Overslaan en naar de inhoud gaan
Blog
Blog

Elm Magazine a vzdelávanie starších ľudí

Najnovšie vydanie online magazínu o celoživotnom učení je venované vzdelávaniu ľudí v zrelom veku. Pandémia koronavírusu odhalila zraniteľnosť tejto časti obyvateľstva. Kým my ostatní dokážeme v súčasnej situácii naplno využiť svoje digitálne zručnosti, generácia seniorov je na tom horšie.

Najnovšie vydanie online magazínu o celoživotnom učení je venované vzdelávaniu ľudí v zrelom veku. Pandémia koronavírusu odhalila zraniteľnosť tejto časti obyvateľstva. Kým my ostatní dokážeme v súčasnej situácii naplno využiť svoje digitálne zručnosti, generácia seniorov je na tom horšie. Preto potrebujeme v rýchlo meniacom sa svete celoživotné učenie pre všetky vekové kategórie, píše v úvodníku šéfredaktorka magazínu Heini Huhtinen. Opisuje vlastnú skúsenosť so svojou starou mamou, ktorá má 90 rokov a je v karanténe, kde sa chráni pred ochorením COVID-19. Keďže s ňou chcela ostať v kontakte, rozhodla sa začať s ňou komunikovať online cez WhatsApp. Nevedela jej ale potrebný postup inštalácie aplikácie formulovať tak, aby jej stará mama porozumela. Vtedy si uvedomila, že podobnému problému môžu čeliť aj vzdelávatelia dospelých. Veľa sa hovorí o tom, že je potrebné sa vzdelávať, aby sa vedel človek prispôsobiť rýchlo sa meniacim požiadavkám trhu práce, ale zabúda sa pritom na zručnosti potrebné v každodennom živote. Nízka úroveň digitálnych zručností u seniorov v spojení s ich nízkou mediálnou gramotnosťou môžu viesť k tomu, že nebudú mať dostatok dôležitých informácií, čo môže ľahko viesť k ich sociálnemu vylúčeniu. Tento problém je ešte vypuklejší v dobe pandémie. Z tohto dôvodu je potrebné zamerať sa na vzdelávanie seniorov práve v nadobúdaní zručností potrebných pre život.

Anna Pöysä, fínska spisovateľka a novinárka, ktorá sa zaujíma o témy súvisiace so sociálnou spravodlivosťou, píše v príspevku s názvom Mediálna gramotnosť a seniori – oveľa viac než odhaľovanie falošných správ o tom, že za šírenie falošných správ na internete sú vo väčšine zodpovední ľudia vo veku 65 a viac rokov. Vychádzala pri tom z výskumu, ktorý sa zameriaval na šírenie falošných správ počas predvolebnej kampane v USA v roku 2016. Autorka článku sa rozprávala s Päivi Rasi z Media Education Lab z Univerzity v Laponsku, ktorá sa venuje práve vzdelávaniu seniorov v oblasti mediálnej gramotnosti. Podľa nej, štúdia z vyššie uvedeného výskumu neposkytuje odpovede na to, prečo starší ľudia zdieľajú falošné správy častejšie ako tí mladší. Vedci naznačujú, že jedným z možných vysvetlení tohto správania je nedostatok potrebných zručností v oblasti digitálnej mediálnej gramotnosti. V tejto oblasti je však potrebný ďalší výskum. Mediálna gramotnosť u starších vekových skupín je viac ako len schopnosť rozpoznať dezinformácie. Môže pomôcť predchádzať podvodom na nich, umožní im nájsť relevantné informácie z oblasti zdravia, alebo pomôže udržiavať sociálne vzťahy u tých starších ľudí, ktorí zápasia so samotou. Dôležité je v tejto súvislosti orientovať sa na širokú koncepciu mediálnej gramotnosti: získať zručnosť vyhľadávať informácie, zručnosť kriticky vyhodnotiť informácie, zručnosť vytvárať mediálny obsah a zručnosť komunikovať pomocou digitálnych kanálov. Jedným z efektívnych spôsobov vzdelávania seniorov v tejto oblasti sú tzv. kluby mediálnej gramotnosti vo Fínsku, ktoré sa realizujú prostredníctvom programu Skype a namiesto kníh účastníci diskutujú o novinkách, videách, komerčných a vizuálnych materiáloch týkajúcich sa rôznych tém podľa svojho výberu.

