Overslaan en naar de inhoud gaan
Blog
Blog

Vzdelávanie v Slovenskej republike podľa Education at a Glance 2019

Education at a Glance 2019 je prínosným zdrojom informácií o stave vzdelávania na celom svete. Poskytuje údaje o štruktúre, financiách a výkonnosti vzdelávacích systémov v OECD a jeho partnerských krajinách. Tento príspevok je zameraný na to, aké údaje poskytuje tento zdroj informácií o vzdelávaní na Slovensku.

Education at a Glance 2019 je prínosným zdrojom informácií o stave vzdelávania na celom svete. Poskytuje údaje o štruktúre, financiách a výkonnosti vzdelávacích systémov v OECD a jeho partnerských krajinách. O Education at a Glance 2019 sme informovali v správe EDUCATION AT GLANCE 2019! a v blogu Vzdelávanie dospelých v správe Education at a Glance 2019. Tento príspevok je zameraný na to, aké ďalšie údaje poskytuje tento zdroj informácií o vzdelávaní na Slovensku (Education at a Glance 2019. Country Note: Slovak Republic).

 

Vysokoškolsky vzdelaných ľudí u nás pribudlo, ale je to stále menej, ako vo väčšine krajín OECD

V Slovenskej republike má menej obyvateľov vysokoškolské vzdelanie ako v iných krajinách OECD. Terciárne vzdelávanie u nás ukončilo iba 37% mladých dospelých vo veku 25 - 34 rokov. Priemer v krajinách OECD je 47%. Podiel 25-34 ročných s vysokoškolským vzdelaním v SR sa však výrazne zvýšil z 18% v roku 2008 na 37% v roku 2018. Priemerný nárast v krajinách OECD bol v tom istom období nižší, z 35% na 44%. V Slovenskej republike sa výrazne zvýšil podiel dosiahnutého terciárneho vzdelania u mladých mužov (zo 16% na 30%) a mladých žien (z 21% na 45%).

Napriek tomu, že vo väčšine krajín OECD väčšina vysokoškolsky vzdelaných dospelých absolvovala bakalárskeho stupeň, najviac študentov v Slovenskej republike absolvuje magisterské a inžinierske štúdium (podobne ako v Českej republike, Poľsku a Slovinsku): 29% mladých dospelých v Slovenskej republike absolvovalo vysokoškolské štúdium druhého stupňa (priemer v krajinách OECD je 14%). Bakalárske vzdelanie dosiahlo v SR len 7% z populácie, čo je výrazne pod priemerom OECD, kde sa uvádza miera až 24%.

 

Dospelí s vysokoškolským vzdelaním majú nižšiu šancu zamestnať sa ako dospelí s vyšším sekundárnym vzdelaním

Dospelí s vysokoškolským vzdelaním majú v Slovenskej republike horšie výsledky na trhu práce ako v iných krajinách OECD. Zatiaľ čo v krajinách OECD je v priemere zamestnaných 83% mladých dospelých s bakalárskym vzdelaním, miera ich zamestnanosti v Slovenskej republike je iba 65% (Obrázok 1). Je to dokonca nižšie ako percento mladých dospelých s vyššou stredoškolskou kvalifikáciou (80%).

Osoby s vyššou terciárnou kvalifikáciou majú lepšie vyhliadky na zamestnanie. Mladých dospelých s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa je v Slovenskej republike zamestnaných 79%, v krajinách OECD je to 87%. V prípade mladých dospelých, ktorí absolvovali tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, je miera zamestnanosti rovnaká ako priemer OECD, čiže 90% (Obrázok 1).

Zamestnanosť osôb vo veku 25 - 34 rokov s vysokoškolským vzdelaním je na úrovni 77% a patrí medzi tie nižšie v rámci OECD (priemer: 84%), zatiaľ čo miera zamestnanosti vysokoškolsky vzdelaných osôb vo veku 45 - 54 rokov na úrovni 94% je jednou z najvyšších v krajinách OECD, kde je priemer 90%.

Ekonomicky neaktívnych vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 25 - 34 rokov je u nás 20%, tiež výrazne viac ako priemer OECD, ktorý dosahuje 11%.

Napriek nízkej miere zamestnanosti nie sú dospelí s vysokoškolským vzdelaním v Slovenskej republike vystavení dlhodobej nezamestnanosti ako nezamestnaní s nižším vzdelaním. Medzi nezamestnanými vo veku 25 - 64 rokov bolo 41% osôb s vysokoškolským vzdelaním nezamestnaných dlhšie ako 12 mesiacov, čo je nad priemerom OECD (29%), je to však výrazne nižší podiel ako v prípade tých, ktorí dosiahli iba vyššie sekundárne (64%) alebo nižšie sekundárne vzdelanie (72%).

Dospelí s vysokoškolským vzdelaním zarábajú v Slovenskej republike viac ako ich kolegovia s nižším vzdelaním. Dospelý s vysokoškolským vzdelaním druhého alebo tretieho stupňa zarába o 69% viac ako dospelí s vyšším sekundárnym vzdelaním (priemer OECD - až o 91% viac). Osoby s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa u nás zarábajú iba o 21% viac, v porovnaní s priemerom OECD, kde je to o 44% viac, ako osoby so stredoškolským vzdelaním.

