chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

Epale - Europos suaugusiųjų mokymosi elektroninė platforma

Tinklaraštis

Trendy vo vzdelávaní dospelých v roku 2020

20/01/2020
Peter Maľa
Kalba: SK

Aké postavenie má téma vzdelávania dospelých v novom funkčnom období Európskeho parlamentu. Je možné riešiť aktuálne environmentálne, sociálne a ekonomické výzvy prostredníctvom vzdelávania dospelých? Aký prístup k vzdelávaniu dospelých by sa mal v Európe presadzovať? Odpovede aj na tieto otázky ponúka správa Európskej asociácie pre vzdelávanie dospelých o trendoch vzdelávania dospelých v roku 2020.

Európska únia stojí na križovatke a vzdelávanie dospelých môže zohrávať dôležitú úlohu pri jej formovaní v budúcnosti, pretože umožňuje ľuďom nadobudnúť vedomosti, zručnosti, postoje a hodnoty potrebné na to, aby sa stali zodpovednými a angažovanými občanmi, ktorí potom môžu ovplyvniť svoje prostredie a vytvoriť inkluzívnu a udržateľnú budúcnosť pre všetkých. Vzdelávanie dospelých je nielen kľúčom k osobnému rozvoju, ale aj k rozvoju spoločnosti ako celku. Pomáha reagovať na potreby trhu práce, umožňuje rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov a podporuje sociálne začlenenie a blahobyt jednotlivca a spoločnosti.

OECD definuje tri kľúčové výzvy: environmentálnu, ekonomickú a sociálnu. Zatiaľ čo hlavnými environmentálnymi problémami sú zmena podnebia a vyčerpanie prírodných zdrojov, najväčšou hospodárskou výzvou je držať krok s inováciami vo vede a technike vrátane automatizácie a digitalizácie a jej dôsledkami na trhu práce, ako aj na ochranu súkromia. Celosvetová vzájomná finančná závislosť prispieva k hospodárskemu rastu a rozvoju v niektorých častiach sveta, ale zároveň vedie aj k zvýšenej hospodárskej neistote a väčšiemu riziku kríz na hospodárskej, environmentálnej a sociálnej úrovni. Medzi sociálne výzvy patria rastúca sociálna a kultúrna rozmanitosť v dôsledku migrácie, urbanizácie a demografických zmien, ako aj prehlbujúce sa nerovnosti v životnej úrovni a životných príležitostiach.

Na všetky tieto výzvy dokáže reagovať neformálne vzdelávanie dospelých. Neformálne vzdelávanie dospelých možno definovať ako systematickú komunikáciu a prenos zručností, znalostí a kompetencií mimo systému formálneho vzdelávania. Medzi jeho hlavné ciele patrí aj podpora sociálneho začlenenia, aktívneho občianstva a osobného rozvoja. Podľa OECD kľúčové pre každú zmenu v spoločnosti (a preto aj cieľom vzdelávania) je to, aby jednotlivci boli dostatočne informovaní, na základe čoho budú schopní robiť zodpovedné životné rozhodnutia a svojim konaním budú ovplyvňovať aj svoje okolie.

 

Vzdelávanie dospelých v rámci európskej politiky

Vzdelávanie je v kompetencii členských štátov Európskej únie, čiže všetky politiky alebo stratégie prijaté na európskej úrovni majú skôr odporúčací charakter. To však neznamená, že vzdelávanie je na európskej úrovni druhoradou témou. V rámci stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu Komisia vyzvala na obnovenie Európskej agendy pre vzdelávanie dospelých, ktorá má za cieľ presadzovať kvalitné vzdelávanie a odborná prípravu, spravodlivosť a sociálna súdržnosť. Proces vykonávania programu sledujú národní koordinátori v každom členskom štáte.

 

Podpora účasti na vzdelávaní

Stratégia Európa 2020 považuje vzdelávanie za prioritnú oblasť a preto referenčné hodnoty Vzdelávania a odbornej prípravy 2020 (ET2020) zahŕňajú cieľ zameraný aj na vzdelávanie dospelých: do roku 2020 by sa do celoživotného vzdelávania malo zapojiť najmenej 15% všetkých dospelých.

