chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE

Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe

 
 

Blog

Stať sa aktívnym občanom: Ako môžu byť naše modely vzdelávania dospelých viac inkluzívne?

27/03/2019
od Monika Drinkova
Jazyk: SK
Document available also in: EN FR HU HR PL DE CS EL FI ET LV

/sk/file/edumap-projectEduMAP project

Active citizenship

 

Prof Pirkko Pitkanen a Dr. Amalia Sabiescu sa delia o skúsennosť s projektom EduMAP a názor ako vzdelávanie dospelých môže pomôcť integrácii zraniteľných dospelých. 

 

Prevencia sociálneho vylúčenia prostriedkami vzdelávania dospelých

V rámci nedávnych politických a vedeckých diskusií je vzdelávanie dospelých vnímané ako kľúčový nástroj podpory aktívneho občianstva, rovnocenných príležitostí a sociálnej súdržnosti v Európe. V praxi má ale európsky systém vzdelávania dospelých problémy pri napĺňaní vzdelávacích  potrieb tých najzraniteľnejších ľudí, najmä osôb s nízkou úrovňou základnej alebo funkčnej gramotnosti alebo nedostatkom jazykových a kultúrnych schopností.

Aby mohli posilniť možnosti pre zraniteľných študujúcich aktívne sa zapojiť do politiky, spoločnosti a ekonomiky, musia účastníci vzdelávania vziať do úvahy svoj každodenný život a spôsoby komunikácie. Napríklad, vzrastajúca dostupnosť digitálnych médií a nástrojov komunikácie znamená množstvo nových možností ako ľudia môžu prakticky uplatňovať svoje občianstvo. Rastúca miera globalizácie tiež rozšírila okruh toho, čo môže občianstvo zahŕňať. Človek sa môže aktívne zapájať do rôznych národných a medzinárodných komunít prostredníctvom nových informačných a komunikačných technológií.

Dôsledkom je, že najmä medzi mladými ľuďmi občianstvo nesiaha len spoločenské, politické a ekonomické aktivity, ale zahŕňa aj menej konvenčné formy aktívnej participácie, ako sú virtuálne komunity, jednorazové politické témy a zodpovedná spotreba.

Byť aktívnym občanom

Otázka aktívneho občianstva je veľmi dôležitá pre legitimitu demokratického vládnutia. Je to preto, že táto legitimita závisí od miery „vlastníctva“ demokratických štruktúr a spôsobov jednotlivými ľuďmi.

V praxi sú však mladšie generácie pasívnejšie v miere politickej a sociálnej angažovanosti ako tie staršie, aspoň čo sa týka tradičných spôsobov participácie. Namiesto spoločenskej participácie danej zhora, tí, ktorí sa narodili v „informačnom veku" dávajú prednosť skupinám a virtuálnym komunitám, ktoré sú primárne organizované ako rovesnícke a vzájomné siete, kde sa jednotlivci a ich komunity môžu stať silami, ktoré hýbu svetom a sú motorom zmeny .

Úloha vzdelávania dospelých je aktuálne dôležitá pri prevencii politickej frustrácie, sociálnej izolácie a nezamestnanosti. Pokračujúci projekt Education as a Means to Active Participatory Citizenship - Vzdelávanie ako spôsob aktívneho participiálneho občianstva) skúma nové spôsoby, ako by európsky vzdelávací systém mohol lepšie reagovať na potreby vzdelávania zraniteľných skupín ľudí a umožnil im pravidelne dávať najavo svoje názory. Projekt sa zameriava na mladých ľudí vo veku 16 až 30 rokov. Hlavným cieľom je pomôcť európskym, národným a miestnym politikom, zodpovedným úradom a vzdelávateľom prispôsobiť vzdelávaciu politiku a prax na mieru potrebám mladých zraniteľných dospelých.

Mapovanie komunikačných prostredí zraniteľných mladých dospelých

Projekt EduMAP je založený na zistení, že všetci žijeme, sme v interakcii a komunikujeme v prepojených „komunikačných prostrediach", ktoré sú tvorené sociálnymi sieťami, kanálmi a podpornými nástrojmi a technológiami. Tieto komunikačné prostredia tvoria neviditeľné hranice okolo správ, ktoré dostávame a posielame, okolo ľudí, s ktorými komunikujeme a okolo vzdelávacích a profesijných príležitostí, ktoré máme k dispozícii.

EduMAP analyzuje komunikačné prostredie v oblasti vzdelávania dospelých a zraniteľných skupín, identifikuje zhody, nesúlady, a príležitosti pre zlepšenie interakcie medzi poskytovateľmi vzdelávania a zraniteľnými dospelými. Terénny prieskum projektu je zatiaľ v ranej fáze, ale prinášame niektoré predbežné zistenia z pilotnej štúdie, ktorá prebehla v Rumunsku, a ktorá mapovala spôsoby komunikácie a vzdelávacie potreby zraniteľnej rómskej mládeže v chudobnej štvrti Bukurešti:

