chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE

Plataforma electrónica dedicada a la enseñanza para adultos en Europa

 
 

Blog

Informálne učenie ako kyslík pre celoživotne sa učiacu spoločnosť

02/09/2019
by Monika Drinkova
Idioma: SK
Document available also in: EN DE EL ET IT HU CS

/es/file/informal-learningInformal learning

Informal learning

 

Michael Kenny skúma nedocenenú úlohu informálneho učenia pri vytváraní celoživotne sa učiacej spoločnosti. 

Stratégia Európa 2020, ktorej snahou je premena EÚ na „inteligentnú, udržateľnú a inkluzívnu ekonomiku vykazujúcu vysokú mieru zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti“, je významným míľnikom vo vývoji sociálnej politiky v rámci EÚ, ktorej cieľom je vytvoriť viac vyvážený a udržateľný prístup do budúcnosti. Stratégia prijatá v roku 2010, obsahuje ciele zamerané na zvýšenie zamestnanosti, zlepšenie vzdelania a zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia. Tieto ciele považujem za významné, pretože podčiarkujú ciele v oblasti sociálnej politiky vo vízii Európy budúcnosti.

Ale cieľ „15% dospelých zapojených do celoživotného vzdelávania“ je problematický, pretože berie do úvahy len formálne vzdelávanie a niektoré formy neformálne vzdelávania.

/es/file/adult-learning-participationAdult learning participation

Adult learning participation
V tomto článku sa pýtam „Nemali by sme venovať viac pozornosti informálnemu učeniu ako kyslíku pre celoživotne sa učiacu spoločnosť?“

Ako poznamenal Andrew Bollington (Vedúci výskumu a vzdelávania, Nadácia LEGO) v Materiáli OECD: Prečo sa každý neučí celoživotne? (OECD Business Brief: Why isn´t everyone lifelong learning?). Byť vzdelaný už nie je o tom, koľko toho viete, ale o tom, mať schopnosti a motiváciu k celoživotnému vzdelávaniu, takže sa môžete naučiť nové veci, kedykoľvek to budete potrebovať.“

 

 Význam informálneho učenia sa

Štatistický úrad Írskej republiky v Správe o zisťovaní vzdelávania dospelých za rok 2017 uvádza, že „Informálne učenie je populárnejšou voľbou než formálne alebo neformálne vzdelávacie aktivity,“ a viac ako 60% Írov vo veku 25-64 rokov sa zúčastnilo informálneho učenia sa.

Trendy v celej Európe sú podobné - 60,5% účasť v rámci celej EÚ28, merané podľa Prieskumu vzdelávania dospelých (Adult Education Survey) v roku 2016. Samozrejme i tu existujú rozdiely – na jednej strane Cyprus hlási takmer 100% účasť a Litva hlási 22%.

 

/es/file/adult-learning-surveyAdult learning survey

Adult learning survey

 

Formy informálneho učenia sa

Učenie pomocou počítača (online alebo offline) bola najpopulárnejšia forma u 82,2 % spomedzi tých, ktorí sa prihlásili k informálnemu učeniu sa v Írsku. Mladší ľudia sa častejšie ako staršie osoby učia informálne, prostredníctvom počítača a tiež ľudia s vysokoškolským vzdelaním sa trikrát častejšie zapájali do informálneho vzdelávania ako tí, čo mali ukončené iba základné vzdelanie (obrázok 7 dole, pre Írsko).

/es/file/types-informal-learningTypes of informal learning

Types of informal learning

 

Definovanie informálneho učenia sa

Cedefop vo svojom slovníku definuje informálne učenie ako „učenie vyplývajúce z každodenných činností súvisiacich s prácou, rodinou alebo voľným časom“. Nie je organizované alebo štruktúrované z hľadiska cieľov, času alebo podpory učenia. Informálne učenie je vo väčšine prípadov z pohľadu študenta neúmyselné“.

Vzdelávacia aktivita sa považuje za informálnu, keď:

  • Nie je poskytovaná inštitúciou. Jednotlivec určuje čo, kedy a kde sa učenie odohráva;
  • Učenie vo všeobecnosti nevedie k celoštátne uznávanej kvalifikácii;
  • Nie je hierarchická vo svojej podstate;
  • Neexistujú tu žiadne požiadavky na prijatie na vzdelávanie alebo registráciu, pretože  môže nastať v rodine, na pracovisku a v bežnom živote každého človeka, na základe motivácie daného človeka, rodiny alebo spoločnosti.

