chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE

Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe

 
 

Blog

Budúcnosť, práca 4.0 a nové cieľové skupiny vzdelávania dospelých

17/11/2018
by Branislav Frk
Jazyk: SK

University of St. Gallen vydala v roku 2015 štúdiu s názvom Work 4.0 Megatrends, ktorá identifikuje 5 megatrendov v oblasti práca 4.0. Spolupráca s robotmi, automatmi, cloud a crowd–working, bigdata driven management a celý rad ďalších dopadov a výziev, je len základným odhadom rozsiahlych zmien, ktorým budeme čeliť. Inou pomerne alarmujúcou prognózou (C. B. Frey - M. Osborne, 2013), je odhad, že až 47% súčasných profesií bude v horizonte 5-10 rokov úplne nahradená automatizáciou. Výsledkom však nemusí byť nevyhnutne dystopická budúcnosť, pretože po úbytku profesií sa objavia nové doteraz neznáme pracovné pozície a pracovné miesta. Ako ukazuje štúdia Deloitte 2015, je to dokonca pravdepodobné.  Štúdia analyzovala dáta od roku 1871 a sledovala nárasty a poklesy pracovných miest v súvislosti s novou technológiou a výsledky štúdie ukazujú, že technológia naopak vytvára viac pracovných miest a bude to platiť aj o práci 4.0. Výskumníci sa domnievajú, že automatizácia historicky odstraňuje hlavne ťažkú, namáhavú, manuálnu  a nebezpečnú prácu a ovplyvňuje rozvoj práce, ktorá je viazaná na osobný ľudský prístup.  Bez ohľadu na požiadavku 100% presnosti prognóz, však musíme uznať, že potreba reagovať na tieto trendy rozsiahlymi inováciami v terciárnom vzdelávaní je viac ako nutná. Je potrebné však zdôrazniť, že opäť sa do univerzitného diskurzu vracia téma, že univerzitné prostredie má študentov viesť k otvorenému a kritickému  mysleniu, formovať ho osobnostne a nielen ich pripravovať na profesionálnu dráhu. 

            Výsledkom týchto dynamických zmien na trhu práce a pravdepodobne aj v zmenách v životnom štýle ľudí, bude pravdepodobne aj rozšírenie tradičných cieľových skupín terciárneho vzdelávania. Pre potreby prognózy môžeme identifikovať niekoľko zaujímavých a rozhodne netradičných cieľových skupín terciárneho vzdelávania v blízkej budúcnosti.

Tradiční študujúci 

Bežní, regulérni študenti, ktorí nasledujú tradičnú vzdelávaciu dráhu vo formaálnom vzdelávaní, takisto prechádzajú búrlivým vývojom, pričom diskurz o generáciach Y, Z vrcholí, v praxi sa stretávame s pomerne rozpačitými riešeniami. Trend reklamy, marketingu a vytvárania „hype“ v terciárnom vzdelávaní, je pravdepodobne jeden z pokusov o business so vzdelávaním, bez udržateľného efektu. Riešenie krízy univerzitného vzdelávania marketingom, bez inštitucionálných zmien, krízu naopak ešte zhoršuje, Jedným z nezvládnutých problémov je potreba individualizovať a personalizovať vzdelávací obsah, čo je pri používaní tradičných formiem a metód terciárneho vzdelávania veľmi obtiažna organizačná, kurikulárna aj metodologická otázka. Virtualizovanie štúdia, jeho personalizácia a dostupnosť môže pomocť udržať tie skupiny študujúcich, ktorým vyhovuje zázemie univerzity, ale chvú mať vzdelávanie prispôsobené svojím potrebám a záujmom. Táto charakteristika je v mnohých životných situáciách typická pre majoritu generácie Y, pravdepodobne by to vyhovovalo aj vo vzdelávaní.

