Krátka študijná návšteva, ktorú zorganizovali Henrik Arvidsson a Marit Lødemelová of Diku, sa zaoberala úlohami, ktoré zohrávajú knižnice v procese inklúzie a vzdelávania.

Stretnutie v meste Bergen bolo príležitosťou porozprávať sa s profesionálmi o rozdieloch a podobnostiach v postojoch, postupoch a očakávaniach typických pre naše vlastné knižnice.

Účastníci prišli z Rakúska, Chorvátska, Česka, Dánska, Estónska, Írska, Talianska, Litvy, Holandska, Nórska, Poľska, Portugalska, Škótska, Slovenska, Španielska a Švédska.

Deň prvý: úlohy knižníc v Nórsku a postupy v európskych knižniciach

Po úvodnom privítaní informovala Elin Goltenová z bergenskej verejnej knižnice o tom, ako nórsky zákon o knižniciach z roku 2014 presunul ťažisko pozornosti. Z knižnice ako úložiska fyzických zbierok sa stali miesta otvorené pre rozhovor a  konverzáciu. V skratke ide o posun od zbierok k vzťahom. Elin vysvetlila, ako sa nórske knižnice postavili pred túto výzvu a stali sa miestom pre všetkých.

Diskusiou v malých skupinách sme pokryli postupy a prístupy využívané v našich krajinách. Debata sa týkala tém ako sú obmedzené otváracie hodiny vedúce k zníženej dostupnosti; nábor dobrovoľníkov s cieľom rozšíriť knižničné služby alebo riziko zníženia významu profesionálnych knihovníkov. Knižnice organizujú okrem iného aj workshopy zamerané na digitálne a jazykové zručnosti, pomáhajú s vypĺňaním formulárov a umožňujú prístup k online vládnym službám.
 

Verejná knižnica v Bergene ako priestor pre vzdelávanie

Prešli sme sa po bergenskej verejnej knižnici. Jej prehliadka ukázala, ako sa táto veľkolepá budova prispôsobila moderným potrebám. Popri rozsiahlych a unikátnych zbierkach disponuje knižnica aj priestormi pre čitateľov, ktoré zahŕňajú poslucháreň, kaviareň, javisko na hudobné a divadelné predstavenia, ako aj miestnosti vybavené počítačmi.

Personál knižnice a ďalších pobočiek nadšene hovoril o svojej aktívnej účasti pri poskytovaní, organizácii a zjednodušovaní vzdelávacích aktivít, napr. pre nových občanov s jazykovými potrebami sú organizované jazykové kurzy, pre tínedžerov kluby programovania a technické kurzy pre seniorov. Súčasťou týchto stretnutí je často koláčik a šálka kávy. Ako je už zvykom v Nórsku, aj knižnice v Bergene poskytujú svoje priestory pre rôzne školenia a štúdium, napr. Červený kríž poskytuje pomoc s domácimi úlohami a organizuje jazykové kaviarne.

Deň dva: návšteva knižnice v meste Voss – oboznámenie sa s postupmi v Nórsku

Cesta vlakom naprieč ohromujúcou krajinou nás priviedla do prekrásneho mesta Voss, ktoré je známe nielen vďaka zimným a adrenalínovým športom, ale aj vďaka umeniu a kultúre. Knižnica sa spája so vzdelávacími službami pre dospelých a poskytuje priestory pre kino, prednášky/debaty, divadlo, tanečné štúdio a konferencie.

Po prehliadke tohto pekného priestoru nám  personál z ostatných nórskych knižníc rozprával o aktivitách, ktoré vykonávajú, aby zapojili občanov a širšiu komunitu. Stretnutia sú často o nadviazaní konverzácie a spájaní ľudí, ktorí by sa za normálnych okolností nestretli. Reflektujú zmes starých a nových kultúr (rozprávanie príbehov, tradičné remeslá, folklór a folklórna hudba, kódovanie a malá rada na záver – nezabudnite si doniesť vlastné zariadenie s aplikáciou Pokémon).

Posledný deň: výmena názorov a skúseností

Po niekoľkých ďalších príspevkoch nórskych knižníc sa v malých skupinách diskutovalo o prístupoch, ktoré by sme mohli vyskúšať doma. Väčšina skupín poukázala na podobné aktivity poskytujúce technickú a jazykovú pomoc. Budovanie vzťahov a nadviazanie rozhovoru s inými organizáciami sa javí byť kľúčovým najmä vtedy, keď knižničný personál nedokáže poskytnúť pomoc alebo podporu. Práve organizácie poskytujú neutrálny priestor a v niektorých prípadoch môžu byť spojivom pre nepravdepodobné partnerstvá.

