Práca s rizikami priamo neovplyvňuje postup realizácie projektu. Jej správne miesto a rozsah pre konkrétny projekt nemožno určiť mechanickým aplikovaním naučených poučiek.

Úloha ľudí, ktorí pracujú s rizikami, je podobná „metličkárom“ pri curlingu. Čistia cestičku projektu, aby mu v ceste nestáli prekážky. Žiaľ, v kultúre našich firiem ešte stále badať názor, že identifikácia rizík je len kuvikanie, a zastiera sa to potrebou pozitívneho myslenia. Táto situácie je sčasti podmienená aj faktom, že riadenie rizík nie je exaktná disciplína. Je vytvorených viacero prístupov a metodík, ktoré sa tejto téme venujú. Ich mechanické uplatnenie však nemusí priniesť želané efekty. Dokonca môže celý projekt potopiť. Preto je užitočné z času na čas si pripomenúť základné fakty, ktoré napomáhajú ich zdravé použitie.

Projekt nie je len projekt

Každý projekt predstavuje dohodu aspoň troch strán: odberateľa, dodávateľa a projektu. Tento počet sa môže len zväčšovať o subdodávateľov, investorov atď. Tri je však minimálny počet. Pritom vôbec nezáleží na tom, akú formu má dohoda. Bežná je taká prax, že formálna dohoda sa uzatvára len medzi objednávateľom a dodávateľom. To je aj dôvod, prečo sa venuje hlavne vzťahom medzi nimi. V lepších prípadoch sú spomenuté základné vzťahy medzi projektom a objednávateľom. Projekt sa vníma ako záležitosť dodávateľa, a preto vzťahy medzi projektom a dodávateľom sú spravidla upravené len internou kultúrou dodávateľ.

Už z princípu je veľmi ťažké zladiť pohľady a záujmy všetkých troch zúčastnených strán. Možné to je len vtedy, ak všetky tri strany sú v podstate jeden subjekt. Takáto situácia môže nastať hádam len v prípade interného projektu malej firmy. Vtedy je projekt organicky spojený s firmou a nie je dostatočný priestor na vytvorenie rozhraní. Zväčšovaním „vzdialeností“ medzi jednotlivými stranami sa zákonite ich záujmy začnú krížiť. Pochopenie tohto základného princípu je aj kľúčom k pochopeniu rôznych faktorov a ich vplyvov a k voľbe správneho prístupu k riadeniu rizík.

Voľba prístupu k rizikám predstavuje riziko

Neexistuje jediná správna definícia rizika. Každá metodika alebo norma, ktorá sa touto problematikou zaoberá, ho definuje trochu inak. Zhodujú sa v tom, že riziko predstavuje možnosť, ktorá môže mať pozitívny alebo negatívny vplyv na projekt. Každá sa snaží nejakým spôsobom kategorizovať nielen riziká, ale aj príčiny, dôsledky a možné nápravné akcie. Takisto sa snažia poskytnúť návody, ako ich spravovať. Ich sila spočíva v tom, že obsahujú zhutnené skúsenosti z rôznych prostredí a projektov. Ich znalosť môže významným spôsobom pomôcť projektu pri jeho smerovaní.

Je to zároveň aj ich slabinou. Každý projekt sa realizuje v iných podmienkach. Zovšeobecnenie so sebou prináša stratu detailov, ktoré môže mať významný vplyv. Preto je nevyhnutné aj napriek užitočnosti zovšeobecnení ich kritické prehodnocovanie. Na druhej strane prílišná snaha nachádzať nové cesty môže byť takisto zákerná. Povýšiť vlastný úsudok nad existujúce skúsenosti si môže dovoliť len pár skúsených expertov. Sklon človeka nadhodnocovať svoje schopnosti túto zákernosť len prehlbuje.

Nájsť správnu rovnováhu medzi oboma extrémami nie je vôbec jednoduché. Projekt zvyčajne neposkytuje dostatočný priestor na experimenty. Pritom vychýlenie sa k jednému alebo druhému extrému môže mať rôzne dôsledky. Preto aj voľba prístupu k rizikám predstavuje riziko. Azda netreba vysvetľovať, ž toto riziko nemožno ignorovať, nedá len tak akceptovať, preniesť, eliminovať, transformovať. Dokonca sa nedá jednoznačne povedať, či ide o pozitívne alebo negatívne riziko.

Táto jeho premenlivosť sa často veľmi podceňuje, čo má za následok jeho rýchlu premenu na problém. Najrozumnejšia cesta je oslabiť jeho negatívne dôsledky a posliniť tie pozitívne. Nevyhnutná podmienka úspechu je okrem poznania podmienok, v ktorých sa projekt realizuje, aj pochopenie základných vlastností rizík.

Autor: Alojz Masár