chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE - e-Platforma za obrazovanje odraslih u Europi

Blog

Podpora zamestnanosti mladých na Slovensku

27/09/2020
po Alena Minns
Jezik: SK

Príspevok pojednáva o priebežných výstupoch a aktivitách výskumného projektu COST CA 18213, „Rural NEET Youth Network: Modeling the risk underlying rural NEETs social exclusion“.

V roku 2019 bola nezamestnanosť mladých vo veku 15–39 rokov na Slovensku 7.6%, čo je nižší priemer ako bol priemer v Európskej Únii. Avšak, nastupujúca hospodárska recesia spôsobená pandémiou koronavírusu (COVID_19) má vplyv aj na zamestnanosť mladých ľudí v celej Európe. Dôsledkom krízy sa opäť dostávame do situácie, kedy celková nezamestnanosť narastá a tiež klesá zamestnanosť mladých ľudí. Článok prezentuje štatistiku týkajúcu sa populácie mládeže a vývoj zamestnanosti mládeže v poslednej dekáde. Tiež poukazuje na vybrané problémy súvisiace so zamestnanosťou mladých a definuje opatrenia a iniciatívy na zníženie nezamestnanosti mladých.

Populácia mladých na Slovensku a prognózy vývoja

Slovensko má 5. 457 873 obyvateľov, z toho je 1 864 982 vo veku do 30 rokov (0-30) (Slovenský štatistický úrad, 2019, štatistika 31.12.2019). Mládež reprezentuje 34,17% celkovej populácie na Slovensku. Podľa údajov Eurostatu v roku 2019 žilo na Slovensku vo veku 15 - 34 rokov viac mužov ako žien, konkrétne 668 000 žien a 699 400 mužov.

Populácia mladých ľudí v Európe klesá a populácia Európskej Únie starne. Počet starých ľudí narastá hlavne vo vidieckych oblastiach vo všetkých členských krajinách EÚ. Slovensko, síce na rozdiel od iných krajín Európskej únie, ešte stále nečelí nedostatku mladých ľudí, ale populácia mladých ľudí aj na Slovensku postupne klesá. V roku 2009 bolo na Slovensku vo veku 15 – 29 rokov 1 241 021 mladých a počas dekády klesol počet o - 23.65% na 947 400. Za poslednú dekádu klesol vo vidieckych oblastiach počet mladých vo veku 15-19 o - 38.50% a v mestách vo vekovej kategórii 20 – 24 až o - 45,5%  (Graf 1). 

Graf 1: Vývoj populácie mladých na Slovensku vo veku 15 - 24 rokov podľa stupňa urbanizácie - mestá, malé mestá a vidiecke oblasti, roky 2009 - 2019, údaj je uvedený v tisícoch. 

Miera zamestnanosti mladých

V roku 2019 bola celková miera nezamestnanosti na Slovensku 4.92%. Z dôvodu ekonomickej krízy spôsobenej pandémiou COVID 19, stúpla v marci 2020 nezamestnanosť na 5.19% (Miera nezamestnanosti. UPSVAR, 2020). V poslednej dekáde nezamestnanosť vrcholila v roku 2012, vtedy bola 14.44%. Odvtedy takmer každým rokom klesala. Rok 2018 a 2019 boli kľúčové, kedy bola nezamestnanosť najnižšia. V porovnaní s rokom 2012, miera nezamestnanosti klesla až o - 65.92%.  Najviac zasiahnutým regiónmi na Slovensku bol v minulosti juhovýchod a východ Slovenska. V roku 2019, keď bola celková priemerná miera nezamestnanosti na Slovensku 4.92% bola v Košickom kraji 7.57%.

Najvyššia zamestnanosť je v Bratislavskom a Trnavskom kraji.

Zamestnanosť mladých sa postupne zvyšovala od roku 2010. V roku 2018 na 61.4% a 2019 na 61.1%. Vo vekovej skupine 25-29 bola miera zamestnanosti vo veľkých mestách 83.0%, v malých mestách 71.6% a na vidieku 74.2%. Od roku 2009 do roku 2013 narástla zamestnanosť u 15 až 19 ročných v menších mestách až o 90%. Regionálny faktor, ktorý negatívne ovplyvňuje zamestnanie a pracovné príležitosti na Slovensku tiež negatívne ovplyvňuje aj zamestnávanie mladých ľudí.  Len 28% mladých verí, že mladí ľudia na Slovensku majú rovnaký prístup ku kvalitným pracovným miestam, ktoré im zaručujú spravodlivé pracovné podmienky. Regionálne rozdiely, najmä nedostatok pracovných ponúk a rozdielne odmeňovanie, spôsobujú vyľudňovanie regiónov. Najvyššia nezamestnanosť mládeže je v Žilinskom, Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. To spôsobuje, že mladí ľudia sú nútení migrovať z regiónov, čo spôsobuje vyľudňovanie určitých obcí, najmä vo vidieckych oblastiach.

