chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE

Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe

 
 

Blog

Vytváranie kontextov vzdelávania vo väzeniach – potrebujeme európsku štandardizáciu?

16/02/2016
od Katarina DUBCOVA
Jazyk: SK
Document available also in: EN PL

Právo na vzdelanie pre všetkých ustanovuje množstvo európskych i medzinárodných dohovorov. V Európe zakladá právo väzňov na prístup k vzdelávaniu a na účasť vo vzdelávaní počas ich väzby množstvo politických dokumentov ako napríklad Európske väzenské pravidlá (aktualizované v roku 2006) a dokument Rady Európy Vzdelávanie vo väzení (1990).

V roku 2010 Európska komisia zorganizovala konferenciu zameranú na väzenské vzdelávanie s názvom Cesty k začleneniu – posilnenie európskej spolupráce vo väzenskom vzdelávaní a príprave. Vďaka konferencii bolo započaté komplexné prehodnotenie väzenského vzdelávania, v ktorom sa uznáva väčšie porozumenie zákonných a vzdelávacích práv väzňov v Európe a to, že čoraz viac krajín uznalo potrebu riešiť problémy vo väzenskom vzdelávaní prostredníctvom európskej spolupráce (Hawley, 2011). Alan Smith, bývalý riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru (DGEAC), však stále poznamenáva, že „...napriek právu na vzdelávanie, ktoré je zakotvené v medzinárodných dohodách, je poskytovanie vzdelávania v európskych krajinách a medzi jednotlivými krajinami veľmi nerovnomerné“ (2012).

Tento problém umocňuje fakt, že situácia je ešte nejasnejšia, keď sa pozrieme na odborníkov poskytujúcich toto vzdelávanie. A čo tí, ktorí sa zaoberajú neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa, ako zamestnanci väzníc bez pedagogického vzdelania? Uhádnete, koho máme na mysli?

Európske väzenské pravidlá uvádzajú, že „väzenskí zamestnanci vykonávajú dôležitú verejnú službu a ich prijatie do zamestnania, príprava a podmienky práce im musia umožniť udržiavať normy pri starostlivosti o väzňov“ a „povinnosti zamestnancov prekračujú povinnosti požadované od bežných strážcov a zohľadňujú potrebu uľahčiť opätovné začlenenie väzňov do spoločnosti po odslúžení trestu prostredníctvom programu pozitívnej starostlivosti a podpory.“

Keď však v rýchlosti preskúmame, ako sa tento sektor rozvíjal, môžeme ľahko vidieť, že od roku 1998 do roku 2011 a roku 2014 sa veci nehýbu veľmi pozitívnym smerom: „Nebezpečné väzenské podmienky sú zločinom, sú zlé pre väzňov ako aj pre pracovníkov, naopak neuspokojivé pracovné podmienky znížia aktívnu pomoc pri náprave a vážne obmedzia rolový model, ktorý väzenskí zamestnanci predstavujú pre väzňov – dozorcovia majú na starosti bezpečnosť, no tiež nápravu väzňov. Zlé pracovné podmienky, nízky plat, nízky status alebo aj pocit „nemohúcnosti“ majú negatívny vplyv na kvalitu väzenských podmienok“ (správa Európskeho parlamentu, 1998).

„Je dobre známe, že mnohé väznice v Európe čelia veľkým spoločným problémom ako napr. naplnené kapacity, čo je zdrojom mnohých problémov najmä z dôvodu nadmerného využívaniu trestu odňatia slobody, ďalej nedostatok personálu, zlé väzenské podmienky, pričom prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti je najvážnejším problémom, vysoké pracovné vyťaženie a nevhodné alebo nedostatočné zaškolenie zamestnancov najmä v súvislosti s čoraz rozmanitejším a zložitejším obyvateľstvom väzníc. Toto má značné dôsledky pre väzňov a zamestnancov a v konečnom dôsledku aj pre verejnú bezpečnosť a vďaka tomu je väzenstvo asi jednou z najzložitejších no podceňovaných verejných služieb.“ (Zelená kniha EK Posilnenie vzájomnej dôvery v európskom justičnom priestore – zelená kniha o uplatňovaní trestnoprávnych predpisov EÚ v oblasti pozbavenia osobnej slobody (COM(2011)327/3)).

Vzhľadom na toto všetko, veríme, že je dôležité vytvoriť súbor európskych noriem pre všetkých väzenských zamestnancov, ktorí tým či oným spôsobom vytvárajú vzdelávací kontext vo väzení. A najrelevantnejším, no prehliadaným, je dozorca.

Človeka by zvádzalo pozrieť sa na všetky dostupné projekty a zdroje a prišiel by k záveru, že došlo k značnému pokroku. No čo sa stane, ak ideme v prieskume do hĺbky?

V roku 2010 sme mali prvý katalóg projektov zaoberajúcich sa väzenským vzdelávaním vo všeobecnosti, a to pri príležitosti konania konferencie Cesty k začleneniu. Tento katalóg obsahoval 113 projektov (95 pod programom Grundtvig, 16 Leonardo, 2 sprievodné opatrenia a jednotné akcie). Pri vyhľadávaní slova „dozorca“ sa vám v katalógu objaví 14 výsledkov, no všetky sa odvolávajú na tie isté 3 projekty, kde sú dozorcovia sekundárnou cieľovou skupinou: metódy drámy vo väzení, odborný výcvik na stravovacie služby a príprava na presídlenie. Ani jeden sa nezameriaval na dozorcov ako na hlavnú cieľovú skupinu a ani jeden ich nepovažoval za nositeľov učenia / vzdelávania.

