chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE

Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe

 
 

Blog

Beyond Commitments 2019 - správa o implementácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja v oblasti vzdelávania

25/07/2019
od Peter Maľa
Jazyk: SK

Beyond Commitments 2019 je publikácia zostavená pri príležitosti Politického fóra na vysokej úrovni pre trvalo udržateľný rozvoj 2019, ktorú pripravil tím Globálnej monitorovacej správy o vzdelávaní pod záštitou Riadiaceho výboru SDG-Education 2030. Jej cieľom je predstaviť, ako krajiny implementujú Ciele trvalo udržateľného rozvoja v oblasti vzdelávania (SDG 4).

Na 70. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v septembri 2015 členské štáty prijali Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. Jadrom programu je 17 Cieľov trvalo udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals - SDG), vrátane Cieľov trvalo udržateľného rozvoja v oblasti vzdelávania (SDG 4). Zámerom SDG 4 je podporovať učenie, ktoré ovplyvňuje jednotlivcov k vytvoreniu spravodlivejšej, inkluzívnejšej a trvalo udržateľnej spoločnosti.

V novembri 2015 prijala globálna vzdelávacia komunita Rámec pre vzdelávanie 2030, ktorý načrtáva implementačné stratégie v tejto oblasti a jeho účelom je pokročiť smerom k dosiahnutiu Cieľov trvalo udržateľného rozvoja v oblasti vzdelávania (SDG 4).

 

SDG 4 - ciele v oblasti vzdelávania:

Cieľ 4: Zabezpečiť inkluzívne, spravodlivé a kvalitné vzdelávanie a podporovať príležitosti celoživotného vzdelávania pre všetkých.

Čiastkový cieľ 4.1: Do roku 2030 zabezpečiť, aby všetky dievčatá a chlapci dokončili slobodné, spravodlivé a kvalitné základné a stredoškolské vzdelávanie s relevantným a efektívnym výsledkom tohto vzdelávania.

Čiastkový cieľ 4.2: Do roku 2030 zabezpečiť, aby všetky dievčatá a chlapci mali zabezpečený vývoj a  starostlivosť v ranom detstve a prístup k predškolskému vzdelávaniu, ktoré ich pripravení na základné vzdelávanie.

Čiastkový cieľ 4.3: Do roku 2030 zabezpečiť všetkým ženám a mužom rovnaký prístup k cenovo dostupnému a kvalitnému technickému, odbornému a terciárnemu vzdelávaniu vrátane vzdelávania na univerzitách.

Čiastkový cieľ 4.4: Do roku 2030 podstatne zvýšiť počet mladých ľudí a dospelých, ktorí majú príslušné zručnosti, vrátane technických a odborných zručností, pre zamestnanosť, dôstojné pracovné miesta a podnikanie.

Čiastkový cieľ 4.5: Do roku 2030 odstrániť rodové rozdiely vo vzdelávaní a zabezpečiť rovnaký prístup zraniteľných osôb, vrátane osôb so zdravotným znevýhodnením, pôvodného obyvateľstva a detí v zraniteľných situáciách k všetkým stupňom vzdelávania a odbornej prípravy.

Čiastkový cieľ 4.6: Do roku 2030 zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia a podstatná časť dospelých mužov aj žien, vedeli čítať, písať a počítať.

Čiastkový cieľ 4.7: Do roku 2030 zabezpečiť, aby všetci vzdelávajúci sa nadobudli vedomosti a zručnosti potrebné na podporu trvalo udržateľného rozvoja, okrem iného aj prostredníctvom vzdelávania v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a trvalo udržateľného životného štýlu, ľudských práv, rodovej rovnosti, podpory kultúry mieru a nenásilia, globálneho občianstva a ocenenia kultúrnej rozmanitosti a prínosu kultúry k trvalo udržateľnému rozvoju.

Čiastková cieľ 4.a: Vybudovať a modernizovať vzdelávacie zariadenia, s prístupom citlivým voči dieťaťu, jeho prípadnému zdravotnému znevýhodneniu a jeho rodu, a poskytnúť bezpečné, nenásilné, inkluzívne a efektívne vzdelávacie prostredie pre všetkých.

Čiastkový cieľ 4.b: Do roku 2020 celosvetovo podstatne rozšíriť počet štipendií, ktoré majú k dispozícii rozvojové krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, malé ostrovné rozvojové krajiny a africké krajiny, na zápis do vysokoškolského vzdelávania, vrátane odbornej prípravy a informačných a komunikačných technológií, technických, inžinierskych a vedeckých programov, vo vyspelých krajinách a iných rozvojových krajinách.

Čiastkový cieľ 4.c: Do roku 2030 výrazne zvýšiť ponuku kvalifikovaných učiteľov, a to aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce v oblasti odbornej prípravy učiteľov v rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách a malých ostrovných rozvojových štátoch.

