chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE - Elektroniczna platforma na rzecz uczenia się dorosłych w Europie

Blog

Posledné tohtoročné vydanie Elm Magazine sa venuje vzdelávaniu v prostredí mesta

30/12/2019
by Peter Maľa
Tungumál: SK

Podľa odhadov do roku 2050 bude až 6,5 miliardy ľudí žiť v mestách, čo sú dve tretiny odhadovanej svetovej populácie. V diskusiách o urbanizácii sa sa zvyčajne spomínajú negatívne javy, ktoré sú s ňou spojené: nedostatok nájomných bytov, problémy s dopravou, znečistenie mestského prostredia atď. Zriedkavé je ale počuť o tom, ako urbanizácia ovplyvňuje vzdelávanie a naopak, ako vzdelávanie ovplyvňuje urbanizáciu. A má vôbec prostredie vplyv na učenie a vzdelávanie? To sú otázky, ktoré si v úvodníku kladie Karoliina Knuuti a na ktoré sa snažili nájsť odpovede autori v jednotlivých príspevkoch. Typickými miestami v mestách, kde sa môžeme stretnúť so vzdelávaním, sú mestské knižnice. S neformálny vzdelávaním a informálnym učením sa stretneme napríklad aj v rôznym mestských vzdelávacích centrách, v kaviarňach, ktoré organizujú pre svojich hostí rôzne podujatia, na výletoch do mesta, ktorých sa zúčastňujú žiaci základných škôl, ale aj medzi ľuďmi, ktorí žijú na ulici a stretávajú sa v zariadeniach, ktoré im poskytujú sociálnu pomoc. Mestá sú preto bohaté na vzdelávacie príležitosti, tie však nie sú oficiálne uznávané ako výsledky vzdelávania a učenia. Vzdelávanie v mestách môže mať mnoho foriem, ale takmer vždy je charakteristické spoločným učením sa väčšinou neformálnym spôsobom. Kľúčovým slovom v tejto súvislosti je komunita.

 

V reportáži s názvom „Mestské vzdelávanie v Európe“ píše Richard Stang (profesor na Hochschule der Medien Stuttgart v Nemecku a Co-Director v Learning Research Center) o ceste po Európe, kde našiel nekomerčné mestské priestory, ktoré umožňujú obyvateľom zapojiť sa do zmysluplných sociálnych interakcií a zažiť nové skúsenosti. Dokk1 v dánskom meste Aarhus je pravdepodobne jedným z najzaujímavejších prejavov toho, ako sa mesto stará o svojich občanov. Dokk1 sa nachádza na nábreží, kde by iné mestá uprednostnili výstavbu luxusných bytov. Je to impozantná heptagonálna stavba, ktorá je domovom otvorených priestorov pre vzdelávanie, kultúru, komunikáciu a spoločenské interakcie. Nájdete tu knižnicu, študijné priestory, pracoviská, tvorivé priestory, priestor na hranie sa pre deti, priestor s počítačovými hrami, kaviareň a nádherný výhľad na vodu. Občanom sú k dispozícii učebne s najmodernejším vybavením. Aj keď sa o toto miesto vo veľkej miere zaujímajú súkromné spoločnosti, slúži len občanom a priestory nie je možné využiť na komerčné účely. Londýnska štvrť Tower Hamlets v roku 2000 riešila niekoľko vážnych sociálnych problémov: nízka úroveň vzdelania, chudoba a zlý zdravotný stav obyvateľstva. Predstavitelia miestnych komunít hľadali spôsoby, ako tieto problémy riešiť. Začali tým, že identifikovali a analyzovali potreby miestnych obyvateľov. Následne vytvorili nový typ inštitúcie, tzv. Idea Stores, ktoré poskytujú nízkoprahové vzdelávacie a informačné služby a pomáhajú zvyšovať úroveň vzdelávania a dokonca zdravia u miestnych obyvateľov. Na druhej strane vznik týchto inštitúcií spôsobil tzv. gentrifikáciu, prílev obyvateľov strednej a vyššej triedy, ktorí postupne nahrádzajú pôvodných obyvateľov nízkej triedy. V meste Arnhem v Holandsku je vzdelávacie a kultúrne centrum Rozet, ktoré bolo otvorené v roku 2013 v sociálne problematickej časti vnútorného mesta. Nachádza sa v ňom mestská knižnica, Centrum vzdelávania dospelých (Volksuniversiteit), mestské múzeum, kníhkupectvo, tanečná a hudobná škola, umelecké ateliéry a výstavné priestory, ako aj kaviareň a reštaurácia. Tento projekt je koncipovaný ako centrum kultúry, poznania a vzdelávania a na ploche asi 12 000 metrov štvorcových na šiestich poschodiach poskytuje možnosti pre mestské aktivity, prispieva k sociálnemu a trvalo udržateľnému mestskému rozvoju a slúži ako miesto vzdelávania pre záujmecov s rôznymi vzdelávacími potrebami. Podobné iniciatívy existujú aj v Rakúsku a Nemecku. Viac sa o nich dozviete v článku.

