelávanie dospelých na zvýšenie úrovne zručností a rekvalifikáciu stáva čoraz kritickejšou a naliehavejšou prioritou. Viac ako polovica dospelých sa však v roku 2016 nezúčastnila na žiadnom vzdelávaní dospelých, pričom pandémia príležitosti na ich vzdelávanie ešte viac obmedzila.

V rámci OECD tvoria dospelí narodení v zahraničí v priemere 22 % všetkých dospelých bez vyššieho stredoškolského vzdelania, 14 % dospelých s vyšším stredoškolským a nadstavbovým (nie vysokoškolským) vzdelaním a 18 % dospelých s vysokoškolským vzdelaním.

V roku 2020 tvorili ženy v krajinách OECD v priemere len 45 % dospelých s doktorským titulom. Rovnako je u žien v porovnaní s mužmi menej pravdepodobné, že nastúpia na štúdium vedných odborov STEM (prírodné, technické a lekárske vedy), hoci podľa údajov za obdobie rokov 2013 až 2019 sa vo viac ako polovici krajín OECD podiel žien zvýšil.

Súvislosť medzi vzdelaním a strednou dĺžkou života vo veku 30 rokov je vyššia u mužov ako u žien. Muži s vysokoškolským vzdelaním môžu očakávať, že budú žiť približne o šesť rokov dlhšie než tí, ktorí nemajú vyššie stredoškolské vzdelanie, pričom u žien je to o tri roky viac.

Existuje množstvo dôkazov o tom, že poskytovanie vzdelávania pre dospelých, či už sú zamestnaní alebo si hľadajú prácu, im umožňuje zachovať či zvýšiť si zručnosti, získať spôsobilosti potrebné na presadenie sa na trhu práce a posilniť svoju celkovú odolnosť voči exogénnym otrasom, ako je súčasná pandémia COVID-19.

Výhody vzdelávania dospelých presahujú rámec ukazovateľov v oblasti zamestnanosti a trhu práce. V skutočnosti môže vzdelávanie dospelých prispieť aj k neekonomickým cieľom, akými sú osobné naplnenie, zlepšenie zdravia, občianska participácia a sociálne začlenenie.

Správa OECD ukazuje, že priemerná účasť dospelých s nízkou kvalifikáciou je v zastúpených krajinách o neuveriteľných 40 percent nižšia ako u vysoko kvalifikovaných dospelých. Starší dospelí majú o 25 % menšiu pravdepodobnosť, že sa zapoja do odbornej prípravy, než 25 až 34-roční. Pracovníci, ktorých pracovné miesta sú vystavené vysokému riziku automatizácie, majú o 30 % menšiu pravdepodobnosť, že sa zapoja do vzdelávania dospelých, než ich kolegovia v zamestnaniach, ktoré sú menej ohrozené automatizáciou.

Výskum priniesol aj ďalšie relevantné výsledky:

  • Miera účasti žien na vzdelávaní dospelých (formálnom a/alebo neformálnom vzdelávaní a odbornej príprave) sa zvýšila takmer vo všetkých krajinách OECD, a to v priemere z 38 % v roku 2007 na 48 % v roku 2016. U mužov sa priemer zvýšil z 37 % v roku 2007 na 47 % v roku 2016.
  • V krajinách OECD sa v priemere 55 % zamestnaných osôb vo veku 25 – 64 rokov zúčastnilo formálneho a/alebo neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy (viac žien ako mužov), v porovnaní s iba 27 % nezamestnaných.
  • V krajinách OECD priemerne 40 % žien uviedlo rodinné povinnosti ako prekážku pre zápis na štúdium, v porovnaní s 25 % mužov.
  • Miera účasti na neformálnom vzdelávaní podľa pohlavia sa príliš nelíši (45 % u žien a 44 % u mužov). Údaje však ukazujú, že muži a ženy majú tendenciu venovať sa odlišným študijným odborom.
  • V porovnaní s rovnakým štvrťrokom roku 2019 počet dospelých, ktorí uvádzajú, že sa za posledný mesiac zúčastnili na formálnom a/alebo neformálnom vzdelávaní a odbornej príprave, v druhom štvrťroku 2020 výrazne klesol vo všetkých krajinách s dostupnými údajmi.

