Aktuálne trendy vo vyspelých krajinách Európy zvýrazňujú problematiku neformálnej výchovy a vzdelávania ako dôležitú súčasť celoživotného vzdelávania. Celoživotné vzdelávanie by sa malo uskutočňovať v prieniku formálneho a neformálneho vzdelávania. V súčasnosti sa však hranice medzi vzdelávaním, prácou a voľným časom pomaly stierajú. Vytvárajú sa nové kombinácie medzi vzdelávaním a zamestnaním, čo je príznačné predovšetkým pre vzdelávanie dospelých (Reymond 2002, s. 3).

     Požiadavky na zmeny v učiacej sa spoločnosti modernej Európy, týkajúce sa aktívneho občianstva, spoluúčasti na tvorbe programov vlastnej budúcnosti sú deklarované v mnohých dokumentoch Rady Európy a jej inštitúcií. „Neformálne vzdelávanie musí byť povýšené a uznané za nevyhnutnú súčasť moderného vzdelávania“ (Reymond 2002, s. 10). Dôležitosť úloh vyžaduje výskum problémov, dôslednú analýzu, systematické vyhodnocovanie skúseností a prípravu programov neformálnej výchovy a vzdelávania, jeho prepojenie s formálnou výchovou a vzdelávaním pre budúcnosť v Európe a osobitne v každej krajine. 

     Všeobecné princípy a postoje týkajúce sa neformálneho vzdelávania , vzdelávacích špecifík a práce v tejto oblasti sú deklarované nasledovne:

• V spoločnom vyhlásení sú vymedzené tri pojmy: formálne vzdelávanie, neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa, ktoré určujú celkový výchovno-vzdelávací proces. Tieto tri dimenzie vzdelávania/učenia sa majú mnoho spoločných bodov a vzájomne určujú celkový dopad na rozvoj jedinca.
• Neformálne vzdelávanie je právo na slobodný výber podľa osobného záujmu a vôle.
• Neformálne vzdelávanie by malo prispievať k rozvoju samostatnosti, autonómie a zapájania sa do chodu spoločnosti. Nesmie prehlbovať akúkoľvek formu vylúčenia alebo nerovnosti v prístupe k človeku a kultúre.
• Má za cieľ posilniť princíp rešpektu ku všetkým zúčastneným.
• Neformálne vzdelávanie je potrebné vnímať ako jeden zo základných kameňov vzdelávania každého človeka a ako priestor pre participáciu.
• Štátne inštitúcie a verejné úrady by mali podporovať neformálne vzdelávanie v spoločnosti. Nemala by to byť iba úloha voľného trhu a tretieho sektora.
• Neformálne vzdelávanie je nositeľom výchovných a vzdelávacích hodnôt a špecifík, vplyvom ktorých dochádza k premenám spoločnosti a jej zložiek.

Kvalita vzdelávania v rámci aktivít neformálneho vzdelávania v práci s mládežou je výsledkom súčinnosti týchto bodov (Spoločné vyhlásenie, 2012):

• Definícia cieľov činnosti a vzdelávania.
• Ukotvenie činnosti a vzdelávania v spoločenskom, výchovnom a kultúrnom kontexte. Na základe očakávaní a potrieb cieľových skupín je nevyhnutné udržiavať súhru medzi obsahom, potrebami a očakávaniami účastníkov (kontext výchovný a sociálny).
• Ukotvenie v čase. Neformálne vzdelávanie v práci s mládežou nie je iba jednorazovou aktivitou, ale musí si získať priestor v každodennom živote a predstavovať možnosť byť viac zapojený vzdelávania.
• Prenos skúseností a vzdelávacích činností. Skúsenosti získané v oblasti neformálneho vzdelávania v práci s mládežou majú dopad na každodennú realitu a odrážajú sa na kultúrnom, spoločenskom a osobnostnom rozvoji.
• Účasť a zapojenie verejnosti s ohľadom na jej potreby. Neformálne vzdelávanie v práci s mládežou sa zakladá na aktívnej participácii všetkých účastníkov s prihliadnutím na ich vzdelávacie potreby a ich osobnosť, s cieľom dosiahnutia sociálneho vývoja.
• Dôležitosť rôznych foriem dokumentácie. Rôzne študijné materiály a dokumentácie musia byť k dispozícii pre účastníkov vzdelávania.
• Interdisciplinárny rozmer, presahujúci globálny rozmer činnosti. Prepojenie odborov by malo byť čo najširšie, cieľom je vytvárať spojenie medzi myslením a žitím. (Myslieť globálne, konať lokálne).
• Používanie metód aktívneho vzdelávania. Pedagogická činnosť uprednostňujúca prácu v menších skupinách, dôležitá je aktívna účasť každého jednotlivca, projektové myslenie, sebarozvoj.
• Zjednotenie teórie a praxe v aktivitách neformálneho vzdelávania. Snaha udržovať vhodný pomer medzi teóriou a praxou, reflexiou a činnosťou, s cieľom vytvoriť funkčný stav medzi zážitkami zahŕňajúcimi analýzu činností a vzájomnú väzbu skúseností.
• Kultúrna rozmanitosť v aktivitách a vzdelávaní. Neformálne vzdelávanie v práci s mládežou je otvorené všetkým, uprednostňuje nové uhly pohľadu a bojuje proti diskriminácii odlišných postojov a kultúrnych odlišností.
• Aktívne uplatňovanie rovnosti medzi ženami a mužmi v závislosti na metódach a formách zvolených skupinami školiteľov. Snaha o úsilie proti rodovým rozdielom a za odstránenie stereotypov, uznávanie rovnosti šancí.
• Neformálne vzdelávanie ako priestor pre vzdelávanie k trvalo udržateľnému rozvoju na Zemi. Neformálne vzdelávanie je v súlade s trvalo udržateľným rozvojom spoločnosti. Každá činnosť odráža osobnú a kolektívnu zodpovednosť a pracuje s ňou.
• Uplatňovanie procesu hodnotenia. Hodnotenie nie je posudzovanie. Umožňuje reorganizáciu poznatkov a vzdelávacieho procesu a poskytuje skúsenosť, ktorá vedie k realizácii nových projektov všetkými aktérmi.
• Medzinárodný rozmer neformálneho vzdelávania. Aj v oblasti neformálneho vzdelávania v práci s mládežou je potrebné myslieť na európsky kontext a budovať tak kultúrnu a sociálne cítiacu spoločnosť.
• Každý človek má právo na prístup k vzdelaniu, kultúre a voľnému času. Každý sa môže vydať na cestu objavovania seba samého, ako aj iných.
• Vzdelávanie pre všetkých a všetkými. Je potrebné prispieť k vzdelávaniu ako celku.
• Uznávanie práce dobrovoľných pracovníkov s mládežou. Práca a činnosť pracovníkov s mládežou musí byť uznávaná a potvrdená na národnej aj na medzinárodnej úrovni.

Použitá literatúra:

REYMOND, M DU BOIS. 2002. Štúdia väzieb medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním. Strassburg, CDEJ, 2002, Bratislava: MŠ SR, 2002.

Spoločné vyhlásenie (platforma) o neformálnom vzdelávaní. 2012. Hodnoty, odporúčania a spoločné pedagogické kritériá.  [On line]. [Citované 4. 10. 2012]. Dostupné na internete: http://www.iuventa.sk/files/platforma.pdf