Informálne učenie vo všeobecnosti odkazuje na činnosti, ktoré sú odlišné od činností považovaných za povinné (vrátane samostatného štúdia a domácich úloh). Tie sa uvádzajú v rámci formálneho a neformálneho vzdelávania. Aktivity informálneho učenia sa sú obvykle vykonávané:

  • učením sa od rodinného príslušníka alebo priateľa;
  • pomocou tlačených materiálov, ako sú knihy alebo časopisy;
  • prostredníctvom televízie, rádia alebo videa;
  • pomocou počítača.

Informálne učenie prebieha mimo školy a má korene v účasti na činnostiach, ktoré nie sú vykonávané za účelom výučby. Manuál klasifikácie vzdelávacích aktivít (CLA, Classification of Learning Activities Manual) z roku 2016 používa jedno zásadné kritérium na odlíšenie informálneho učenia od vzdelávania a odbornej prípravy (formálneho i neformálneho), a síce,  či je vzdelávacia aktivita inštitucionalizovaná alebo nie.

Takže ide o sprievodnú, mimovoľnú a nevyhnutnú súčasť každodenného života; niekedy nazývanú „skúsenosť“.

 

 Môžeme skutočne oddeliť formálne, neformálne a informálne učenie?

Informálne učenie sa deje popri alebo sa prekrýva s formálnym a neformálnym vzdelávaním. Keď vedome sledujeme nejaký vzdelávací cieľ, nemôžeme sa vyhnúť tomu, že sa naučíme aj veci, ktoré nie sú súčasťou tohto cieľa. Príkladmi neformálneho vzdelávania, kde dochádza aj k informálnemu učeniu sa, sú hodiny plávania pre batoľatá, komunitné športové programy a programy v organizáciách, ako sú Skauti a mládežnícke kluby, komunitné skupiny, neakreditované vzdelávacie kurzy pre dospelých, športové alebo kondičné programy, semináre v štýle odborných konferencií, atď.

Stephen Billett v roku 2001 v knihe Učenie sa počas pracovného života: Vzájomné závislosti v práci spochybňuje tento spôsob rozdelenia vzdelávania na formálne, neformálne a informálne. Tvrdí, že všetky ľudské činnosti sú učením - všetko, čo robíme zahŕňa proces učenia. Billett naznačuje, že väčšina učenia prebieha v rámci spoločenských organizácií či komunít a mimo formálneho vzdelávania. Často premýšľam o tom, ako veľa som sa naučil cez účasť v neformálnych komunitných organizáciách – a veľa z toho som uplatnil v mojom  profesionálnom pracovnom živote.

IKT prispeli veľmi výrazne k mojim príležitostiam učiť sa vo voľných okamihoch môjho uponáhľaného sveta. Môže to byť hudobná skladba, báseň, súčasné dianie alebo ako splniť okamžitú úlohu. Napríklad, ja som typ vizuálneho učiaceho sa a bežne využívam YouTube pre informálne učenie sa.

 

Bohatstvo (informálneho) učenia sa

YouTube je stále viac využívaným zdrojom informálneho učenia. Čísla sú ohromujúce: Celkový počet ľudí, ktorí používajú YouTube je 1,300,000,000 a každú minútu sa na YouTube nahrá 300 hodín videa. Výskumná štúdia z USA v roku 2018 zistila, že 51% užívateľov YouTube sa spolieha na video služby, aby sa naučili nové veci - informálne učenie.

Tu je príklad : „Keď som si prvýkrát viazal kravatu, našiel som si video na YouTube. Kedykoľvek chcem robiť niečo nové v programoch ako Ableton, Premiere alebo Photoshop, hľadám na YouTube. Naučil som sa aj uvariť pár vecí z videí na YouTube. Toto je len pár druhov vyhľadávania vzdelávania, o ktorých som ochotný hovoriť, veľa z nich bolo príliš trápnych, aby som ich spomínal, a tie pôjdu so mnou do hrobu. Ale nie som sám, kto používa YouTube ako akúsi digitálnu školu“

Ďalšie príklady informálneho učenia na EPALE platforme nájdete na týchto linkoch:

 

Informálne učenie ako kyslík pre celoživotne sa učiacu spoločnosť

Takže, tento príspevok je argument pre väčšie uznávanie neformálneho a informálneho vzdelávania ako kyslíka pre celoživotne sa učiacu spoločnosti. Je to argument pre umožnenie tvorivosti, zvedavosti a demokracie v učení a ústup od formalizovaného systému certifikovaného vzdelávania zameraného prevažne na podporu ekonomiky s vysokou zamestnanosťou.