Publikácia uvádza, že aby krajiny zvýšili svoje šance na dosiahnutie SDG 4, musia sa zamerať na pokrok v nasledujúcich šiestich oblastiach, (jednotlivé oblasti tvoria samostatné kapitoly publikácie):

  • spravodlivosť a inklúzia,
  • kvalita vzdelávania,
  • trvalo udržateľný rozvoj,
  • celoživotné učenie,
  • medzisektorová spolupráca,
  • regionálna a globálna spolupráca.

Publikácia vo svojej úvodnej kapitole spomína aj Slovensko: "Vzdelávanie je v mnohých krajinách vyhlásené za ústrednú prioritu, pričom niektoré krajiny, napríklad Slovensko a Vietnam, označujú vzdelávanie za najvyššiu prioritu rozvoja." (s. 9)

Ďalej sa Slovensko uvádza v kapitole venovanej spravodlivosti a inklúzii vo vzdelávaní. Mnoho krajín vníma inklúziu skôr ako problém týkajúci sa jednej alebo viacerých skupín a nie ako prístup ku kvalitnému vzdelávaniu. Zisťovanie prebehlo v 72 štátoch sveta. “Inkluzívne vzdelávanie uviedlo 20% štátov a až 37% štátov uvádza, že inklúzia sa dotýka jednej skupiny, väčšinou sú to deti, mládež a dospelí so zdravotným znevýhodnením. Ďalšími uvedenými skupinami boli utečenci (Džibutsko), prisťahovalci (Island), kočovníci (Keňa), dievčatá (Mali) a Rómovia (Slovensko)." (s. 15)

Poslednýkrát sa Slovensko uvádza v kapitole venovanej trvalo udržateľnému rozvoju. "Mnoho krajín je zapojených do kurikulárnych reforiem týkajúcich sa otázok súvisiacich s SDG 4. Priamy vplyv SDG 4 sa objavuje v 26% krajín, ktoré upravili učebné osnovy v konkrétnych oblastiach, často vo vzťahu k cieľu 4.7 (vzdelávanie pre trvalo udržateľný rozvoj a globálne občianstvo). V niektorých krajinách boli ciele viacnásobné. Slovensko napríklad zvažuje širokú škálu intervencií od podpory čitateľskej gramotnosti až po podporu zdravého životného štýlu a predchádzania rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu, extrémizmu a iným formám neznášanlivosti." (s. 29)

/sk/file/369008engjpg369008eng.jpg

 

Kapitola venovaná celoživotnému učeniu uvádza 3 kľúčové odporúčania (s. 34):

  1. Všetky krajiny musia zadefinovať svoju odpoveď na záväzok, ktorý prijali v rámci SDG 4, že poskytnú príležitosti na celoživotné vzdelávanie pre všetkých.
  2. Na prepojenie príležitostí formálneho a neformálneho vzdelávania je potrebný nepretržitý prístup.
  3. Krajiny musia riešiť výzvu, že vzdelaní ľudia budú mať viac možností na ďalšie vzdelávanie.

Zameranie politík v oblasti celoživotného vzdelávania sa v jednotlivých krajinách značne líši. Cieľom bolo zistiť, aké kľúčové politiky alebo programy celoživotného vzdelávania krajiny implementujú (s. 35):

  • 19% - všeobecné reformy vzdelávania dospelých,
  • 17% - získavanie technických a odborných kvalifikácií,
  • 12% - profesijný rozvoj učiteľov a školských úradníkov,
  • 10% - rozvoj gramotnosti u dospelých,
  • 10% - neformálne vzdelávanie,
  • 7% - programy druhej šance,
  • 11% - ostané,
  • 14% - žiadne.

Publikácia v oblasti celoživotného učenia uvádza aj príklady politík a postupov z vybraných krajín.

Stratégia celoživotného vzdelávania a predvídanie potrieb v oblasti zručností v Estónsku (s. 36):

  • Estónska stratégia celoživotného vzdelávania na roky 2014-2020 pokrýva všetky oblasti vzdelávania s piatimi strategickými cieľmi: Zmeniť prístup k vzdelávaniu, rozvíjať kvalifikovaných a motivovaných učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl, zlepšiť pripravenosť pre trh práce, zaviesť zameranie na digitálne zručnosti a zlepšiť rovnosť príležitostí.
  • Kľúčovými ukazovateľmi sú miera účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní, podiel dospelých iba so všeobecným vzdelaním, podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, podielu obyvateľstva s najvyššou úrovňou v PISA, miera zamestnanosti nedávnych absolventov, podiel dospelých s digitálnymi kompetenciami a pomer platu učiteľa k platu pracovníka na plný úväzok s vysokoškolským vzdelaním.


Uznávanie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia v Arménsku (s. 36):

  • Arménska vláda v roku 2016 revidovala a aktualizovala národný kvalifikačný rámec v súlade s Európskym kvalifikačným rámcom s ôsmimi úrovňami založenými na znalostiach, zručnostiach a kompetenciách.
  • Ministerstvo školstva a vedy vypracovalo postup na sledovanie príležitostí na odbornú prípravu prostredníctvom elektronického národného registra.
  • Národný vzdelávací fond organizuje a implementuje politiku učenia a vzdelávania dospelých vrátane koordinácie, prevádzky, organizácie a podpory neformálneho a informálneho vzdelávania. Bude tiež dohliadať na potvrdzovanie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, pričom bude vychádzať z medzinárodných odborných expertíz.