Strategický rámec pre vzdelávanie a odbornú prípravu ET2020 definuje štyri ciele:

  1. realizácia celoživotného vzdelávania a mobility;
  2. zlepšenie kvality a efektívnosti vzdelávania a odbornej prípravy;
  3. podpora rovnosti, sociálnej súdržnosti a aktívneho občianstva;
  4. zvyšovanie tvorivosti a inovácií vrátane podnikania na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy.

Európska komisia v súčasnosti nadväzuje na ET2020 implementáciou Globálnej agendy 2030. V rámci Globálnej agendy 2030 prispieva vzdelávanie k dosiahnutiu všetkých 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDGs) tým, že vytvára základy pre zmeny v sociálnej, politickej, hospodárskej, ekologickej a kultúrnej oblasti. V každom zo 17 cieľov je aspoň jeden cieľ zameraný na učenie, odbornú prípravu, vzdelávanie alebo prinajmenšom na zvyšovanie informovanosti o vzdelávaní.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné učenie okrem toho, že sú špecifickým cieľom, sú aj prierezovým cieľom a metódou na dosiahnutie ostatných cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Podľa SDG4 musia byť inkluzívne, spravodlivé a kvalitné príležitosti na vzdelávanie a celoživotné učenie zabezpečené pre všetkých. Európsky program pre vzdelávanie dospelých zdôrazňuje potrebu zvýšiť účasť na všetkých druhov vzdelávania dospelých (formálnom, neformálnom vzdelávaní a informálnom učení). Cieľom je účasť na úrovni 15% dospelých vo veku 25 - 64 rokov.

Európsky vzdelávací priestor navrhuje do roku 2025 zvýšiť účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní na 25%. Je nevyhnutné zvýšiť účasť u celej dospelej populácie a najmä u dospelých s nízkou úrovňou základných zručností.

Foto: EAEA.org

 

Potrebný je holistický prístup k tvorbe európskej politiky

Politické prístupy k celoživotnému vzdelávaniu vrátane vzdelávania dospelých sú stále založené na formálnom chápaní vzdelávania. Týmto spôsobom nie je možné prepojiť formálne, neformálne vzdelávanie a informálne učenie, ako aj vytvárať ambicióznejšie a komplexnejšie stratégie zohľadňujúce záujemcov o vzdelávanie všetkých vekových skupín. Súčasné zmeny na trhu práce preto viedli medzinárodné organizácie, ako je Medzinárodná organizácia práce a Svetové ekonomické fórum, k požadovaniu holistickejších prístupov k celoživotnému vzdelávaniu. Vzdelávacie politiky a stratégie by sa už nemali zameriavať na kurikulum všeobecné a reštriktívne, ale na kurikulum zamerané na učiaceho sa s dôrazom na metodológiu neformálneho vzdelávania.

 

Zručnosti v 21. storočí alebo "Prečo potrebujeme vzdelávanie dospelých?"

Európska asociácia pre vzdelávanie dospelých navrhuje vytvoriť Vzdelávaciu Európu so svojím Manifestom pre vzdelávanie dospelých v 21. storočí. Cieľom manifestu je reagovať na najnaliehavejšie výzvy Európy: aktívne občianstvo a demokraciu; zdravie a blahobyt; životné zručnosti pre jednotlivcov; sociálnu súdržnosť, spravodlivosť a rovnosť; zamestnanosť; digitalizáciu; migráciu a demografické zmeny; udržateľnosť; a prierezovejšie témy: vzdelávanie dospelých a európske politiky. Vzdelávanie dospelých môže zohrávať kľúčovú úlohu v mnohých politických oblastiach. Medzi témy manifestu, ktoré v ňom nie sú explicitne uvedené, ale napriek tomu sú dôležité v oblasti politiky, patria aj bezpečnosť a obrana, bývanie, rozvojová pomoc, poľnohospodárstvo, energetika a nové technológie a opatrenia v oblasti klímy. Vzdelávanie dospelých, najmä neformálne vzdelávanie dospelých, však zostáva v mnohých európskych krajinách na okraji záujmu. Preto je diskurz v európskych politických iniciatívach a dokumentoch stále formovaný skôr pojmom „vzdelávanie“ ako „celoživotné v učenie“. Nové výzvy pre Európu si však vyžadujú zmenu myslenia a prehodnotenie vzdelávacieho systému vo všeobecnosti. Reformovanie iba formálneho vzdelávania z dlhodobého hľadiska neprispeje k riešeniu týchto problémov. Politika zameraná na budúcnosť musí preto považovať neformálne vzdelávanie dospelých za kľúčovú súčasť celého vzdelávania.