Inkluzivita znamená začleniť tých, ktorí sa cítia vylúčení alebo si nie sú istí svojím miestom v knižnici, otvoriť im dvere a dodať im istotu a zručnosti potrebné na využitie tohto prístupu. Patria sem utečenci/uchádzači o azyl a noví občania, ktorí si hľadajú cestu do spoločnosti; starší občania čeliaci izolácii alebo vyčleneniu, ktoré  je spôsobené rýchlo sa meniacou technológiou; a mladí dospelí, ktorí stratili spojenie s knižnicami, kým ich nezasiahli zásadné životné zmeny (rodičovstvo a nezamestnanosť) – tie ich pritiahnu späť.

Mnohí nórski účastníci hovorili o aktivitách, ktoré spájajú mladých ľudí a starších občanov s cieľom podporiť vzájomnú pomoc (učenie sa jazyka a technická pomoc). Vďaka tomuto procesu sa vytvárajú užšie komunity a medzigeneračné priateľstvá. Podujatia, ktoré podporujú tradičné remeslá a kultúry, pomáhajú novým občanov v integrácii a odstraňujú predsudky. Rozhovor s organizáciami, ktoré podporujú ľudí s mentálnymi problémami, buduje mosty a podporuje dôveru a účasť. Spoločné stretnutia pri jedle sa tiež konajú pravidelne – hoci iba s kávou a koláčom. Je to skvelý spôsob, ktorý pomáha ľuďom oddychovať a nadviazať rozhovor.

Myšlienky na záver

Môžu existovať rozpory, verejné diskusie sú koniec koncov búrlivé. Etablovaní používatelia sa môžu cítiť vytlačení alebo zastrašení zmenou, preto je potrebné počúvať všetkých a zabezpečiť, aby bol priestor vhodne rozdelený. Knižnice možno budú musieť spoločné priestory urobiť flexibilnejšími, aby tak rozšírili svoju ponuku.  Veď napokon, kladenie otázok, počúvanie a oslovovanie ľudí a ďalších organizácii vedie k skutkom.

Posolstvo nórskych knihovníkov a aj ďalších je zrejmé. Aby ste prilákali ľudí do knižníc, buďte flexibilní, pomáhajte a prispôsobte sa. Ak chcete spájať ľudí, nadviazať rozhovor a znížiť izoláciu, poskytnite priestor, ktorý sa dá prispôsobiť. Pripraviť knihovníkov na nové prostredie znamená poskytnúť im podporu a školenia, ako sa stať moderátorom, organizátorom, sprostredkovateľom a dobrým poslucháčom. Zároveň vzdelávať v oblasti technológií s cieľom posilniť spomínané úlohy.

Knižnice sú schopné spájať ľudí, organizácie a služby. Musíme viesť rozhovor o tom, čo robíme a čo by sme mohli robiť. Predvídanie spoločenských a technologických zmien a ich reakcia na tieeto zmeny udržali knižnice na trhu. To nebude o nič menej dôležité v budúcnosti.

Claire Roberts

Claire Robertsová je knihovníčkou v oblasti informačnej gramotnosti a je súčasťou knižničného tímu na škótskej vysokej škole City of Glasgow College. Okrem toho, že sa venuje rozvoju čitateľa a podporuje referenčné a výskumné zručnosti, zaoberá sa aj výučbou angličtiny pre ľudí, ktorých materinským jazykom je iný jazyk (ESOL). Podporovala aj vzdelávanie študentov, ktorí získavali pracovné skúsenosti v knižnici.   City of Glasgow College je najväčšou vzdelávacou inštitúciou v Škótsku poskytujúcou celoživotné vzdelávanie a navštevuje ju 15 000 denných študentov.

/en/file/clairerobertsjpgclaire_roberts.jpg

Mohlo by vás zaujímať:

• Scottish Funding Council provide guidance on funding for upskilling 2019-2020 (zdroj) -  príručka pre univerzity a vysoké školy zameraná na zvyšovanie kvalifikácie pre vedúcich pracovníkov inštitúcií alebo finančných tímov.
• College Expo 2019 - Perth College University of the Highlands and Islands (blog) - sumarizuje College Expo 2019, informuje o vystavovateľoch prítomných na podujatí a prináša o kľúčové posolstvá od rečníka Willa Highama
• My greatest informal learning experience: a collection of stories (blog) -  prezentuje tému neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa EPALE UK prezentáciou kolekcie príbehov zamestnancov spoločnosti Ecorys zameraných na ich neformálne vzdelávacie skúsenosti
• English for Speakers of Other Languages: access and progression report (zdroj) - hodnotí dostupnosť vzdelávacích kurzov ESOL a postup pri poskytovaní ESOL v Anglicku