 

Obrázok 1  (zdroj: Education at a Glance 2019)

 

Výdavky na stredné odborné vzdelávanie sú nízke napriek vysokej miere účasti študentov na tomto vzdelávaní

Nižšia účasť na terciárnom vzdelávaní môže byť výsledkom dobre zavedeného systému odborného vzdelávania v Slovenskej republike. V roku 2017 získalo 71% absolventov stredoškolského vzdelania odbornú kvalifikáciu, čo je druhá najvyššia miera v krajinách OECD po Rakúsku (77%) a výrazne nad priemerom OECD (40%).

Vo vysokej úrovni účasti na stredných odborných programoch v Slovenskej republike sa skrývajú výrazné rodové rozdiely. Kým krajina má jeden z najvyšších podielov žien medzi absolventmi všeobecných programov (61% oproti priemeru 55% v OECD), podiel žien medzi odbornými absolventmi je pod priemerom OECD (44% oproti priemeru 46% v OECD).

Zatiaľ čo v niektorých krajinách sú absolventi stredných odborných škôl podstatne starší ako absolventi stredných škôl so všeobecným zameraním, v Slovenskej republike majú obe skupiny v priemere 19 rokov. Absolventi vyššieho stredného odborného vzdelávania v Slovenskej republike sú o niečo mladší ako priemer OECD (21 rokov).

Najviac absolventov stredných odborných škôl v Slovenskej republike (38%) študovalo v odbore strojárstvo, výroba a stavebníctvo, čo je nad priemerom OECD - 34%. Menej absolventov študovalo podnikanie, administratívu a právo (16% oproti 18% v OECD) a zdravotníctvo a starostlivosť (8% oproti 12% v rámci OECD).

Rovnako ako vo väčšine krajín OECD, aj SR vynakladá viac prostriedkov na verejné stredné odborné školy ako stredné školy so všeobecným zameraním. Výdavky do obidvoch druhov škôl boli v roku 2016 nižšie ako priemer OECD: Slovenská republika použila na jedného študenta vo všeobecno-vzdelávacích programoch 6 201 USD a na študenta v odborných programoch 7 391 USD (pre porovnanie priemer OECD: 9 738 USD - USD 10 237 ).

Napriek vysokému podielu študentov, ktorí navštevujú stredné odborné vzdelávanie, je rozdiel vo výdavkoch na študenta medzi odborným a všeobecným zameraním v Slovenskej republike menší ako vo väčšine krajín v rámci OECD, vrátane tých, ktoré majú rovnako vysoký podiel absolventov stredných odborných škôl, ako sú napr. ako Rakúsko a Česká republika.

 

Predprimárne vzdelávanie si vyžaduje zvýšené investície na udržanie vyššieho počtu detí na tomto vzdelávaní

V priemere vo všetkých krajinách OECD sa podiel detí vo veku 3 - 5 rokov zapísaných do predprimárneho vzdelávania medzi rokmi 2005 a 2017 zvýšil o 11 percentuálnych bodov zo 76% na 87%. Naproti tomu sa počet detí v tejto vekovej skupine v Slovenskej republike zapísaných do predprimárneho vzdelávania v podstate nezmenil a zvýšil sa len o 1 percentuálny bod zo 74% na 75%. Keďže však miera zápisu v roku 2010 klesla na 72%, medzi rokmi 2010 a 2017 sa skutočne zvýšil (Obrázok 2).

Počet detí mladších ako 3 roky zapojených do predprimárneho vzdelávania a starostlivosti je v Slovenskej republike veľmi nízky (v roku 2017 v SR len 5% , v krajinách OECD v priemere až 26%).

Výdavky na predškolské vzdelávanie a starostlivosť v Slovenskej republike sú nižšie ako v priemere v iných krajinách. Celkové výdavky na dieťa vo veku 3-5 rokov dosiahli v roku 2016 0,5% HDP, čo je pod priemerom OECD 0,6%. Celkové výdavky na dieťa v predškolskom vzdelávaní sú tiež nižšie, v Slovenskej republike je to 6 169 USD v porovnaní s 8 141 USD, čo je priemer v krajinách OECD.

Napriek nižším výdavkom je pomer učiteľov a asistentov učiteľov k deťom na predprimárnej úrovni v súlade s priemerom OECD (12:1). V SR pracuje v predprimárnom vzdelávaní oveľa menej asistentov učiteľov ako v iných krajinách OECD: v SR tvoria len 1% všetkých pracovníkov v priamom kontakte s dieťaťom v porovnaní s OECD, kde je to až 27%.

 

Obrázok 2  (zdroj: Education at a Glance 2019)

 

Login (0)

Want to write a blog post ?

Don't hesitate to do so! Click the link below and start posting a new article!

Laatste discussies

EPALE Discussie: Wat kunnen we doen om de volwasseneneducatie beter te maken voor mensen met een beperking?

In juni richt EPALE de schijnwerpers op hoe mensen met een beperking kunnen bijleren. We horen graag van jou hoe we volwasseneneducatie voor mensen met een beperking kunnen verbeteren. De schriftelijke discussie (in het Engels) zal plaatsvinden op 8 juni om 14 uur (CEST).
Meer

Vindt u het ook jammer dat de volwasseneneducatie nauwelijks bijdraagt aan het nieuwe decreet voor duaal leren?