Výskum naznačuje, že existuje priama korelácia medzi základnými zručnosťami jednotlivca a dôverou v politický systém, čím vyššie sú základné zručnosti, tým väčšia je dôvera v politické inštitúcie a systém.

Okrem toho vzdelávanie prispieva k rozvoju kognitívnych a metakognitívnych schopností, ako sú kritické myslenie, zručnosti pri riešení problémov a kreatívne myslenie, rovnako aj sociálne a emocionálne zručnosti, ako sú empatia, sebestačnosť a spolupráca. Vzdelávanie dospelých prispieva k vyššej sociálnej mobilite, ako aj k väčšej rovnosti a spravodlivosti v spoločnosti.

 

Odporúčania pre budúce európske politiky a stratégie

1. Široký a holistický prístup

Kľúčovou stratégiou pre Európu by sa mal stať  holistický prístup k vzdelávaniu dospelých. Tento prístup musí zohľadňovať všetky vekové kategórie a všetky fázy vzdelávania. To znamená uznať úlohu, prínosy a význam neformálneho vzdelávania dospelých vo všetkých opatreniach navrhovaných Európskou úniou s cieľom posilniť vplyv nielen na jednotlivca, ale aj na demokraciu, spoločnosť, trhy práce, klímu a ďalšie oblasti.

2. Zabezpečiť súdržnosť politík

Zabezpečiť súdržnosť politík začlenením celoživotného učenia do iných verejných politík a programov (napr. v rámci udržateľnosti, zdravia, zamestnanosti, migrácie). Vyžaduje si to tiež prepojenie a zosúladenie existujúcich politík a cieľov v oblasti celoživotného učenia, napríklad politík na podporu flexibilných spôsobov vzdelávania a validácie jeho výsledkov, a najmä v rámci Cieľov trvalo udržateľného rozvoja Agenda 2030.

3. Posilniť štruktúry vzdelávania dospelých a tvorby politiky v tejto oblasti

Posilniť štruktúry neformálneho vzdelávania, ako aj politiky a iniciatívy v tejto oblasti na všetkých úrovniach - na európskej a najmä na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. To znamená rozvoj primeraných riadiacich štruktúr pre vzdelávanie dospelých v európskych krajinách a podporu spoločného chápania vzdelávania dospelých.

4. Podporiť občiansky dialóg v oblasti vzdelávania dospelých

Nadviazať a podporovať občiansky dialóg v oblasti vzdelávania dospelých. Zahŕňa to posilnenie a podporu organizácií občianskej spoločnosti v celoživotnom učení na všetkých úrovniach vrátane európskej, národnej, regionálnej a miestnej. Podpora štruktúrovaného dialógu medzi tvorcami politík a organizáciami občianskej spoločnosti je ústredným prvkom posilňovania občianskej spoločnosti.

5. Štrukturálna a finančná podpora

Zabezpečiť štrukturálnu podporu vzdelávania dospelých v budúcich rámcoch, stratégiách a politikách. Posilniť poskytovanie vzdelávania dospelých prostredníctvom európskych programov, ako sú Erasmus + a ESF +. Vytvoriť stimul pre investície do vzdelávania dospelých na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom referenčnej hodnoty výdavkov na vzdelávanie dospelých, napríklad ako percento hrubého domáceho produktu. Investovanie do vzdelávania nie sú výdavky, ale dlhodobá investícia. Vyvinúť a implementovať primerané systémy financovania s cieľom umožniť podporu, kvalitné poskytovanie a zvýšiť účasť na celoživotnom učení.

 

EAEA. 2019. The Future of Adult Learning in Europe. Backround Paper 2019. European Asociation for the Education of Adults. [online]. [cit. 15.01.2020]. Dostupné z: https://eaea.org/wp-content/uploads/2019/12/The-future-of-adult-learning...

 

Share on Facebook Share on Twitter Epale SoundCloud Share on LinkedIn