 

Lauri Tuomi (generálny riaditeľ Kansanvalistusseura, Fínskej nadácie pre celoživotné vzdelávanie) sa vo svojom príspevku venuje vzťahu celoživotného učenia a urbanizácie. Zdôrazňuje, že polovica svetovej populácie už žije v mestách. Ľudia na celom svete hľadajú lepšie miesta pre život a myslia si, že mestské regióny im môžu poskytnúť lepšiu budúcnosť, preto sa prílev ľudí do mestských regiónov stále zrýchľuje. Mestá však čelia problémom ako znečistenie prostredia, vysoká spotreba energie, dopravné zápchy, sociálne problémy atď. Podľa autora, ktorý cituje myšlienky uznávaných ekonómov, môže celoživotné učenie prispieť k ich riešeniu. Hustá mestská populácia je liahňou nových nápadov a kreativity. Tvorivá trieda v mestách (technologickí pracovníci, umelci,...) prispieva k vyššej úrovni hospodárskeho rozvoja. Mestá tiež ponúkajú veľa možností vzájomného učenia sa medzi ľuďmi. Pri vytváraní nových príležitostí na vzdelávanie v mestách by sa mala zohľadňovať aj myšlienka, že vzdelávanie môže priniesť riešenia negatívnych vplyvov urbanizácie. Podľa autora by sa urbanizácia mala považovať za príležitosť na vytvorenie novej formy vzdelávacej spoločnosti, v ktorej formálne, neformálne vzdelávanie a informálne učenie vedie k lepšiemu životu pre nás všetkých.

Viivi Itkonen, špecialistka na komunikácia z Helsínk, sa rozprávala s poslankyňou Európskeho parlamentu, raperom a generálnou riaditeľkou fínskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody o zvyšovaní povedomia o klíme prostredníctvom vzdelávania v mestách s vysokou hustotou obyvateľstva. 

Sirpa Pietikäinen (politička a poslankyňa Európskeho parlamentu) hovorí, že najviac sa o klimatických zmenách naučila počas stretnutí s ľuďmi. Napriek tomu, že o tejto problematike čerpá informácie z literatúry, najviac sa dozvie pri stretnutí s občanmi a odborníkmi z tejto oblasti. Ako príklad vzdelávania o klíme v mestskom prostredí uvádza prehliadku mesta inšpirovanú knihou Edwarda O. Wilsona z roku 1998 s názvom ‘Consilience. The Unity of Knowledge’. Prehliadka bola dlhá niekoľko kilometrov a boli na nej nainštalované maľby, ktoré znázorňovali vývoj života na Zemi. Toto je podľa nej skvelým príkladom ekosociálneho učenia. Ďalším spôsobom informálneho učenia o klíme by bolo vytvorenie ľahko prístupného televízneho programu o zmene klímy, ktorý by sa mohol vysielať na vnútroštátnych kanáloch. Takéto programy sa vysielajú na kanáloch ako napr. National Geografic, lenže tieto kanály sledujú väčšinou ľudia, ktorí sú už dostatočne edukovaní v oblasti zmeny klímy. Preto tieto programy treba vysielať na iných kanáloch, aby sa dostali aj k ľuďom, ktorí sa prioritne o túto tému nezaujímajú.

Paleface (raper a environmentálny aktivista) sa o skleníkovom efekte dozvedel v detstve z vysielania televízie. V 90. rokoch sa jeho priatelia pripojili k ochranárskemu hnutiu a boli aktívnymi členmi environmentálnych organizácií. Ich myšlienky ho ovplyvnili a vtedy si vytvoril radikálne názory na klimatický aktivizmus. Od roku 2010 sa aktívne zúčastňoval na klimatických akciách, zložil pieseň o zmene klímy, účinkuje na rôznych podujatiach, kde verejne o tejto téme hovorí. O zmene klímy sa veľa naučil účasťou na podujatiach organizovaných fínskou organizáciou Storm Warning ry, ktorú tvoria rôzni umelci, osobnosti kultúry a odborníci v oblasti ochrany životného prostredia.

