chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE

Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe

 
 

Blog

„ESENCIA“ NEFORMÁLNEHO VZDELÁVANIA

16/08/2019
by Erika Novotná
Jazyk: SK

     Neformálne vzdelávanie je komplexný a široký pojem. Myslím, že by sme ho spokojne mohli považovať za dynamickú premennú, ktorú asi ani nie je možné jednoznačne a fixne zadefinovať. V čom však tkvie jeho podstata? Nie je jednoduché pomenovať podstatné rozdiely medzi vzdelávaním vo všeobecnosti (formálnym) a neformálnym vzdelávaním. Inými slovami, podľa čoho vieme usúdiť čo je a čo nie je neformálne vzdelávanie?

     Neformálne učenie je zámerné, no zároveň dobrovoľné učenie, ktoré prebieha v rozmanitých prostrediach a situáciách, v ktorých vyučovanie, vzdelávanie a učenie nemusia byť nutne jedinou či hlavnou oblasťou činnosti. Tieto prostredia či situácie môžu byť dočasné alebo sa môžu striedať a príslušné činnosti či kurzy môžu viesť profesionálni facilitátori učenia (napr. pracovníci s mládežou), ale aj dobrovoľníci (napr. mládežnícki vedúci alebo mladí vedúci). Aktivity a kurzy sú naplánované, ale zriedkakedy štruktúrované ako tradičné vyučovacie hodiny alebo predmety (Chrisholm 2005).

     Aké princípy (znaky, prvky) by neformálne vzdelávanie malo mať, respektíve spĺňať?

Dobrovoľnosť v zmysle slobodného rozhodnutia účastníka na neformálnom vzdelávaní. Projektová logika neformálneho vzdelávania znamená, že stanovený zámer a ciele vzdelávania sú adekvátne potrebám účastníkov a prispôsobené ich možnostiam a schopnostiam. Vedomé a holistické učenie je dôležité preto, aby si účastníci uvedomovali čo a akým spôsobom sa učia. Neodmysliteľnou súčasťou je aj emocionálna stránka učenia a uvedomovanie si toho, čo prežívame vnútorne. Pozorovateľným prejavom partnerského vzťahu medzi účastníkmi a organizátormi je, že ten , kto neformálne vzdelávanie vedie je v úlohe sprievodu a vyjadruje účastníkom neformálneho vzdelávania podporu a proces vzdelávania flexibilne prispôsobujú ich potrebám. Oceňovanie chýb znamená, že chyby sú považované za prirodzenú súčasť učenia sa a za prostriedok progresu rozvoja osobnostného potenciálu.  Úloha skupiny hraje v neformálnom vzdelávaní kľúčovú rolu. Jej dynamizácia (dynamika skupiny) determinuje napĺňanie cieľov vzdelávania a očakávaní účastníkov. Vzácnym prvkom neformálneho vzdelávania je vzájomné sociálne učenie sa a zdieľanie skúseností medzi účastníkmi navzájom. Zodpovednosť za výsledky vzdelávania leží na strane vedúcich aktivít aj účastníkov vzdelávania. Vďaka tomu, že si každý účastník môže sám určiť cieľ vzdelávania (čo sa chce naučiť), zodpovednosť za výsledky vzdelávania nesú obe strany (Pešek et al., 2019).

Existujú ešte ďalšie prvky, podľa ktorých je možné hodnotiť, či je možné konkrétne programy a aktivity považovať za neformálne vzdelávanie alebo nie. Tieto prvky však sú skôr nadstavbou vyššie uvedených princípov. Medzi tieto prvku možno zahrnúť medzigeneračné učenie, variabilitu prostredia a flexibilitu procesu neformálneho vzdelávania, možnosť získania osvedčenia alebo certifikátu, či podporovaný spôsob interakcie v skupine. Faktom je, že oblasti na základe ktorých je možné popísať neformálne vzdelávanie, poprípade ho odlíšiť od formálneho vzdelávania alebo iných prístupov, sa stále vyvíjajú. Preto  vyššie uvedené znaky a princípy neformálneho vzdelávania nepovažujeme za definitívny a uzatvorený zoznam. Skôr naopak.  

Použitá literatúra:

CHRISHOLM, L., 2007. In: Konference neformálního vzdelávaní KONEV. Praha: Česká národní agentúra Mládež, Národní isntitút detí a mládeže MŠMT, 2007.

PEŠEK, T., ŠKRABSKÝ, T., NOVOSÁDOVÁ, M., DOČKALOVÁ, J., 2019. Šlabikár neformálneho vzdelávania v práci s mládežou. Bratislava: Youth Watch, 2019.ISBN 978-80-973031-1-2
Share on Facebook Share on Twitter Epale SoundCloud Share on LinkedIn