Pri hodnotení súčasného stavu vysokoškolskej edukácie na Slovensku sa neraz stretávame s názormi, ako je štúdium mnohých odborov málo praktické a ako málo si absolventi v škole reálne skúsia, to čo majú profesijne v budúcnosti robiť. Myslím, že kritiky na túto tému už bolo dosť, na čase je ukázať niektoré možné riešenia. Tak ako na to?

Som v štvrtom ročníku štúdia v odbore andragogika, a preto by som v niekoľkých nasledujúcich riadkoch chcel „vyprovokovať“ pedagógov tohto odboru k akcii a využitiu plného potenciálu tohto predmetu počas prednášok a seminárov na univerzite.

Nejedenkrát sa v diskusii s učiteľmi dozvedáme, že pre nedostatok financií a nie úplne dostačujúcu legislatívu, ktorá by zjednodušila štúdium na zahraničných univerzitách nie je náš odbor natoľko praktický a viacej času venujeme teoretickým poznatkom. Dovolím si však nesúhlasiť. Akoby vyučovanie zamerané na prax bolo výhradným právom škôl v zahraničí... Prečo by sme aj my nemohli mať výučbu plnú praktických aktivít, rozhovorov, diskusií?

Pozrime sa na to ešte z jednej perspektívy. Dôverovali by ste lekárovi, ktorý sa nikdy počas štúdia ani len nedotkol ľudského tela? Alebo dovolili by ste, aby vám účtovníctvo viedla pracovníčka, ktorá sa s účtovným softvérom ešte len oboznamuje? A čo stavbár, ktorý nepoložil ani jednu tehlu alebo pilot, ktorý dokáže viesť lietadlo len teoreticky? ... Ako má účastník vzdelávacej aktivity potom dôverovať andragógovi, ktorý počas svojho štúdia sedel a počúval prednášky, vystupoval pred ľuďmi iba s odbornými prezentáciami a pár krát možno navštívil nejakú konferenciu?

Poviete: „Ale predsa medik potrebuje laboratórium,  účtovníčka softvér a kurz, pilot potrebuje trenažér... Ale čo taký andragóg, kde si to vyskúša on?“ Najčastejšou odpoveďou je, že skúsenosti z praxe nadobudne počas semestrálnej praxe vo firme či organizácií. V skutočnosti je však veľmi málo firiem, kde by mohol byť študent adragogiky zapojený ako edukátor. Väčšinou to skončí pri marketingu a administratíve...

Akiste aj sami cítite, že budúci andragógovia potrebujú akési „laboratórium“. Miesto, kde budú môcť vystupovať pred dospelými ľuďmi, učiť ich, kde budú zažívať rôzne situácie a kde budú zároveň dostávať spätnú väzbu na svoje výkony. Otázka teda znie, ako nájsť takéto miesto?

Moja odpoveď a návrh na riešenie je triviálne, no som presvedčený, že je omnoho ekonomicky jednoduchšie ako spomínané medicínske laboratóriá, počítačové softvéry či letecké trenažéry. Moje riešenie má len jedinú požiadavku: učiteľa ochotného vzdať sa zabehnutého systému a nechať viac priestoru svojim študentom v rozvíjaní ich kreativity, improvizácie a osobných talentov. Dámi a páni, univerzita ako dokonalé andragogické laboratórium!

Nie všetky študijné odbory majú takú výhodu, že objekt svojho záujmu - dospelých ľudí -  majú priamo prítomných na každom predmete.

Čo ak by sa našiel pedagóg, ktorý by to zobral naozaj vážne? Čo ak by po vysvetlení teoretických základov nechal priestor svojim študentom?  Čo ak by naozaj začal využívať všetky tie aplikačné a praktické metódy, o ktorých často vieme len z teórie?

Panelová diskusia vedená študentmi, rôzne druhy komunikácie vyskúšané priamo na hodine, vedenie tímov ako dlhodobejšia práca v skupinách, mentoring ako modelové situácie a rozhovory, kariérové poradenstvo ako riešenie skutočných prípadov spolužiakov... A to je len zlomok z aktivít, ktoré by mohli byť súčasťou prednášok a seminárov. Nepíšem to len preto, aby to dobre vyzeralo na papieri. Z vlastnej skúsenosti viem, že takýto štýl vedenia hodiny je omnoho zaujímavejší, pre študentov aktivizujúci a zábavnejší a prinášajúci dlhodobé výsledky. Stačí to len vyskúšať!

Chápem, že súčasné nastavené vzdelávacie programy a kurikulá často nedovolia „experimentovanie“. Ale viem, že často sa za tento stereotyp mnohí pedagógovia „skrývajú“ a nehľadajú kreatívne metódy, ako spraviť vyučovanie atraktívnejším. Dovolím si povedať, že každá vyučovacia hodina sa dá spraviť originálnou a môže byť pre študentov zážitkom, z ktorého si odnesú zručnosti aplikovateľné v ich budúcej odbornej praxi.

Touto svojou úvahou chcem povzbudiť učiteľov andragogiky na univerzitách, aby neprestali objavovať potenciál, ktorý sa skrýva v samotnej výuke tohto odboru a snažili sa svojim študentom dávať maximum praktických skúseností, aký sa len dá. Aj s vašou pomocou sa výchova a vzdelávanie dospelých na Slovensku môže posunúť na novú úroveň!