Skip to main content
Blog
Blog

Online diskusia o úspechoch a prekážkach vzdelávania o rozmanitosti

Dňa 4. februára 2021 platforma rozvojových organizácií Ambrela zorganizovala online diskusiu s názvom „Úspechy a prekážky vzdelávania o rozmanitosti“, ktorá bola zameraná na informovanie o aktivitách jej členských, pozorovateľských a partnerských organizácií v oblasti vzdelávania o téme rozmanitosti, dôvodoch a spôsoboch migrácie a prijímania cudzincov a cudziniek v SR. Do diskusie sa zapojilo aj EPALE položením otázok z oblasti neformálneho vzdelávania dospelých.

Ambrela je platforma rozvojových organizácií, ktorá zastrešuje 28 prevažne mimovládnych organizácií na Slovensku, ktoré sa venujú rozvojovej spolupráci, humanitárnej pomoci, globálnemu rozvojovému vzdelávaniu, trvalo udržateľnému rozvoju doma aj v zahraničí. Od roku 2019 realizuje spolu so šiestimi európskymi partnermi projekt Globálne ciele a migrácia, podporený EÚ z programu DEAR. Kampaň ‘Tváre migrácie‘ je jedným z výstupov tohto projektu. Jej cieľom je zvyšovať povedomie o rôznorodosti, tolerancii a spolunažívaní ľudí z odlišných kultúr cez konkrétne životné príbehy. Súčasťou tejto kampane sú aj videá a online diskusie, ktoré sú podporené zo zdrojov EÚ cez program DEAR a SlovakAid.

Dňa 4. februára 2021 Ambrela zorganizovala online diskusiu s názvom „Úspechy a prekážky vzdelávania o rozmanitosti“, ktorá bola zameraná na informovanie o aktivitách jej členských, pozorovateľských a partnerských organizácií v oblasti vzdelávania o téme rozmanitosti, dôvodoch a spôsoboch migrácie a prijímania cudzincov a cudziniek v SR. Do diskusie sa zapojilo aj EPALE položením otázok z oblasti neformálneho vzdelávania dospelých.

Diskusie sa zúčastnili Michaela Pobudová (spoluzakladateľka a riaditeľka občianskeho združenia Mareena), Zuzana Števulová (právnička a bývalá riaditeľka Ligy za ľudské práva), Nina Galanská (riaditeľka Nadácie Milana Šimečku) a Lukáš Osvald (vedúci oddelenia globálneho vzdelávania a ľudských práv organizácie Človek v ohrození). Diskusiu moderovala Frédérique Halászová.

Úvod diskusie bol venovaný tomu, ako Slováci a Slovenky vnímajú pomenovania migrant, migrantka, cudzinec, cudzinka, utečenec a utečenka a ako si ich významy v komunikácii zamieňajú. Diskutujúci sa následne venovali definovaniu toho, čo považujú za migráciu a čo všetko tento pojem zahŕňa. Hlavná časť diskusie bola zameraná na predstavenie rôznych aktivít organizácií, v ktorých diskutujúci pôsobia, medzi ktoré patria aj aktivity zamerané na globálne vzdelávanie.

Na záver diskusie bol vyhradený priestor na otázky. EPALE samozrejme zaujímala téma vzdelávania dospelých v tejto oblasti. Na túto tému sme položili dve otázky. Akú úlohu hrá neformálne vzdelávanie dospelých pri zmene negatívnych postojov niektorých obyvateľov voči cudzincom? Ako motivovať dospelých, aby sa zúčastňovali takéhoto vzdelávania?

Podľa Lukáša Osvalda z organizácie Človek v ohrození "neformálne vzdelávanie dospelých v tejto oblasti zatiaľ nezohráva žiadnu úlohu. U nás v tejto oblasti zlyhávame a to nielen v rámci ďalšieho vzdelávania voči cudzincom, ale v neformálnom vzdelávaní vo všeobecnosti. U nás končí pre väčšinu ľudí vzdelávanie tým, že ukončia stredoškolské vzdelávanie. Neformálne vzdelávanie pritom pracuje s aktivizujúcimi prvkami, ktoré učia argumentovať a používať empatiu ako nástroj porozumenia. Existuje veľké množstvo metód, ako takto vzdelávať. Problém je ale záujem, financovanie a celá štruktúra, ktorá tu nie je vytvorená."

Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva nadviazala tým, že im „sa darí vo vzdelávaní študentov a študentiek práva v rámci Kliniky azylového práva, kde si môžu zažiť prácu s utečencami a utečenkami na vlastnej koži. Viacerých táto skúsenosť tak ovplyvnila, že sa tejto téme venovali vo svojich záverečných prácach alebo ostali pracovať v tomto sektore“.

Nina Galanská z Nadácie Milana Šimečku spomenula projekt KapaCity – podpora cudzincov na lokálnej úrovni, v rámci ktorého realizovali neformálne tréningy v tejto oblasti s pracovníkmi a pracovníčkami samospráv. „Ukázalo sa, že síce máme veľa informácií, ale nevieme si ich pospájať a vzdelávanie špecifických skupín umožňuje spájať už získané informácie a prísť do kontaktu s človekom, ktorý nežije v našej bubline."

Na druhú otázku o motivácii k neformálnemu vzdelávaniu dospelých reagovala Michaela Pobudová z Mareeny. V rámci náboru do ich dobrovoľníckych aktivít, ktorých súčasťou je aj vzdelávanie dobrovoľníkov, sa im hlási niekoľkonásobne viac záujemcov. „Podarilo sa nám dobre odkomunikovať túto tému a nájsť osoby, u ktorých to zarezonovalo.“ Komunikácia s potenciálnymi dobrovoľníkmi bola založená na tom, že „ľudia sa niečo naučia a aj niekomu môžu následne pomôcť.“

Na záver zdôraznila, že „dôležitá je hlavne myšlienka, že dospelý človek by mal mať možnosť ďalej sa vzdelávať. Naše formovanie nekončí po škole. Ak má človek možnosti a motiváciu vzdelávať sa, napomáha to tomu, aby človek rástol a stal sa akceptujúcejším a lepším v spoločnosti“.

Záznam celej diskusie nájdete na Facebooku Ambrely.

 

Obrázok: Ambrela

 

 

Login (6)

Want to write a blog post ?

Don't hesitate to do so! Click the link below and start posting a new article!

L-aħħar diskussjonijiet

EPALE 2021 Thematic Focuses. Let's start!

We invite you to enrich what is set to be an intense year ahead with your contributions and expertise! Let's start by taking parto in this online discussion. The online discussion will take place Tuesday 9 March 2021 from 10 a.m. to 4 p.m. CET. The written discussion will be introduced by a livestream with an introduction to the 2021 Thematic Focuses, and will be hosted by Gina Ebner and Aleksandra Kozyra of the EAEA on the behalf of the EPALE Editorial Board.

More

Diskussjoni ta’ EPALE: Il-forniment ta’ tagħlim ta’ ħiliet bażiċi

Il-ħiliet bażiċi huma trasversali. Dawn mhumiex rilevanti biss għall-politika edukattiva, iżda huma rilevanti wkoll għall-politiki tal-impjiegi, tas-saħħa, soċjali u ambjentali. Il-bini ta’ miżuri ta’ politika koeżivi li jappoġġjaw lill-persuni bi ħtiġijiet bażiċi ta’ ħiliet huwa meħtieġ mhux biss biex il-Perkorsi ta’ Titjib tal-Ħiliet ikunu suċċess, iżda wkoll biex jgħinu fil-bini ta’ soċjetajiet aktar reżiljenti u inklużivi. Id-diskussjoni online se ssir f’din il-paġna fis-16/17 ta’ Settembru bejn l-10:00 u s-16:00 CET u se tkun immoderata mill-Koordinaturi Tematiċi ta’ EPALE tal-EBSN

More