Aká je situácia v jednotlivých krajinách? 

V priemere asi polovica opýtaných dospelých (vo veku 25 – 64 rokov) sa v roku 2016 zúčastnila na vzdelávaní dospelých (formálne a/alebo neformálne vzdelávanie a odborná príprava). Miera účasti sa značne líšila, od 30 % alebo menej v Grécku, Litve, Poľsku a Turecku až po viac ako 60 % v Holandsku, Švédsku a Švajčiarsku.

V krajinách s vysokou celkovou mierou účasti sa ženy zúčastňujú formálneho vzdelávania viac ako muži. Vo väčšine ostatných krajín sa ženy zúčastňujú viac, ale rozdiely sú porovnateľne menšie. Rozdiely medzi mužmi a ženami sú malé, aj pokiaľ ide o účasť na neformálnom vzdelávaní a odbornej príprave a pri miere účasti podľa pohlavia nie je pozorovaný žiadny všeobecný vzorec.

Okrem toho údaje ukazujú, že zamestnané ženy sa v porovnaní so zamestnanými mužmi častejšie zúčastňujú odbornej prípravy. Zároveň v krajinách OECD majú ženy vo veku 25 – 64 rokov tendenciu o niečo viac sa zúčastňovať na vzdelávaní dospelých (formálne a/alebo neformálne vzdelávanie a odborná príprava) v porovnaní s mužmi v rovnakom veku, a to bez ohľadu na ich postavenie na trhu práce.

…a čo najčastejšie dôvody neúčasti na vzdelávaní?  

Údaje najmä naznačujú, že rodinné povinnosti, ako je starostlivosť o deti alebo seniorov v domácnosti, sú pre ženy silnejšou prekážkou účasti na vzdelávaní dospelých (formálnom a/alebo neformálnom vzdelávaní a odbornej príprave) než pre mužov. V priemere v krajinách OECD uviedlo rodinné povinnosti ako prekážku pri zápise na štúdium 40 % žien v porovnaní s 25 % mužov. Rodové rozdiely sú zjavné najmä v Austrálii, Čile, Českej republike, Nemecku, Grécku, Japonsku, Kórei, Mexiku, na Slovensku a v Turecku. V týchto krajinách je podiel 25 až 64-ročných žien, ktoré uviedli, že sa chcú zúčastniť na vzdelávaní a odbornej príprave, ale nemôžu kvôli rodinným povinnostiam, najmenej o 20 % vyšší ako podiel mužov, ktorí uviedli túto prekážku.

Nedávna správa OECD ukazuje, že podľa určitých predpokladov zablokovanie ekonomických aktivít spôsobené pandémiou COVID-19 znížilo účasť pracovníkov na neformálnom vzdelávaní v priemere o 18 % a na neformálnom vzdelávaní o 25 % (OECD, 2021).

Vidíme, že v porovnaní s rovnakým štvrťrokom v roku 2019 sa počet dospelých, ktorí uvádzajú, že sa zúčastnili na formálnom a/alebo neformálnom vzdelávaní a odbornej príprave v mesiaci pred prieskumom, v druhom štvrťroku 2020 výrazne znížil. Je to evidentné najmä v Rakúsku, Českej republike, Dánsku, Estónsku, Francúzsku, Lotyšsku, Poľsku, Slovenskej republike, Slovinsku a Švajčiarsku, kde sa počet dospelých, ktorí sa zúčastnili na formálnom a/alebo neformálnom vzdelávaní a odbornej príprave, znížil medzi druhým štvrťrokom 2019 a druhým štvrťrokom 2020 (t. j. počas vrcholu prvej vlny COVID-19 v Európe) o 30 % a viac pri ženách aj mužoch.