Celoživotné vzdelávanie

            Staro-nová cieľová skupina sa krátkodobom horizonte môže stať jednou z hlavných cieľových skupín terciárneho vzdelávania. Prispeje tomu popularita a dostupnosť univerzitného vzdelávania vo forme MOOCs a takisto silnejúca potreba celoživotne udržiavať a zvyšovať úroveň poznania, ktorá je kľúčom vo vedomostnej spoločnosti. Súčasné pokusy s certifikáciou tákehoto vzdelávania sú povzbudzujúce (coursera, udemy, udacity atď.), je možné hodnotiť a verifikovať študijné výsledky veľmi precízne. Pre andragogiku sa tu núka veľmi zaujímavý priestor, kde sa terciárne vzdelávanie začína výrazne orientuje na vzdelávanie dospelých.

Knowledge workeri/ digitálni nomádi

            Knowledge workeri od roku 1957, keď ako prvý takto označil Peter Drucker skupinu profesií, ktoré sú založené na práci s informáciami a poslaním, prešli zaujímavým vývojom akcelerovaným počítačmi a internetom. Dnes v informačnej spoločnosti sa potreba knowledge workingu začína objavovať prakticky vo všetkých oblastiach práce. Od data driven manžmentu až po výroby a služby, je knowledge manažment základom pracovných aktivít. Knowledge workeri ako cieľová skupina terciárneho vzdelávania predstavuje skupinu, ktorá potrebuje a vyhľadáva znalostné výstupy, ktoré univerzitné prostredie generuje svojím výskumom a vedeckou činnosťou. Ostatne vidíme to pomerne bežne aj dnes, kde mnoho vedeckej práce je podporované súkromným sektorom. Toto nastavenie, ale robí z knowledge workerov mimoriadne náročnú skupinu na kvalitu poznania, ale na druhej strane je to skupiny z ekonomického pohľadu pre terciárne vzdelávanie veľmi bonitná cieľová skupina.

Cisco’s 2014 Connected World Technology Report predpokladá, že pre tieto profesie je kľúčové byť v kontakte s vedeckým svetom a terciárnym vzdelávaním.

Bigdata profesie

            Poznanie a informácie, ktorými disponujú univerzite, v podobe vedeckých dát, informácií, poznania, vrátane big data celého procesu vzdelávania budú cenné pre data orientované profesie, v súčasnosti označované ako „bigdata jobs“. Ak sa dá táto skupina profesionálov označiť ako cieľová skupina terciárneho vzdelávania, bude to skupina, ktorej vzťah k štúdiu bude značne odlišný. Data readers budú „celoživotnými“ študujúcimi a  kooperujúcou  skupinou, ktorá vlastné knowhow použije na dáta univerzít a profit bude pre obe strany zaujímavý. Príkladom ako môže vyzerať interakcia s touto cieľovou skupinou môže byť Interface University, ktorá je bližšie popísaná nižšie. 

Globálna populácia

            Netradičnou cieľovou skupinou terciárneho vzdelávania bude obyvateľstvo z rozvojových krajín, pretože rastúcou dostupnosťou internetu bude dostupnejšie aj virtualizované vzdelávanie. Záujem gigantov IT sveta, spoločností Facebook a Google o pokrytie internetom je pochopiteľne komerčne orientovanou aktivitou, núka ale príležitosť ako prekonať infraštruktúrnu zaostalosť tretieho sveta. Dostupnosť internetu prinesie aj možnosť online vzdelávania sa na rôznych úrovniach. Relatívne lacný spôsob kvalitného vzdelávania a online certifikácie (napr. MOOCs), môže v masovom meradle byť impulzom na rozvoj globálneho otvoreného vzdelávania a priniesť tak pre terciárne vzdelávanie milióny študujúcich. Anya Kamenetz (2013) zdôrazňuje, že tento trend je viditeľný už v súčasnosti napr. Na projekte Coursera.org, kde takmer polovica študujúcich je z rozvíjajúcich sa krajín. 

Z týchto prognóz vyplýva, že výraznými trendami v terciárnom vzdelávaní, budú: individualizácia, personalizácia, nové organizačné formy, certifikácia, nové formy vzdelávacieho obsahu. Riešením môže byť využívanie virtuality, otvorených vzdelávacích zdrojov (OER) a inovatívny design terciárneho vzdelávania (špekulatívny design).

Share on Facebook Share on Twitter Epale SoundCloud Share on LinkedIn