Miera participácie 15% je neambiciózny cieľ - malo by to byť 95% a včítane informálneho učenia.

Čo si myslíte?

Podeľte sa o svoje príbehy z informálneho učenia!


Michael Kenny  je pedagóg vo vzdelávaní dospelých a komunitnom vzdelávaní so záujmom o angažovanú účasť. Bol vychovávaný vo farmárskom a vidieckom prostredí západného Írska, v rodine migranta. Vysokoškolským vzdelaním získal niekoľko titulov – bakalára  poľnohospodárskych vied, magistra rozvoja vidieka a diplom z vyššieho vzdelávania. Jeho pracovná skúsenosť zahŕňa prácu s mládežou v Írsku a Afrike, a rozsiahle zapájanie sa do práce formálnych, neformálnych a dobrovoľných vidieckych a mestských organizácií.

 

Share on Facebook Share on Twitter Epale SoundCloud Share on LinkedIn
Refresh comments Enable auto refresh

Mostrando del 1 - 4 al 4
  • Imagen de Michael Kenny
    Dear Andreas. Thank you for your comment.

    We are all always learning. Indeed it is a learning for me to post on EPALE and to get responses from people like you and Gabriella. I learn from this. I hope by stimulating comment I learn more. In particualr I want to take feedback on peoples' opinion and then ask myself how can I encourage greater recogntion of non-formal and in-formal learning.

    Michael
  • Imagen de Gabriella Longu
    "Apprendimento informale, ossigeno per una società dell'apprendimento permanente", già il titolo dell'articolo è una sintesi di quanto penso dell'apprendimento informale: ossigeno. Avere l'opportunità di valorizzare quanto uno apprende informalmente sarebbe uno stimolo per tanti che pensano di non valere. Uno strumento potente per aiutare tutti coloro che hanno abbandonato e abbandonano i percorsi tradizionali di studio, a costruirsi autostima e aumentare le possibilità di trovare un posto di lavoro o semplicemente aiutarli nella ripresa della propria vita. Crescendo l'autostima la persona acquisisce la consapevolezza che se vuole può e se può potrà farcela come tanti altri. E' sufficiente pensare ai tantissimi giovani e meno giovani fuori ormai da contesti formali (NEET) che magari hanno appreso da autodidatti tutta una serie di competenze digitali ma non le valorizzano e nessuno li aiuta a valorizzarle. Quanti giovani hanno abbandonato la scuola perché avevano difficoltà ad inserirsi nei processi istituzionali e a rispettarne le regole? Quante persone hanno la passione per cucinare ma non hanno nessun titolo perché hanno imparato da sole o appunto con you tube...io credo che proprio in virtù di tante persone che ho incontrato nelle aule giovani e meno giovani il riconoscimento delle competenze acquisite informalmente sia realmente un passo avanti verso un maggiore rispetto degli esseri umani e delle loro potenzialità. Speriamo che anche in Italia possa velocemente diventare un processo a cui facilmente chiunque potrà accedere.
  • Imagen de Michael Kenny
    Dear Gabriella, greetings. Thank you for your considered comment.

    I note you say
    "the recognition of the informally acquired skills is really a step towards greater respect for human beings and their potential"

    This is insightful and important. In my post I sought to question why we are so limiting of the learning ability and frequency of our fellow Europeans. Why do we only report on the formal education acahievements?

    I suggest that by only focusing on the formal data there is a implicit push towards valuing accredited learning over any other learning. This devalues unacredited learning.

    Gabriella you also say that having the opportunity to value what one learns informally would be a stimulus for many who think they have not learned validly, as a help all those who have abandoned traditional study paths, to build self-esteem for the purposes of finding a job or simply helping them in their life's recovery. So true.

    Therefore we must push for non-formal and in-formal learning recognition but not by forcing such leanring to be assessed as formal leerning is assessed.

    Apologies I cannot reply in Italian.

    Michael
  • Imagen de Andreas Koreimann
    Ständig informell Leben lernen!