Špecifiká vidieckych oblastí

Podľa zistení z prieskumov v 7. cykle dialógu EÚ o mládeži sa 45,60% mladých ľudí na Slovensku identifikuje ako žijúcich vo vidieckych oblastiach.

Nielen regionálne rozdiely, ale aj miera urbanizácie zohráva významnú rolu pri zamestnávaní sa mladých ľudí. Mladí ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach čelia špecifickým problémom pri zamestnávaní sa napr. nedostatkom zaujímavých pracovných príležitosti. Zistenia z EÚ Dialógu mladých, Slovensko, 2019 (Rada mládeže Slovensko), (ďalej „EDM“) poukazujú na to, že 79% mladých ľudí považuje za najdôležitejšie pre život na vidieku dostupnosť dobrých pracovných miest a možnosti zamestnania. (*Európsky dialóg s mládežou je projekt, vďaka ktorému majú mladí ľudia v celej Európe príležitosť vyjadriť svoj názor na konkrétne témy a Európska únia má možnosť zistiť, čo mladých ľudí trápi miestnej úrovni. Projekt na Slovensku realizuje Rada mládeže Slovenska).

Hlavnými aspektmi na vidieku, ktoré sa potrebujú zlepšiť je dostupné vzdelávanie, kvalitné pracovné príležitosti, dostupné verejné služby a IT pokrytie. Mnohí mladí ľudia čelia na vidieku problémom s infraštruktúrou – dostupnosťou do okolitých obcí a miest, nedostatkom služieb (napr. predškolskými zariadeniami a zdravotnou starostlivosťou). Len 18% mladých na Slovensku sa domnieva, že vo svojej krajine majú dobré príležitosti na prácu vo vidieckych oblastiach (EDM, 2019). V tradičnejších vidieckych komunitách patria medzi bariéry aj rodové stereotypy, ktoré zohrávajú rolu pri vzdelávaní a neskôr zamestnávaní sa mladých dievčat (marginalizované komunity). Len 29% mladých si myslí, že ma dobrý prístup ku kvalitnému vzdelávaniu (EDM, 2019). Jedným z hlavných problémov mladých ľudí vo vidieckych oblastiach je aj prístup ku kvalitnému vzdelaniu a slabá prepojenosť formálneho vzdelávania s trhom práce.

Opatrenia

Na to aby sme dokázali čeliť výzvam s nezamestnanosťou mladých je nevyhnutné podporovať prepojenosť formálneho vzdelávania s trhom práce, podporiť celoživotné učenie sa a neformálne vzdelávanie poskytované zamestnávateľmi priamo na pracovisku, mentoringové programy pre mladých zamestnancov, ale aj kariérne poradenstvo pre mladých v súčinnosti so zamestnávateľmi.

Výsledky prieskumov a štúdií tiež poukazujú na nevyhnutnosť podpory:

  • stimulov a mentorských programov na pomoc mladým ľuďom, aby sa dokázali zapojiť do odvetvia poľnohospodárstva a iniciatív, ktoré pomáhajú malým podnikom v odvetví cestovného ruchu,
  • mládežníckych iniciatív týkajúcich sa ochrany životného prostredia a rozvoja vidieka,
  • dostatku zaujímavých pracovných príležitostí pre mladých ľudí vo vidieckych oblastiach,
  • mentoringových programov pre mladých ľudí, ktoré by im pomohli zamestnať sa, alebo začať podnikať a tiež zapájať mladých ľudí do poľnohospodárstva,
  • iniciatív mladých súvisiace s ochranou životného prostredia a rozvojom vidieka,
  • neformálneho vzdelávania u mladých ľudí (rozvoj projektových zručností, mäkkých zručností napr. komunikačných kompetencií, kritické myslenie),
  • uznávania neformálneho vzdelávania, napríklad aj prostredníctvom medzinárodnej certifikácie neformálneho vzdelávania a dobrovoľníckych aktivít – certifikácie YouthPass. *Certifikát YouthPass umožňuje mladým Európanom dokumentovať svoje skúsenosti a nadobudnuté kompetencie z medzinárodných mládežníckych projektov, vrátane dobrovoľníctva.
  • občianskej participácie mladých ľudí a ich aktívnu angažovanosť sa na živote v komunite.