  • Súkromie a jeho hranice sa rôznia a nie sú vždy založené na jednej osobe. Napríklad, je obvyklé zdieľanie telefónu medzi členmi rodiny a v niektorých prípadoch rodina dokonca zdieľa jeden účet na Facebooku.
  • Existujú jasné hranice, ale aj miesta prepojenia medzi sociálnymi sieťami, ku ktorým sa ľudia pripájajú z formálnych a neformálnych dôvodov. Napríklad, použitie sociálnych médií ako je Facebook, sa skôr obmedzuje na neformálnu komunikáciu a zábavu. Na druhej strane, mnoho mladých ľudí nachádza informácie o vzdelávaní a pracovných príležitostiach prostredníctvom neformálnych sietí alebo prostredníctvom komunitných centier a neziskových organizácií, ktoré realizujú projekty na rozvoj komunity.
  • Súkromie a jeho hranice sa rôznia a nie sú vždy založené na jednej osobe. Napríklad, je obvyklé zdieľanie telefónu medzi členmi rodiny a v niektorých prípadoch rodina dokonca zdieľa jeden účet na Facebooku.
  • Predstava využitia internetu a digitálnych médií pre vzdelávanie a hľadanie práce je plná omylov a mýtov a potenciál internetu v prístupe k vzdelaniu a školiacim možnostiam je často nevyužitý. Mnoho mladých ľudí neverí správnosti internetových upútaviek na vzdelávanie, školenia a prácu, ale na druhej strane, nie sú schopní rozlíšiť medzi dôveryhodnou a nedôveryhodnou informáciou. Namiesto toho môžu skôr dôverovať miestnym spoločenským sieťam a informačným miestam.

Projekt EduMAP bude pokračovať štúdiom komunikačných prostredí poskytovateľov vzdelávania a zraniteľnej mládeže v iných európskych krajinách. Očakávame, že výsledky štúdie pomôžu vzdelávateľom a zodpovedným úradom lepšie rozumieť komunikačným príležitostiam a prekážkam medzi zraniteľnými mladými ľuďmi a ich dôsledkom pre vzdelávanie dospelých. Zistenia štúdie budú využité na vytvorenie platforiem a fór pre posilnenie dialógu medzi poskytovateľmi a potenciálnymi užívateľmi vzdelávacích iniciatív. V tejto fáze môžeme zdieľať niekoľko záverov:

  • Aby boli vzdelávacie príležitosti lepšie dostupné pre mladých zraniteľné dospelých, je potrebné začať čerpať z ich spôsobov komunikácie a identifikovať tie platformy a siete, ktoré môžu byť využité a rozšírené (vrátane digitálnych platforiem ako je Facebook, miestne spoločenské siete a informačné uzly).
  • Informačná gramotnosť je dôležitou témou, ktorá by sa mala vziať do úvahy, keď posudzujeme vhodnosť digitálnych platforiem, prostredníctvom ktorých chceme zasiahnuť zraniteľnou mládež. Je potrebné vytvoriť trvalejšie a systematickejšie platformy a centrá pre dialóg, ktoré budú zahŕňať vzdelávanie a podporu v informačnej gramotnosti. 
  • Z dlhodobého hľadiska sa musíme zameriavať na niečo iné ako nárazové, príležitostné riešenia a hľadať spôsob, ako spojiť poskytovateľov vzdelávania dospelých a ďalších aktérov sociálnej starostlivosti a komunitného rozvoja tak, aby lepšie slúžili potrebám zraniteľných skupín a komunít systematickým, integrovaným spôsobom.

Profesorka Pirkko Pitkänen je koordinátorkou projektu EduMAP .  Je profesorkou vzdelávacej politiky a multikultúrneho vzdelávania a riaditeľkou pre výskum vo Výskumnom centre Transnationalism and Transformation na Univerzite v Tampere, Fínsko.

Email: pirkko.pitkanen@uta.fi

 

Dr. Amalia G. Sabiescu pracuje ako výskumníčka v projekte the EduMAP. Tiež pracuje na pozícii Research Associate v Institute for Media and Creative Industries at Loughborough University London .

Email: a.g.sabiescu@lboro.ac.uk

Share on Facebook Share on Twitter Epale SoundCloud Share on LinkedIn
Refresh comments Enable auto refresh

Zobrazuje sa 1 - 2 z(o) 2
  • Obrázok používateľa Iveta Šķirus
    Piekrītu, ka ikvienam būtu aktīvi jādarbojas gan izglītības, gan ekonomiskajā, gan sociālajā vidē, tai skaitā arī cilvēkiem no sociālajām riska grupām. Taču bieži kļūstu nikna par mēdiju un citu "gudro"cilvēku nosodīju par cilvēkiem sociālajām riska grupām. mēs visi skaisti runājam par iekļaušanu, integrēšanu, iedzīvotāju izglītošanu. Es atvainojos, cik daudz cilvēku mēs domājam apmeklē šādus izglītojošos portālus, kursus, lekcijas - tuvu "o". Mēs strādājam pie tā, lai uzlabotu, bet vai ar pareizajiem līdzekļiem? Cik svarīgi ir reklamēt uz katra ielas stūra jauni "Iphone" vai sieru ar alu pirms Jāņiem? Kāpēc nekur netiek reklamēts brīvprātīgais darbs vai NVO "Nesēdi tumsā"? Mēs ceram uz kaut ko, nedarot gandrīz neko!
  • Obrázok používateľa Laura Juhansone - Daugule
    Piekrītu, ka ikvienam būtu jārada iespējas aktīvi līdzdarboties politiskajā, izglītības un ekonomiskajā vidē, tai skaitā, cilvēkiem no sociālajām riska grupām. Tas nozīmē, ka izglītības procesa virzītājiem īpaši jāpievērš uzmanība cilvēku ikdienas dzīves apstākļiem un komunikācijas praksei. To var panākt, izmantojot atbilstošas digitālās platformas, tomēr vienlaicīgi ir nepieciešams attīstīt arī šo cilvēku prasmes jēgpilni izmantot tehnoloģiju un Interneta resursu piedāvātās iespējas, ņemot vērā drošības un datu aizsardzības jautājumus (personisko datu aizsardzība, izvairīšanās no kaitīga satura, patērētāju tiesību aizsardzība utt.), pilnveidojot viņu medijpratību.