Zlepšenie technického a odborného vzdelávania v Jordánsku (s. 37):

  • Jordánske ministerstvo školstva sa snaží zlepšiť vnímanie odborného vzdelávania medzi študentmi a rodičmi, rozvíjať viac špecializácií a spolupracovať so súkromným sektorom.
  • V rámci Národného plánu rozvoja ľudských zdrojov na roky 2016-2020 ministerstvo a Národná rada pre technické a odborné vzdelávanie uskutočnia prieskum s cieľom posúdiť potreby trhu práce a identifikovať nové spôsoby odbornej prípravy.
  • Ministerstvo zavedie stimuly a bonusy pre administrátorov vzdelávania a obnoví systém kvót, ktoré budú kompenzovať nebezpečné podmienky, čím sa vytvorí stimul pre vzdelávateľov.

Zlepšenie technického a odborného vysokoškolského vzdelávania v Senegale (s. 37):

  • Zákon o odbornom vzdelávaní z roku 2015 urobil z odbornej prípravy a kvalifikovaných ľudských zdrojoch politickú prioritu. Percento dievčat v oblasti technického a odborného vzdelávania sa v roku 2017 zvýšilo na 52%. Nárast sa pripisuje opatreniam vrátane primeraných toaliet vo vzdelávacích inštitúciách, štipendií a regulácií cien na podporu účasti žien na vzdelávaní.
  • V oblasti vysokoškolského vzdelávania sa zlepšuje prístup, kvalita a rozmanitosť zakladaním nových univerzít a inštitúcií odbornej prípravy, zlepšením ponúk odbornej prípravy, využívaním IKT vo výučbe a zlepšením zabezpečenia kvality vzdelávania.


Záväzok k trvalo udržateľnému rozvoju prostredníctvom vzdelávania v Montreale, Kanada (s. 38):

  • Montreal kladie vzdelávanie, zdieľanie informácií a osvedčených postupov do popredia väčšiny svojich stratégií.
  • Mesto uznáva potrebu silných komunitných vzdelávacích inštitúcií a účinných mechanizmov na zabezpečenie sociálneho, environmentálneho a hospodárskeho pokroku a na podporu ekologického prístupu.
  • Montrealská charta práv a zodpovedností obsahuje záväzky poskytovať dôveryhodné informácie všetkým, bojovať proti diskriminácii a chudobe, podporovať kultúru, šíriť vedomosti a zabezpečovať fyzické, duševné a duchovné zdravie komunity.
  • V rámci akčného plánu trvalo udržateľného rozvoja mesta na roky 2016 až 2020 je veľa programov a projektov týkajúcich vzdelávania o udržateľnosti:
    • Integrované susedstvo sa snaží zlepšiť udržateľnosť a odolnosť komunity v zraniteľných štvrtiach prostredníctvom budovania ich povedomia.
    • Montrealský kurz trvalo udržateľného rozvoja poskytuje terénne vzdelávanie a vytváranie sietí pre 20 malých a stredne veľkých podnikov, ktoré hľadajú udržateľné riešenia problémov v oblasti svojho rastu a marketingu.
  • Zvyšovanie informovanosti a zapojenie do spoločnosti v súvislosti so zmenou klímy a v otázkach odolnosti miest sú základnými kameňmi "Stratégie pre odolné mestá" (zlepšovanie schopnosti komunity vyrovnať sa s rýchlymi environmentálnymi, hospodárskymi a sociálnymi zmenami). Zahŕňa programy pre lídrov v oblasti boja proti zmene klímy, workshopy pre odolnosť komunity a podpory dobrovoľníckych organizácií, ktoré školia mládež a dospelých.


Trvalo udržateľný rozvoj ako hnacia sila celoživotného vzdelávania v Japonsku (s. 39):

  • Prostredníctvom zákona o environmentálnom vzdelávaní Japonsko podporuje spoluprácu medzi rôznymi vzdelávacími aktérmi pri uskutočňovaní vzdelávania v školách, domácnostiach, na pracoviskách a miestnych komunitách, ktoré je zamerané na problematiku životného prostredia, budovania mieru, ľudských práv, rodovú rovnosť, medzinárodné porozumenie a kultúrnu rozmanitosť.
  • V rámci plánovania si stanovuje kvantitatívne ciele a programy na podporu celoživotného vzdelávania v ére 100-ročnej dĺžky života.
  • Komunitné vzdelávacie centrá zohrávajú dôležitú úlohu nielen pri učení, ale aj ako miesta pre interakciu a formovanie miestnej komunity. Takmer 15 000 takýchto centier ponúka v rámci regionálnych možností kurzy v súlade s potrebami miestnych obyvateľov.

 

Share on Facebook Share on Twitter Epale SoundCloud Share on LinkedIn