Podľa EDM, 2019 by mládež na Slovensku vo vidieckych oblastiach mala prospech aj zo zapojenia sa do programov stáží, účasti na projektoch, dobrovoľníckej práce na Slovensku alebo v zahraničí. Významnú úlohu pri podpore prierezových zručností, ktoré pomáhajú mladým ľuďom uplatniť sa zohráva aj implementácia grantových programov podporujúcich prácu s mládežou na úrovni EÚ - ERASMUS+ pre mládež (od januára 2014) a program Európsky Zbor Solidarity (od roku 2018).

Európsky grantový program Erasmus+ ponúka príležitosti pre mládežnícke organizácie a neformálne skupiny mladých ľudí organizovať projekty v troch kľúčových akciách (KA): KA1: Vzdelávacia mobilita jednotlivcov (napr. mládežnícke výmeny), KA2: Strategické partnerstvá (spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov), KA3: Podpora reformy politík.

EURÓPSKY ZBOR SOLIDARITY (ďalej EZS) je nový program EÚ, ktorý ponúka mladým ľuďom (17-30 rokov) príležitosti "dobrovoľníčiť", alebo pracovať či stážovať vo svojej vlastnej krajine či v zahraničí na projektoch, z ktorých majú prospech komunity a ľudia v celej Európe. Za implementáciu grantových programov Erasmus+ a EZS je zodpovedná Národná agentúra ERASMUS+ pre oblasť mládeže a športu, (Instagram: @erasmusplus.sk a @euzborsolidarity).

Iniciatívy podporujúce zamestnanie mladých

Vstup Slovenskej republiky do EÚ priniesol mnoho príležitostí, ktoré ovplyvnili mládežnícky sektor, zamestnanie mládeže a príležitosti na rozvoj základných zručností mládeže, čo viedlo k rozšíreniu príležitostí pre mladých na trhu práce. Podmienky mladých na získanie zamestnania sa za poslednú dekádu postupne zlepšovali aj z dôvodu systematickej podpory a rôznych iniciatív podporujúcich zamestnávanie mladých prostredníctvom implementácie národných projektov financovaných cez Európsky sociálny fond, ale aj prostredníctvom štátnej a európskej politiky voči mládeži.

Štátna politika voči mládeži

Významnú úlohu zohrala realizácia štátnej politiky vo vzťahu k mládeži, vychádzajúca zo Stratégie Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014 – 2020. Stratégia určovala strategické ciele politiky vo vzťahu k mládeži, pričom reflektovala potreby mládeže najmä v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, tvorivosti a podnikavosti mladých ľudí, ich participácie, zdravia, zdravého životného štýlu, vzťahu k prírode, sociálneho začleňovania, dobrovoľníctva a tiež globálnym témam. Politiku mládeže na Slovensku vymedzuje a upravuje legislatíva - zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou. Zákon bol v októbri 2019 po 11 rokoch na základe potrieb praxe novelizovaný. Tento zákon upravuje: podporu práce s mládežou, neformálne vzdelávanie v oblasti práce s mládežou, financovanie práce s mládežou, akreditáciu vzdelávacích programov v oblasti práce s mládežou a dobrovoľnícku službu v rámci práce s mládežou a spoluúčasť mládeže teda participáciu.

K rozvoju mládeže v kľúčových oblastiach prispeli aktéri zapojení do práce s mládežou, rôzne občianske združenia a strešné mládežnícke organizácie. Napr. Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií. Platforma podporuje vytváranie priaznivého prostredia pre rozvoj dobrovoľníctva a presadzuje ho ako nástroj prípravy pre trh práce, Združenie Informačných a poradenských centier mladých v SR, Rada mládeže Slovenska, Asociácia krajských rád mládeže, Združenie Informačných a poradenských centier mladých. Zoznam ďalších aktérov nájdete na www.pracasmladezou.sk. Aj iné organizácie zohrávajú dôležitú úlohu v neformálnom vzdelávaní, najmä pri podpore podnikateľských schopností a rôznych mentoringových programov, napr. Národné podnikateľské centrum a Vidiecky parlament na Slovensku, ktorý sústreďuje pozornosť na zlepšovanie kvality života vo vidieckych oblastiach a podporuje vidiecke oblasti a iniciatívy v oblasti rozvoja vidieka.