Prudký pokles účasti zaznamenaný medzi druhým štvrťrokom 2019 a druhým štvrťrokom 2020 je s najväčšou pravdepodobnosťou dôsledkom rozsiahlych obmedzení vyplývajúcich z lockdownov zavedených počas prvej vlny pandémie. Počas tohto obdobia potrebovali poskytovatelia neformálneho vzdelávania určitý čas, aby sa prispôsobili poskytovaniu kurzov výlučne online.

Väčšina realizovaného vzdelávania a odbornej prípravy dospelých spočíva v neformálnom vzdelávaní a príprave, ktoré sa zvyčajne organizujú mimo formálnych inštitúcií, ako sú jednotlivé stupne škôl a univerzity. V priemere sa v roku 2016 v krajinách OECD zúčastnilo na aktivitách neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy 44 % dospelých vo veku 25 – 64 rokov. Približne polovica z nich (51 %) navštevovala programy neformálneho vzdelávania v oblasti podnikania, administratívy a práva (18 %), zdravia a pohody (14 %), alebo služieb (19 %).

Hoci miera účasti na neformálnom vzdelávaní sa podľa pohlavia príliš nelíši (45 % žien a 44 % mužov), muži a ženy sa obvykle venujú odlišným oblastiam odbornej prípravy. Údaje ukazujú, že v porovnaní so ženami je u mužov pravdepodobnejšie, že sa zúčastnia vzdelávacích iniciatív v oblasti informačných a komunikačných technológií (7 % žien a 10 % mužov), techniky, výroby a stavebníctva (3 % resp. 13 %) a služieb (15 % resp. 23 %).

Na druhej strane sa ženy v porovnaní s mužmi častejšie zúčastňujú na iniciatívach neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti vzdelávania (4 % u mužov a 10 % u žien), umenia a humanitných vied (7 % a 11 %) a zdravia a sociálnej starostlivosti (9 % a 19 %).

A nakoniec, muži a ženy sa s rovnakou pravdepodobnosťou zúčastňujú na programoch neformálneho vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti spoločenských vied, žurnalistiky a informácií (3 % resp. 4 %) a obchodu, administratívy a práva (18 % mužov aj žien).

Login (14)

Aby ste mohli pridať komentár, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Chcete iný jazyk?

Tento dokument je k dispozícii aj v iných jazykoch. Vyberte si nižšie.
Switch Language

Want to write a blog post ?

Don't hesitate to do so! Click the link below and start posting a new article!

Posledná diskusia

Diskusia EPALE: Budovanie inkluzívnej jazykovej rozmanitosti v Európe

Učenie sa jazykov je kľúčom nielen k sociálnemu začleneniu, mobilite pracovnej sily, ale tiež prispieva k súdržnej a kultúrne bohatej Európe. Zúčastnite sa našej ďalšej diskusie a prediskutujte úlohu jazykového vzdelávania v dnešnej Európe!

Viac

Online diskusia EPALE: Digitálne zručnosti ako cesta k vzdelávacím príležitostiam

V rámci aktuálnej témy v mesiacoch apríl - jún 2020  - Digitálne zručnosti ako cesta k vzdelávacím príležitostiam - organizuje EPALE online diskusiu.  

Viac

EPALE diskusia: ako prispieť k environmentálnemu povedomiu v oblasti vzdelávania dospelých.

V naväznosti na hlavnú EPALE tému v tomto období, ktorou je Environmentálne povedomie a ochrana životného prostredia , platforma EPALE organizuje  písanú diskusiu o tom, ako prispieť k environmenálnemu povedomiu vo vzdelávaní dospelých. Živá diskusia sa uskutoční na tejto webovej stránke 18 marca 2020 v čas od 10:00 - 16:00 hod. 

Viac