Foto: mentatdgt na Pexels

 

V článku s názvom Čo drží portugalských starších ľudí offline? sa dozvedáme, že v Portugalsku používa internet iba o niečo viac ako tretina starších občanov. Je potrebné urobiť viac a bojovať proti takémuto digitálnemu vylúčeniu, tvrdí Celiana Azevedo, ktorá sa špecializuje na gerontechnológiu (interdisciplinárny akademický odbor kombinujúci gerontológiu a technológiu). Podľa údajov z roku 2019 používa internet iba 34,1% seniorov (65 až 74-ročných). Portugalskí seniori sú navyše v porovnaní so seniormi v iných krajinách EÚ znevýhodnení. Podľa Eurostatu (2017) využíva na interakciu s verejnými orgánmi internet 27% občanov EÚ vo veku 65 až 74 rokov, zatiaľ čo v Portugalsku je to iba 14%. V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že Portugalsko je takzvanou starnúcou krajinou, keďže 26,7% obyvateľov má 60 alebo viac rokov. Sociálne a digitálne vylúčenie idú ruka v ruke. Vo všeobecnosti sú seniori, ktorí sú zo sociálneho hľadiska zraniteľní, tiež ohrození digitálnym vylúčením. Medzi dôvody, prečo informačné technológie nevyužívajú, patrí nedostupnosť internetového pripojenia doma alebo na verejných miestach, ako aj cena digitálnych zariadení. Ďalším dôvodom je aj ich nízke vzdelanie. Podľa PORDATA (the Database of Contemporary Portugal) v roku 2018 nemalo 21,2% seniorov vo veku 65 a viac rokov žiadne formálne vzdelanie. Portugalská vláda si stanovila cieľ, aby do roku 2030 používalo internet 95% občanov. To znamená, že úsilie v tejto oblasti by sa malo zamerať aj na staršiu populáciu. Podľa Celiany Azedo sa často zabúda na to, že samotná rodina vytvára pre seniorov efektívne prostredie na učenie sa novým digitálnym zručnostiam. Mladší rodinní príslušníci môžu učiť starších a tí starší sa môžu podeliť so svojimi životnými skúsenosťami s mladšími. Takýto druh „výmeny“ preto prospieva obom generáciám.

Heini Huhtinen v článku o dôležitosti životných skúseností pri učení píše o Anite Malinen z Univerzity v Jyväskylä vo Fínsku, kde prednáša v odbore pedagogika dospelých a presadzuje teóriu, že človek môže skúmať a využívať svoje vlastné životné skúsenosti, ktoré môžu tvoriť základ pre celoživotné učenie. V minulosti pracovala na projekte, ktorý sa zaoberal vzdelávaním seniorov. Podľa nej sa starnutie stále spája s tým, čo seniorom chýba, alebo o čo už prišli. Pričom sa nikto nezaujíma o tom, čím títo ľudia disponujú, aké nadobudli vedomosti a zručnosti počas svojho života. Pri senioroch hovorí o učení založenom na pamäti, ktoré berie do úvahy to, ako minulé skúsenosti a spomienky ovplyvňujú spôsoby, akými sa učíme. Niektoré spomienky sú silnejšie ako iné a tieto spomienky môžu zmeniť spôsob myslenia a konania v rôznych situáciách. A čo je potrebné podľa nej zohľadniť pri vzdelávaní seniorov? Je dôležité vytvoriť vhodné podmienky pre otvorený dialóg - ľudia z rôznych prostredí si môžu navzájom pomáhať pri učení sa zo svojich skúseností. Čo by mali vzdelávatelia pri práci so seniormi brať do úvahy? Je dôležité uznať, že nie je ľahké konfrontovať sa so svojimi spomienkami. Vhodná je metóda učenia cez dialóg. Tá si vyžaduje, aby sa vzdelávateľ vzdal svojej autoritatívnej pozície. Podľa Malinen stále existuje v našej kultúre hlboko zakorenená myšlienka, že na seniorov pozeráme tak, akoby už boli na konci svojej životnej cesty a už sa nepotrebujú učiť nič nové. Toto je dôležité zmeniť. Aj keď možno majú seniori obmedzenú mobilitu alebo napríklad problémy so sluchom, nemusí to však znamenať obmedzenie v oblasti učenia. Naopak, seniori majú množstvo životných skúseností, ktoré je možné pri učení efektívne využiť.

Ďalšie články na tému vzdelávania seniorov nájdete na webovej stránke ELM Magazine.

Login (0)

Want to write a blog post ?

Don't hesitate to do so! Click the link below and start posting a new article!

Laatste discussies

EPALE Discussie: Wat kunnen we doen om de volwasseneneducatie beter te maken voor mensen met een beperking?

In juni richt EPALE de schijnwerpers op hoe mensen met een beperking kunnen bijleren. We horen graag van jou hoe we volwasseneneducatie voor mensen met een beperking kunnen verbeteren. De schriftelijke discussie (in het Engels) zal plaatsvinden op 8 juni om 14 uur (CEST).
Meer

Vindt u het ook jammer dat de volwasseneneducatie nauwelijks bijdraagt aan het nieuwe decreet voor duaal leren?