V „Analýze výskumu väzenského vzdelávania“ z roku 2011 sme zistili, že „Druhý je dozorca, ktorý je mimoriadne dôležitý pre motiváciu a podporu väzňov v tom, aby využili príležitosti na vzdelávanie. Okrem toho hrajú riaditeľ a vyššie vedenie väzenia rovnako zásadnú úlohu pri podpore väzenského vzdelávania a formovaní pozitívneho vzdelávacieho prostredia, v ktorom sa dá rozvíjať.“ U všetkých projektov uvedených vo výskume sú cieľovou skupinou väzenskí pedagógovia a nie dozorcovia. Jedným zo záverov výskumu je: „Zdá sa, že je potrebné realizovať úvodný a nepretržitý výcvik väzenských učiteľov a väzenských školiteľov ako aj dozorcov a vedenia. Výcvik, zameraný nie len na najvhodnejšie metódy a prístupy, ktoré sú najvhodnejšie pre väzňov, no tiež na krátkodobé a dlhodobé ciele poskytovania vzdelávania. Toto by mohlo byť založené na prieskume rôznych úloh a funkcií učiteľov, školiteľov, úradníkov, atď., aby sa všetkým zainteresovaným poskytol najúčinnejší a najvhodnejší výcvik.“

Mapovanie väzenského vzdelávania v Európe z roku 2012 sa zameriava len na väzenských zamestnancov pracujúcich priamo v oblasti vzdelávania a vzdelávacích aktivít: učitelia, vzdelávatelia, sociálni pracovníci, manažéri, poradcovia a psychológovia a prehliada zásadnú úlohu dozorcov.

Posledná správa o väzenskom vzdelávaní a európskych investíciách je z mája 2013 VÄZENSKÉ VZDELÁVANIE A PRÍPRAVA V EURÓPE. Jej záver, čo sa týka európskych projektov v tejto oblasti, znie: „.... riešili sa rozmanité témy, pričom najčastejšími boli „prechod a opätovné začlenenie“, ďalej „základné vzdelávanie dospelých“, „väzenie ako pozitívne prostredie pre vzdelávanie sa“ a „umenie a kultúrna tvorivosť“. Väčšina projektov sa zameriavala na všetky typy väzňov a nie na konkrétne podskupiny. Mnohé projekty sa tiež zameriavali na zamestnancov podporujúcich (bývalých) väzňov, napr. na väzenských pedagógov a väzenských dozorcov.“

Ak prehľadáte databázu ADAM pomocou kľúčového slova „väznica“, objaví sa 12 projektov registrovaných od roku 2007 do roku 2012. Šesť z nich malo za cieľovú skupinu väzenský personál (nešpecifický) a ani jeden z nich sa nezameriaval na väzenských dozorcov.

Ak robíme rovnaký prieskum na novej Platforme DG EAC pre šírenie výsledkov projektov financovaných z programu Erasmus+ a Kratívna Európa, ako aj projektov financovaných v rámci programov Kultúra, Celoživotné vzdelávanie a Mládež v akcii (predtým dostupných v databázach EVE, EST a ADAM), nájdeme 38 takýchto projektov (niektoré sa prelínajú). Jeden sa zameriava na vzťah medzi dozorcami a pedagógmi a uznáva dôležitosť väzenského personálu vo vzdelávaní a druhý zahŕňa väzenských pracovníkov, ktorí podstupujú zložitý výcvik na riadenie vzdelávania páchateľov menších priestupkov.

K akému záveru môžeme prísť z tohto krátkeho úvodného argumentu pre profesionalizáciu zamestnancov vo vzdelávaní? Že je tu priestor pre rast, ľudia sú ochotní a schopní na tom pracovať a program E+ je pripravený podporiť nás finančne. Chopí sa niekto tejto výzvy:?

Share on Facebook Share on Twitter Epale SoundCloud Share on LinkedIn
Refresh comments Enable auto refresh

Zobrazuje sa 1 - 2 z(o) 2
  • Obrázok používateľa Anna Mackiewicz
    Idea uczenia się przez całe życie staje się kluczowym zagadnieniem w dobie wiedzy i kształtowania się społeczeństwa informacyjnego. Doskonalenie kompetencji nabywanie nowych umiejętności jest warunkiem koniecznym, by nadążyć za tempem nieustannie zachodzących zmian, zrozumieć otaczający świat i radzić sobie w przekształcającej się rzeczywistości. Dlatego też jestem zdania że należy dążyć do osiągnięcia standardów europejskich dla wszystkich profesjonalistów związanych z więziennictwem.
  • Obrázok používateľa Patrycja SOKOŁOWSKA
    Uważam,że polskie społeczeństwo nie jest jeszcze gotowe na podjęcie edukacji więźniów. Nasze myślenie na temat osób przebywających w zakładach karnych jest w dalszym ciągu stereotypowe. Sądzimy,że to osoby pozbawione perspektyw na przyszłość, a pobyt w zakładzie karnym ma być dla nich bolesną karą. Często zapominamy,że te osoby opuszczą mury więzienia i będą musieli powrócić do życia w społeczeństwie. Myślę,że należy dużo czasu poświęcić na przełamywanie stereotypów, a wtedy znajdzie się więcej chętnych osób do prowadzenia edukacji w więzieniach. Uważam,że powinniśmy dążyć do osiągnięcia standardów europejskich, co na pewno nie będzie łatwym zadaniem. Niestety, ale sądzę, że mam za mało doświadczenia, aby podjąć to wyzwanie.