Európska politika voči mládeži

V oblasti medzinárodnej spolupráce zohrávajú dôležitú úlohu Európska Únia, Rada Európy aj Organizácia Spojených národov. Všetky tieto organizácie vytvorili a prijali stratégie pre mládež a zaoberajú sa prácou s mládežou a neformálnym vzdelávaním. Stratégia Európskej únie pre mládež na roky 2019 – 2027, rieši súčasné aj nadchádzajúce výzvy, ktorým čelia mladí ľudia v celej Európe. Pozornosť venuje podpore participácie mladých ľudí na dianí v spoločnosti – teda ich zapájaniu. Spájaniu - mladých ľudí v Európskej únii aj za jej hranicami, prostredníctvom dobrovoľného zapájania sa, vzdelávacích mobilít, solidarity a medzikultúrneho porozumenia. Tiež posilňuje postavenie mladých ľudí prostredníctvom kvality, inovácií a uznávania práce s mládežou. Hlavnými tematickými prioritami Stratégie Rady Európy 2030 pre sektor mládeže sú: revitalizácia pluralistickej demokracie, prístup mladých ľudí k právam, život v mierumilovnej a inkluzívnej spoločnosti a práca s mládežou.

Cieľom Stratégie OSN pre mládež. Mládež 2030: je rozšíriť globálne, regionálne a národné aktivity s cieľom naplniť potreby mladých ľudí, uplatňovať ich práva a umožniť im byť aktérmi zmeny. Medzi jej hlavné priority patrí: posilňovať hlas mládeže pri propagácii mierového, spravodlivého a udržateľného sveta. Zabezpečovať lepší prístup mladých ľudí ku kvalitnému vzdelávaniu a zdravotníctvu. Podporovať lepší prístup mladých ľudí k dôstojnej práci a produktívnemu zamestnaniu. Chrániť a presadzovať práva mladých ľudí a podporovať ich občianske a politické zapojenie. Napomáhať mladým ľuďom aby sa stali agentmi mieru, bezpečnosti a humanitárnych aktivít. K rozvoju lokálnej práce s mládežou prispieva. Európska Charta práce s mládežou na lokálnej úrovni.

Národné projekty

Zamestnanosť mladých do 29 rokov a rozvoj ich kľúčových kompetencii podporili viaceré národné projekty Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej UPSVAR), napr. „Praxou k zamestnaniu“, „Absolventská prax štartuje zamestnanie“, „Úspešne na trhu práce“, „Cesta z kruhu nezamestnanosti“. Od roku 2012 UPSVAR znížili nezamestnanosti vybraných skupín uchádzačov o zamestnanie a vytvoril 12 028 nových pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov. 

Práca s mládežou podporená prostredníctvom národných projektov EÚ bola tiež účinnou platformou pre rozvoj inovácií a podnikania, napr. prostredníctvom národného projektu 'KOMPRAX – Kompetencie pre prax (IUVENTA, 2011- 2015).

V roku 2012 vrcholila nezamestnanosť na úrovni 14.44%. Vďaka rôznym iniciatívam postupne klesala a v roku 2019 sa dostala až na úroveň 4.92%. V tom istom roku bola zamestnanosť mladých na úrovni 83.0% (veľké mestá), 71.6% (malé mestá) a 74.2% (vidiek). Nová kríza, ktorá sa objavila po marci 2020 ako dôsledok vírusu COVID-19 je opäť výzvou počas ktorej bude rapídne klesať celková zamestnanosť čo následne ovplyvní aj zamestnanosť mladých. Skúsenosti s doterajšími vyššie prezentovanými iniciatívami v oblasti mládeže poukázali, že dokážu pozitívne ovplyvniť aj zamestnanosť mladých a preto je nevyhnutné aj naďalej im venovať pozornosť. 

Zdroje: 

  • Eurostat (lfst_r_ergau) - Employment rates by sex, age and degree of urbanisation, Minns, A. 2020. Národná správa realizovaná v rámci projektu siete COST (CA 18213) „Rural NEET Youth Network: Modeling the risk underlying rural NEETs social exclusion“;
  • Európsky dialóg s mládežou. Výsledky z online konzultácii. VII. cyklus. 2019;
  • Štatistiky ÚPSVAR, 2020;
  •  GRAF: Eurostat. Populácia podľa pohlavia, veku, stupňa urbanizácie a pracovného statusu, (1 000) extrahované dňa 17. 06. 2020. 

 Autorka: Alena Minns

Share on Facebook Share on Twitter Epale SoundCloud Share on LinkedIn Share on email