Liisa Rohweder, generálna riaditeľka WWF Fínsko, sa problematikou zmeny klímy začala zaoberať v 90. rokoch 20. storočia, keď pracovala ako hlavná lektorka trvalo udržateľného rozvoja a spoločenskej zodpovednosti podnikov. Prednášala o klíme a jej vplyve na ľudí, prírodu a hospodárstvo. Pri riešení globálneho problému zmeny klímy je podľa nej veľmi dôležitá sociálna interakcia. Aj ona sama sa neustále učí vtedy, keď stretáva nových ľudí a oboznamuje sa s novými pohľadmi na danú problematiku. WWF Youth je vynikajúcim príkladom stretnutí ľudí na kolektívnych akciách venovaným otázkam zmeny klímy. Napríklad vo Fínsku je WWF Youth aktívna v piatich rôznych mestách a jej sieť sa rozprestiera po celom štáte. Neustále sa snaží budovať nové spoločenstvá a inšpirovať mládež na celom svete, aby prijala opatrenia v oblasti zmeny klímy.

 

Annu Griñan, manažérka komunikácie spoločnosti Kansanvalistusseura (vydavateľa Elm Magazine), vo svojom príspevku píše, že v dôsledku migrácie sa rozdiely medzi krajinami, mestami a okresmi zväčšujú rovnako ako aj a bariéry medzi ľuďmi. Fragmentácia skupín ľudí a pokles osobných stretnutí znižujú možnosti k informálnemu alebo každodennému učeniu. Vo Fínsku je vzdelávanie stále vnímané ako veľmi formálne a hierarchické. Žijú tu na jednej strane ľudia vzdelaní a pracujúci v rešpektovaných profesiách a na druhej strane tí, ktorí sú mimo dosahu vzdelávania a spoločnosti. Už v roku 1938 sociológ Louis Wirth napísal, že v mestách fyzická blízkosť zvyšuje napätie medzi ľuďmi a oddeľuje ich od seba. Neschopnosť ľudí navzájom sa stretávať tak vytvára bariéru v informálnom učení. Ľudia sú dnes vedení skôr k tomu, aby sa rozvíjali ako jednotlivci a nie aby sa rozvíjali v komunite a spolu s ňou. Z historického hľadiska sme ale boli schopní prežiť jedine v spoločenstvách. Riešením by preto mohli byť otvorené miesta v mestskom prostredí , kde by sa ľudia stretávali, spolupodieľali sa na rozvoji svojej komunity a boli tak aj otvorení informálnemu učeniu.

 

Anne Tastula, editroka ELM Magazine, píše o komunitnom centre v Bratislave, ktoré prevádzkujú dobrovoľníci a ktorí vidia riešenie vzájomnej neznášanlivosti v spájaní ľudí. Kalab je na prvý pohľad otvorenou kaviarňou s vrelou a priateľskou atmosférou a zaujímavou ponukou rôznych podujatí v centre Bratislavy. V skutočnosti ide o komunitné centrum. Prvotným cieľom centra bolo zvyšovanie povedomia o rôznych menšinách žijúcich na Slovensku. Na podporu tolerancie voči menšinám sa tu pre širokú verejnosť organizujú podujatia, ako sú knižné kluby, filmové noci, koncerty, divadelné predstavenia, pouličné festivaly, workshopy a diskusie. Centrum spolu s rovnomennou neziskovou organizáciou vedie Andrea Kutlíková spolu so svojou sestrou a ďalšími spolupracovníkmi. Financovaní sú malými príspevkami od vlády, darmi, dobrovoľníckou činnosťou, ziskom z kaviarne a prenájmu priestorov. Intímne prostredie kaviarne pomohlo vytvoriť bezpečný priestor pre stretávanie sa ľudí s rôznymi názormi. Na diskusie o kontroverzných témach organizátori využívajú facilitátorov. Na filmových premietaniach alebo iných umeleckých podujatiach je vždy možnosť hovoriť priamo s režisérmi alebo umelcami. Keď ľudia hovoria medzi sebou alebo s odborníkmi v určitej oblasti, učia sa informálnym spôsobom. V snahe riešiť predsudky a stereotypy sa v Kalabe zameriavajú na vytvorenie osobného kontaktu medzi ľuďmi rôzneho pôvodu. Takýto spôsob učenia, prostredníctvom dialógu a diskusie, je podľa Kutlíkovej oveľa efektívnejší, ako tradičné školské vzdelávanie.

 

Share on Facebook Share on Twitter Epale SoundCloud Share on LinkedIn