EPALE - Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe

Tento blog bol pôvodne publikovaný v estónčine autorkou  Katrin Karu

V súčasnosti existujú rôzne možnosti zdokonaľovania profesionálnych zručností a sebarozvoja - v práci, v rámci rekreačných činností, venovaním sa koníčkom, cestovaním a účasťou na online kurzoch. Napriek rozsiahlym možnostiam sa ľudia rozhodnú študovať a získavať skúsenosti na univerzite, kde sa vzdelávanie považuje za jednu z najvplyvnejších transformačných skúseností v rámci celoživotného vzdelávania. V mojej dizertačnej práci som skúmala, ako študenti vnímajú učenie, vyučovanie a samých seba ako učiacich sa.

Cieľom výskumu bolo zistiť, čo študenti zažívajú pri štúdiu na vysokej škole a aký význam tomu pripisujú. Typický študent už nie je len vo veku 18 - 25 rokov, ale často je to starší dospelý s jedinečnými vzdelávacími, pracovnými a životnými skúsenosťami. Táto situácia tak kladie na vysokoškolské štúdium väčšie očakávania a tiež aj zodpovednosť - univerzita musí brať do úvahy rozmanitosť študentov a podporovať dospelého študenta pri hľadaní účinných spôsobov výučby..

Andragogické vnímanie účastníka vzdelávania

Pri plánovaní a realizácii vzdelávania je dôležité vychádzať z teórie andragogiky, ktorá identifikuje špecifiká dospelého účastníka vzdelávania, ktoré by sa mali zohľadniť pri výbere vyučovacích metód.

• Očakávania dospelého účastníka vzdelávania vychádzajú z jeho skúseností, takže pri vzdelávaní sa uprednostňujú zážitkové metódy, ako je riešenie problémov a diskusia, aby sa potvrdili, rozšírili alebo pretvorili predchádzajúce skúsenosti.
• Dospelý účastník vzdelávania je dostatočne autonómny, aby zohral aktívnu úlohu pri získavaní vedomostí, komunikácii a spolupráci a prevzal zodpovednosť za svoje vlastné učenie.
• Dospelý účastník vzdelávania chce zvýšiť svoju kompetenciu a okamžite použiť nadobudnuté zručnosti a vedomosti na vyriešenie problémov vo svojom živote.
• Dospelý účastník vzdelávania chce byť rešpektovaný a chce, aby sa k nemu pristupovalo ako k dospelému  tak, ako v ostatných sociálnych situáciách.
• U dospelých účastníkov vzdelávania vzdelávanie konkuruje iným dôležitým úlohám a činnostiam.
• Začatie štúdia je zvyčajne dobrovoľné rozhodnutie dospelého človeka, ktorý si uvedomuje svoje vzdelávacie potreby a motiváciu učiť sa.

Zohľadňuje vysokoškolské vzdelanie predchádzajúce skúsenosti dospelých študentov, vytvára primerané príležitosti na komunikáciu a spoluprácu a umožňuje ich rešpektovanie?

Čo zažívajú dospelí študenti na univerzite?

Štúdia zistila, že učenie síce umožňuje študentom získavať vedomosti a budovať si osobné významy, ale majú menšie príležitosti na začlenenie, komunikáciu a interakciu. Študenti chcú byť čo najaktívnejší v učení, preferujú samoriadenie v učení a chcú prevziať zodpovednosť za to, čo sa naučili. Študenti očakávajú rovnosť vo vzťahoch, vzájomný rešpekt a príležitosti učiť sa jeden od druhého v procese vzdelávania.

Je pozoruhodné, že sa hľadá rozmanitejší prístup k vyučovaniu, ktoré sa nepovažuje za jednostrannú aktivitu. Dospelí študenti považujú situácie, keď sa učia iba prostredníctvom čítania snímok z prezentácie alebo z diktovania textu učiteľom za sporné, pretože týmto spôsobom zostávajú iba v úlohe pasívnych prijímateľov. Namiesto toho existuje snaha o  výučbu, ktorá je obojsmerným procesom, do ktorého môže študent prispievať a kde môže spolupracovať, pričom môže využiť svoje predchádzajúce skúsenosti, pretože až potom sa cíti byť dôležitým partnerom pre učiteľa a aj svojich spolužiakov. To, čo sa v tejto súvislosti ukázalo, je snaha byť kolegom a partnerom  v oblasti spolupráce, pretože jedinec sa definuje na základe sociálnych potrieb. Vzájomný vplyv v študijných skupinách sa cení, pretože umožňuje vytváranie vedomostí relevantných pre danú oblasť a umožňuje vytvárať odbornú komunitu. U dospelých získalo vzdelávanie význam nadobúdania, účasti, komunikácie, spolupatričnosti a spolupráce..

Aký je prínos týchto výsledkov?

Obrázok: Andragogický model vysokoškolského vzdelávania

Andragogický model vysokoškolského vzdelávania

Na základe výskumu bol vytvorený akčný model, ktorý kombinuje sociálno-konštruktivistický a sociálno-kultúrny prístup k vzdelávaniu a výučbe a zameriava sa na potreby dospelých študentov.

Model je založený na vzdelávaní a výučbe ako interaktívnom procese, ktorý podporuje individuálne aj sociálne procesy. Pri plánovaní a realizácii vzdelávania sú ústrednými prvkami individuálne, vzťahové a kolektívne zdroje žiaka. Ak budú zohľadnené, umožnia uznať  predchádzajúce skúsenosti študenta, povzbudiť ho, aby prevzal väčšiu zodpovednosť v rámci učenia a umožnia vytvoriť príležitosti na zapojenie, komunikáciu a spoluprácu.

Tento model umožňuje vzdelávateľom dospelých študentov robiť rôznorodejšie rozhodnutia, používať a kombinovať spôsoby výučby a metódy viac začleňujúce dospelých študentov do vzdelávania, využiť ich životné a pracovné skúsenosti pri riešení problémov a výziev a podporovať sebavedomie a samostatnosť týchto študentov. Hodnotí tiež interakciu v rámci skupiny a interakciu medzi študentmi a fakultou a taktiež podporuje spoluprácu. Okrem toho pomáha študentom pochopiť a oceniť existenciu alebo nedostatok vlastných zdrojov pri učení.

Vzdelávanie dospelých je proces, ktorý obohacuje život, pretože umožňuje osobný, sociálny a profesionálny rozvoj. Vo vzdelávacích inštitúciách môžeme vytvoriť také podmienky pre dospelých, aby sa učili na základe andragogických princípov.

Článok bol publikovaný v  'Educators' Newspaper' (Õpetajate Leht)12.06.2020

--

Katrin Karu pôsobí ako odborná asistentka v odbore Andragogika na Univerzite v Talline od roku 1997. Je jednou z trénerov a odbornou garantkou špecializácie „Tréner dospelých“ ponúkaných v období rokov 2008 - 2013. Od roku 1997 do súčasnosti pracuje ako vzdelávateľ dospelých a jej cieľovou skupinou sú vysokoškolskí učitelia, interní tréneri a vzdelávatelia dospelých.